Rozhovor Britských listů 692. Co sleduje Robert Fico podlézáním Rusku a Číně?
5. 11. 2024
čas čtení
20 minut
"Neviem ako to povedať úplne kultivovane, ale jednoducho, keď sa objavia
na horizonte dejiny, tak mi zalezieme do dier hlavami napred, spustíme
si gate a dúfame, že dejiny aspoň použijú lubrikant a potom keď dejiny
odídu, tak si hrdo natiahneme gate, zapálime vatry, preskakujeme ich a
bijeme sa do pŕs, akí sme my Slováci. No a teraz sú opäť dejiny na
horizonte, že Slováci sú pripravení kolaborovať. Oni sa radšej nechajú
dobrovoľne znásilniť, než by riskovali, že ich zabijú a potom po akte
povedia, že to bola láska a tým si ešte zachovajú svoju sebaúctu."
O pozoruhodných zahraničněpolitických iniciativách slovenského premiéra
hovoří Bohumil Kartous s novinářem Arpádem Soltészem.
Kompletní transkript tohoto rozhovoru:
Bohumil Kartous: Slovenský premiér Robert Fico nejprve
dal rozhovor propagandistickému pořady kremelské televize, ve
které se vyjádřil v tom smyslu, že Západ podporuje válku v
Ukrajině tím, že Ukrajině dodává zbraně. A následně odjel
jednat do Číny, dkud si jako nejvyšší politický představitel
Slovenska odvezl jakousi dohodu, kde se na několika místech místo
Slovenska vyskytovala Srí Lanka, zřejmě zkopírovaný dokument,
který byl přepsán do téhle ne úplně důstojné podoby.
Arpád Soltész, původem slovenský, dnes už pôvodom
Slovenský, dnes už díky Bohu český novinář, dá se to tak
říci, jestli to tak můžu povědět, se svou znalostí Slovenska
expert na tuhle oblast. Dobrý den.
Arpád
Soltész: Dobrý deň.
Bohumil
Kartous: My už jsme dělali rozhovor nedávno relativně o
situaci na Slovensku, který vzbudil tedy mimochodem dost velkou
pozornost, celkově, stejně jako když komentujete pro česká média
události na Slovensku. Protože to děláte dost neotřele a
zajímavým způsobem. Jak se díváte na tyhle dvě události, Je
zjevné, že pan Fico se z těch čtyř světových stran rozhodl
jenom pro jednu? Nebo se pletu?
Arpád
Soltész: Áno, politika všetkých štyroch svetových stran,
takže na severovýchod, juhovýchod, východ a východo-východ, ale
toto bolo jasné. On toto podľa mňa celkom zreteľne dával najavo
už vo svojej predvolebnej kampani, že bude otáčať geopolitickú
orientáciu Slovenska a trošku ho možno zbrzdil práve ten pokus o
atentát, predsa potreboval nejaký čas, kým sa dal dohromady. Ja
ako kľúčovú vnímam práve tú cestu do Číny, ale samozrejme v
politike sú dôležité aj symbolické gestá a to jeho vystúpenie
v ruskej propagandistickej televízii bolo veľmi jednoznačné a
veľmi silné. Neviem, či to bolo takto naplánované, aby pred
cestou do Číny ukázal veľmi jasne aj čínskemu režimu, kam sa
obracia, kam patrí, ale bolo to vlastne v rozpätí dvoch dní, čiže
tým silnejšie to pôsobilo aj ako politický odkaz.
Bohumil
Kartous: Já moc nerozumím
jedné věci. Ivan Gabal, český sociolog a bývalý politik se ptal
veřejně na to, proč Slovensko touží po nějaké přímé hranici
s největší bezpečnostní hrozbou. Proč touží po tom, aby místo
svobodné a suverénní Ukrajiny mělo hranici s nějakým velkým
Ruskem nebo nějakou novou formou Sovětského svazu. Jak to můžeme
chápat, tenhle postoj pana Fica a vlastně asi celé vlády,
současné, slovenské?
Arpád
Soltész: Ono treba asi oddeliť dve kľúčové věci. Jedna vec
je ako si to predstavuje Robert Fico a potom druhá je, že čo mu to
umožňuje a to je mentálne nastavenie rozhodujúcej väčšiny
populácie. Robert Fico sa definitívne rozišiel s právnym štátom,
demokraciou a západným svetom po zavraždení Jána Kuciaka a
Martiny Kušnírovej. To bol slovenský investigatívny novinár,
ktorého zavraždili a po ktorom vlastne Robert Fico stratil všetku
moc. A po ďalších voľbách sa reálne obával o svoju slobodu a
preňho je funkčný právny štát najväčším ohrozením. On sa
bojí o svoju osobnú budúcnosť, povedzme to takto diplomaticky a
on sa cíti istejšie v intenciách nejakého autokratického režimu,
kde môže mať pod kontrolou úplne všetko, kde on je štát. Kde
je nedotknuteľný, kde ho nikto nemôže za nič volať na
zodpovednosť. A to samozrejme v mantineloch právneho štátu a
liberálnej demokracie se uskutočniť nedá, čiže on si potrebuje
zaviesť nejaký autoritársky režim. Samozrejme sa bude snažiť
držať v štruktúrach Európskej únie a NATO, nie preto, lebo sa
tam cíti nejak ideovo ukotvený, ale preto, lebo to je jediná
pridaná hodnota, ktorú on má pre autoritárske režimy, v ktorých
ochranu dúfa. Hovorme otvorene Ruská federácia a Čína. Ale táto
jeho hra nemôže mať koncovku v mantineloch Európskej únie o si
je toho plne vedomý a hľadá si - on jednoducho dúfa, že bude mať
nejaký svoj pašalík pod ochranou niektoré takéto východnej
hegemónie a tak ako Viktor Orbán, ani on si netrúfa úplne
odhadovať, či to bude Rusko alebo Čína. Začína sa kamarátiť,
ako keby s oboma tými režimami. A prechádza mu to preto, lebo to,
čo my považujeme na Slovensku za nejakú rusofíliu, teraz sa
nechcem ohadzovať čislami, lebo vždy sa na tom popálim. Ja som
skôr píšuci novinár, čiže som zvyknutý, že predtým ako niečo
napíšem, tak si to veľmi dôkladne overím. Ale marí sa mi, že
taká tá naozaj autentická podpora Ruska alebo proruský sentiment
v Česku je niekde možno okolo 3 až 5 percent, na Slovensku je to
až do 30.
Čiže priepastný rozdiel, no ono nie je úplne takáta že
rusofília, že tí ľudia milujú Rusko, lebo spomeňme si, že my
sme Rusov nemilovali ani za sovietskej okupácie. My sme nimi vlastne
pohŕdali práve preto, akí boli zaostalí, primitívní,
násilníckí. Nemali sme ich radi, ale báli sme sa ich a toto je
tisícročná stratégia prežitia populácie na území Slovenskej
republiky, že my nebojujeme.
Neviem ako to
povedať úplne kultivovane, ale jednoducho, keď sa objavia na
horizonte dejiny, tak mi zalezieme do dier hlavami napred, spustíme
si gate a dúfame, že dejiny aspoň použijú lubrikant a potom keď
dejiny odídu, tak si hrdo natiahneme gate, zapálime vatry,
preskakujeme ich a bijeme sa do pŕs, akí sme my Slováci. No a
teraz sú opäť dejiny na horizonte, že Slováci sú pripravení
kolaborovať. Oni sa radšej nechajú dobrovoľne znásilniť, než
by riskovali, že ich zabijú a potom po akte povedia, že to bola
láska a tým si ešte zachovajú svoju sebaúctu. A toto je víťazná
karta, na ktorú stavil Robert Fico a vyšla mu.
Bohumil
Kartous: To je zajímavé jako dovnitř Slovenska, ale fakt, že
premiér členské země Evropské unie v ruské státní televizi za
současné situace, kdy vlastně Rusko je otevřený nepřítel
Evropské unie a všech jejích členských států, kritizuje
Evropskou unii, mi připadá, že už jako nařezává tu větev
hodně silně, tedy. Já samozřejmě vnímám ty eufemistické
reakce, jako třeba český pan premiér řekl, že to „byla
chyba“. To zní tak trošku jako, jak kdyby netušil o co jde, a
nicméně si myslím, že vlastně tohle nařezávání může vést
skutečně k tomu, že on o tu konkurenční výhodu toho členství
v Evropské unii a taky nějakých peněz, které teď plynou z
Evropské unie do zemí, jako je Slovensko, může on rychle přijít.
Orbán už to zažil. Tak moc nerozumím té taktice.
Arpád Soltész: Hrozilo to aj Robertovi Ficovi, že príde
o peniaze. Nakoniec ich dostal, nejak to opäť uhral. Takto: pre mňa
ako pre majiteľa slovenského pasu bolo najponižujúcejšie na tom
jeho rozhovore pre Rossiu 1, keď si tam vyslovene, že keď tam
žobral o tú pozvánku na oslavy víťazstva nad fašizmom na
Červenom námestí, aby tam mohol prísť a pokloniť sa cárovi,
keď mu tam moderátorka hovorila, že ona cíti, že tú pozvánku
určite v dohľadnom čase dostane. To bola naozaj tak hanba, že ten
človek sa tam naozaj ako keby vzdával svojej elementárnej
dôstojnosti ako líder suverénneho štátu -
Bohumil Kartous: Stahoval ty kalhoty tam -
Arpád
Soltész: Nikto tusuverénnu politiku nerobil ako on. Ale to je presne tá - alebo
keď tam vysvetľoval, že keď Rusko kľačí, že to môže
znamenať, len že si zaväzuje topánky.
Nuž tak zdá sa
mi, že keď kľačí Robert Fico pred Ruskom, tak si celkom určite
nezaväzuje topánky, ale je natočený zadnou časťou tela a dúfam
teda, že to Rusko použije lubrikant a že to nebude veľmi bolieť.
Toto bolo na tom hrozné, ale zároveň je to veľmi jasný odkaz, že
on chce byť ich kamarát. Spomeňme si na oficiálnu reakciu Kremľa
po ostatných slovenských voľbách, keď ich Robert Fico vyhral, že
že tá Peskova reakcia bola že „No a čo? Nás to nás to
nezajímá, mne je jedno, kto vládne na Slovensku.“ Lebo Robert
Fico pre nich je zradca, ktorý povolil reverzný tok plynu na
Ukrajinu po anexii Krymu, zkomplikoval jim situáciu. Dnes by sa toto
všetko možno nedialo, keby boli vtedy dostali Ukrajinu na kolená a
mala vtedy predsa Ukrajina trochu iné vedenie, boli v lepšej
pozícii Rusi. Čiže oni ho už nikdy nebudú mať radi a on sa bude
donekonečna ponižovať, aby nejakým spôsobom získal ich priazeň
a ochranu. Lebo on vie, že v dlhodobom horizonte nevydrží na tom
Západe, ale zároveň vie, že v Európskej únii je ešte veľmi
veľa peňazí. Aj keď je to, že pár desiatok miliárd ako tak to
nie je spása na najbližšie tisícročie, ale je to pekný finančný
vankúš na dožitie. Povedzme, že tejto mocenskej generácie, keď
prídu naozaj veľmi zlé časy a zároveň vlastne on z Ruska
peniaze nikdy nedostane, môže ich dostať z Číny, pretože pre
Čínu je to ako keby ďalší trojsky koň, ďalšia vstupná brána
do Európskej únie, či už politicky alebo bezpečnostne alebo
obchodne, síce už majú Maďarsko celkom dobre podchytené, ale
prečo nie aj to Slovensko a Slovensko se svojpu päť a pol
polmiliónovou populáciou je stredne veľké čínske město, to pre
čínsky režim, keď sa politicky rozhodne, že si ide to Slovensko
kúpiť, lebo. Lebo je na predaj, tak to je to je naozaj, to je
výpredaj. To je lacné. Ale ono to má pre Číňanov hodnotu len do
okamihu, kým Robert Fico v tej Európskej únii je, čiže on teraz
musí tancovať tie viktoriánske maďarské tance, kde sa bude
zubami nechtami držať formálne, aspoň aby de jure zostal v
Európskej únii a v NATO, ale zároveň bude robiť všetko pre to,
aby si tam vybudoval svoje autoritársky režim. A dúfa v ochranu
tej Ruskej federácie, keď sa vrátime na začiatok tej prvej
otázky, že prečo chce mať Slovensko nepriateľskú mocnosť na
svojej východnej hranici. Nie, Slovensko chce mať nepriateľskú
mocnosť na svojej západnej hranici. Slovensko chce byť súčasťou
toho východného sveta a bárs aj bude železná opona na Slovensko
českej hranici, lebo oni veľmi dobre vedia, že jednoducho tí
Nemci a Francúzi neprídu vraždiť Slovákov, ale Rusi by mohli.
Bohumil
Kartous: Ano. To zní poměrně logicky v souvislosti i s tím,
jak jste definoval to kulturní nastavení velké části slovenské
společnosti, té politické reprezentace. Co vlastně pan Fico
vyjednal tedy v Pekingu, protože zkušenost třeba ze zemanovské
éry, kdy se tady s velkou pompou halasně mluvilo o čínských
investicích, tak je vlastně naprosto tragikomická, protože nic z
toho se vlastně neodehrálo, že jo. Ono to bylo dokonce tak, že
pretože nič z toho sa vlastne odohralo tak ako ono to bolo dokonca
tak, že i v okamžiku, kdy Čína si může tu zemi dost jako – ne
že by v České republice to bylo tak jednoduché, protože kromě
Zemana tady byly poměrně silné protitlaky a na druhou stranu je
tady ta oligarchická struktura, která vlastně nemá žádný
problém se vztahy vůči autokratickým režimům, totalitním
režimům, takže vlastně ono tady to prostředí bylo. Ale nic z
toho se nestalo, takže vlastně. Oni nemuseli dělat vůbec nic, tam
nebyla žádná ínvestice, žádné finanční toky, které by
dokázaly, že Čína nějakým způsobem chce spolupracovat s
Českem. Jenom vydrželi a přehnala se taková PR bublina, která
řadu Čechů měla přesvědčit o tom, že Čína je nějaký
strategický ekonomický partner. Což je naprostý blud. Co se tedy
podařilo dovézt panu Ficovi na Slovensko? Tak podobný slib, asi,
ne? nějaký.
Arpád Soltész: Nie, v tomto si nie som úplne istý tým,
že to prebiehalo v Číne, nedá sa povedať, že by boli tie
rokovania akýmkoľvek spôsobom transparentné, ale že by sme mali
o nich množstvo informácií. Bola to obrovská delegácia, vlastne
najväčšia v dejinách Slovenskej republiky, samostatnej, bola to
také najdôležitejšie návšteva po nej vlastne čínsky prezident
si povedal, že oficiálně povyšujú partnerstvo so Slovenskou
republikou na strategické partnerstvo a to je rozdiel, či sa vráti
lokálny mikro Putin s diktátorskými ambíciami a povie, že
Číňania ma ľúbia a dajú mi peniaze alebo povedia Číňania, že
ste pre nás strategický partner.
A Slovensko opäť,
nechcel by som sa ohadzovať číslami, lebo ich nedržím v hlave,
ale má desiatky miliárd eur vnútorného investičného dlhu. To sú
teraz tie padajúce diaľničné mosty a nedostavané diaľnice,
železnice, ktoré za Českou republikou už teraz zaostávajú 30
rokov, že tu sa hovorí o tom, že o 10 rokov budú jazdiť vlaky
rýchlosťou 300 km za hodinu a na Slovensku ešte len teraz sa robí
nejaký veľmi zle ušitý tender na 160 km za hodinu. Tie
infraštrukturálne dlhy sú obrovské a to je to, v čom je Čína
dobrá, lebo sa to naučila robiť v Afrike a v Ázii, že ona príde,
ona to postaví, urobí to rýchlo, urobiť to kvalitne, ale už to
patrí tej Číne a zároveň to je tá strategická infraštruktúra,
ktorú môže držať celý štát pod krkom.
ČI to naozaj
dohodli a či to naozaj príde, to si dnes netrúfam odhadnúť, ale
som si takmer istý, že toto je zámer Roberta Fica, tých Číňanov
naozaj zainteresovať na Slovensku dať im to, o čo budú žiadať.
Vieme, že v Maďarsku má čínska polícia oficiálnu úradovňu,
ktorá má jurisdikciu nad čínskymi občanmi na území Maďarska a
môže ich zatýkať, vypočúvať. Toto si viem úplne pokojne
predstaviť aj na Slovensku. Môže to byť základňa pre čínske
spravodajské operácie. Môže to byť prienik čínskych
technológií pochybných do európskej infraštruktúry do
infraštruktúry NATO cez Slovensko. Tam je veľa vecí, ktoré môžu
byť pre Čínu atraktívne. A Slovensko bude lacnejšie ako
Maďarsko, pretože Viktor Orbán predsa len je stratég a on veľmi
starostlivo zvažuje, že čo za čo dostane. Robertovi Ficovi ide
iba o Roberta Fica, o nič iné a s takým človekom sa rokuje oveľa
jednoduchšie, to je oveľa lacnejšie. Viktor Orbán v tom svojom
velikášstvom komplexe chce naozaj vybudovať ríšu. Robert Fico sa
chce postarať o Roberta Fica, to je priepastný rozdiel.
Bohumil
Kartous: No ten model Afrika, kde se podaří uplatit relativně
malou skupinu privilegovaných okolo nějakého autokratického
vedení a tím pádem pak nemusíte dělat vůbedc nic, ten se zdá
být velmi svůdný i pro situaci Slovenska. To, o čem jste mluvil,
že ze Slovenska může vzniknout další základna pro ruské a
čínské zájmy v Evropské unii, tak to snad ale vnímá celá
Evropská unie. . A taky nejenom Evropská unie, ale i
Severoatlantická aliance. Zítra proběhnou volby ve Spojených
státech a to může mít velmi zajímavé konsekvence, ať už
dopadnou jakkoliv, protože myslím si, že ten tlak Spojených států
na to, aby Evropa začala více se snarat o bezpečnost sama o sebe,
bude velký. A pak vznikne otázka, že když tu máme takovéto
trojské koně, jak se můžeme starat o naši bezpečnost, když
tady vzniká nějaká rezidentura v malé evropské zemi pro zájmy
těch zemí, které jsou vůči nám krajně nepřátelské, anebo
jsou v nějakém nepřátelském postavení? Čína je defakto v
současnosti státem, se kterým jak Evropská unie, nebo Evropa, tak
Amerika, to znamená celý ten euroatlantický prostor v zásadě
svádí boj o budoucnost.
Arpád
Soltész: No minimálne je to veľmi konkurenčná krajina
súperiaca, určite nepriateľská, aj keď nie otvorene
nepriateľská. K tým americkým voľbám: tam nemusí vzniknúť
tlak. Ja si myslím, že nech dopadnú akokoľvek, tak Spojené štáty
americké budú natoľko zahltené svojimi vlastnými vnútornými
problémami na dlhé mesiace, prinajmenšom, že nebudú mať
kapacitu sa starať o – témer som povedal, mladšieho brata, ale
je to absurdné, lebo vlastne tá Európa je skôr ten senilný
starnúci rodič, ktorý sa už o seba nevie postarať a jednoducho
na to nebude mať kapacitu, čiže buď veľmi rýchle sa preberú
štruktúry aj v EU a NATO a začne niektoré problémy riešiť
rázne, albo budú ďalej uzatvárať veľmi nedôležité čiastkové
drobné, naozaj na úrovni koňských handlerov dealy s Orbánom a s
Ficom a hrozne sa nám to pomsti už v krátkodobej budúcnosti. Ako
jednoducho tu treba povedať rázne, že nie, že tadiaľto cesta
nevedie a treba tento typ štátov ako neexistuje mechanizmus na to,
aby odtiaľ vyhodili, ale dajú sa odtiaľ úplne pohodlne
vybuzerovať, na to mechanizmy máme a to jednoducho třeba urobiť.
Ako ten Robert Fico naozaj už nemôže dávať jasnejšie najavo, že
kde Slovenská republika dnes stojí geopoliticky, ale ako keby ho
nebrali vážne. Čo si nemyslím, že tí politici v Bruseli sú
úplne naivný a hlúpí a nečítajú noviny a nevedia, čo sa deje.
Oni presne vedia, čo sa deje. Veľmi je tam stále nejaký parciálny
záujem, že ešte potrebujeme túto nejaké hlasy na nejakú
somarinu, ktorá by nás možno aj bolela, keby sme ju nemali, ale
určite by sme to prežili. Toho Fica a Orbána nakoniec neprežije
únia ako celok. To je naozaj gangréna, ktorá sa šíri ďalej a
keď ťa napadne gangréna, tam už nepomáha nič iné ako
amputácia.
Bohumil
Kartous: No uvidíme. I nás čekají volby za rok a je možné,
že gangréna se bude šířit i sem, podle nějakých predikcí to
tak vypadá? Bude mít jinou formu a bude to vypadat trošku jinak,
možná si budem nalhávat, že jsme na tom lépe, ale reálný
výsledek může být velmi podobný. Arpád Šoltész, se kterým se
určitě uvidíme i v budoucnu při komentářích týkajících se
nejenom slovenské, ale i evropské politiky a situace. Děkkuji vám
za rozhovor a i vám děkuju, diváci Rozhovorů Britských listů za
pozornost a budu se těšit, jako obvykle, příště.
Slabomyslné žvanění o tom, že volíme mezi liberální a konzervativní (iliberální) formou demokracie, konečně dosáhlo touženého vyvrcholení: iliberální Maďarsko porušuje lidská práva, na iliberálním Slovensku ofic...
Diskuse