O manipulácii v slovenských serióznych médiách

4. 2. 2019 / Igor Daniš


(Aktuality.sk, kde pôsobil zavraždený novinár Kuciak)

V Národnej rade Slovenskej republiky sa prerokováva novela tlačového zákona, podľa ktorej by verejní činitelia mali mať právo na odpoveď. Je v nej uvedené: „Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté.“


Samozrejme táto novelizácia vzbudzuje emócie Ako však v rozprave správne podotkol predseda Výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek, elektronické médiá sú v nevýhode proti (offline a online) printovým médiám. Neexistujú rovnaké pravidlá hry. Na reguláciu elektronických médií dohliada Rada pre vysielanie a transmisiu a nad verejno-právnym Rada RTVS. Má možnosť posudzovať, rozhodovať a udeľovať pokuty . Jarjabek uviedol erotické reklamy v printových médiách, ktoré sú neprípustné v určitý čas v elektronických. Printové médiá – ako aj sociálne médiá -, nie sú vôbec regulované. Keď si napíšu čokoľvek, nepravdu, klamstvá, dopustia sa osočovania, píšu nenávistné komentáre, politik a občan sa nemôžu dovolať pravdy a spravodlivosti. Môžu dané médium (vydavateľa) zažalovať na súde, ale súdny proces trvá roky, a občanovi, politikovi zostane škvrna na povesti, ktorej môže uveriť jeho rodina, priatelia, kolegovia, proste ktokoľvek – predsa to písali v novinách.

V rámci rozpravy o novelizácii zákona vystúpil aj podpredseda Národnej rady za stranu Most-Híd a donedávna primátor Martina Andrej Hrnčiar. Do parlamentu sa dostal za stranu Sieť, ktorá sa následne rozpadla a on prestúpil do Mosta.

http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/40?id=204416 (video a prepis)

Uviedol, že pred voľbami 2016 mala Sieť dvojciferné preferencie a niekomu sa to nepozdávalo. Začala preto kampaň proti predsedovi Procházkovi a následne aj proti ostatným členom vedenia, jeho nevynímajúc. Na jednej facebookovej stránke, financovanej z príspevkov, sa zjavovali obvinenia na predstaviteľov strany. Obvinenia tam vydržali tak tri dni a potom sa ich chopili médiá, novinári. Hrnčiar bol obvinený, že ako primátor predal akciovej spoločnosti, v ktorej vlastní 50% akcií – to malo byť bombastické odhalenie, pričom to bolo verejne známe, v Martine ľudia o tom vedeli -, lukratívne pozemky v centre Martina. Následne sa témy chopili Aktuality.sk (vydáva Ringier Axel Springer, donedávna vydával aj bulvárny Nový čas), kde pôsobil zavraždený novinár Ján Kuciak, a začali sa vŕtať v tomto obchode. Redaktorka Šmiralová ho obvinila, že predal sám sebe pozemky pod cenu - osemkrát lacnejšie. Hrnčiar jej vysvetlil, že predaj schválilo zastupiteľstvo, bol v súlade so všeobecne záväzným nariadením, že cena nie podhodnotená a dodal jej všetky dokumenty s cieľom vysvetliť jej mylné informácie. Lenže redaktorka si napísala svoje. Ako je popísané v danom  článku, obchod je na prvý pohľad veľmi podozrivý, s účelovou zmenou všeobecne záväzného nariadenia. Avšak keby to tak skutočne bolo, mohol by tak konať iba politický samovrah. Následne sa Hrnčiar posťažoval šéfredaktorovi Bárdymu a poslal mu celú komunikáciu s redaktorkou. Ten ich akceptoval len v minimálnej miere – uvedené v priloženom článku.

https://www.aktuality.sk/clanok/313890/prochazkov-clovek-sa-dostal-lacno-k-lukrativnym-pozemkom-od-mesta-kde-je-primatorom/

Hrnčiar ich dal na súd a prehral, pretože išlo o hodnotiaci úsudok novinára. Hrnčiar pátral a zistil, že materiál, ktorý bol pôvodne uverejnený na danej facebookovej stránke a zadal príčinu na tému, obvinenie a kauzu na Aktuality.sk si Obchodnom súde v Žiline vytiahla sama redaktorka Šmiralová. Šéfredaktor Bárdy mu, vytkol, že ako zistil tieto informácie. Teda, novinári (novinárka) založili, alebo využili, facebookovú stránku, na ktorej uverejnili „kompromitujúci“ materiál na politika danej strany, následne to umelo živili, a následne sa tejto informácie „z nezávislého občianskeho zdroja“ ujala novinárka, ktorá materiál sama vytiahla na súde, uložila ho pravdepodobne sama na facebookovú stránku, následne už ako novinárka Aktuality.sk „pátrala“ po téme a došla k bombastickým odhaleniam, ktoré však boli zavádzajúce a manipulované.

Mainstreamové liberálne médiá nestrácajú dôveryhodnosť a čitateľnosť, pretože nejaké alternatívne médiá produkujú fake news a hoaxy, ale preto, že nepíšu pravdu, zavádzajú, neinformujú o tom, čo sa im účelovo nehodí, nectia princíp „padni komu padni“. Ľudia zo skúseností vedia, že svet a život je inde, a preto sa obracajú na alternatívne médiá - podobne ako pred rokom 1990 na západné „štvavé vysielačky“, ktoré trochu romanticky informovali o slobode a demokracii na Západe. Mainstreamové médiá strácajú čitateľnosť, obracajú sa stále viac na skalných čitateľov, fanúšikov, píšu ešte emocionálnejšie a jednostrannejšie, uzatvárajú sa do sietí, do seba a s podozrievavosťou hľadia na každého s iným názorom. Následne sa to premieta do politiky a spoločnosti. V Novembri 1989 sa stala mottom Nežnej revolúcie pesnička Ivana Hoffmana „Sľúbili sme si lásku“. Dnes, po takmer 30 rokoch, je všade len nenávisť, podozrievavosť a sektárstvo („zasieťovanosť“).

Nedávno zasiahla Slovensko aféra kontroverznej rigoróznej práce predsedu NR a SNS Andreja Danka. Išlo o podozrenie na plagiát. Avšak špeciálna komisia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na preskúmanie práce tento pojem nepoužila, použila spojenie „vysoká miera zhody“. Môžeme si o nej myslieť čokoľvek, ako aj o Dankovom štýle politiky, jeho manieroch,  riadení strany a ideách. Čelí však neadekvátnym posmeškom a urážkam. On to emocionálne nezvláda a nazval v televízii podpredsedníčku NR za neoliberálnu stranu SAS Nicholsonovú ako „cigánočku“. Následne strana sa konala pred budovu Národnej rady oprávnená protestná demonštrácia organizovaná SAS, kde odoberali Dankovi titul JUDr. Vystúpil na nej okrem lídra SAS aj hosť, líder liberálno-kresťanského OĽaNO, Matovič. Ten vyzval dav, aby na osobu Danka nadávku ho..o, dav kričí ko..t.

https://www.youtube.com/watch?v=trb5smdtduc (čas 42.20)

A čo na to mainstreamové liberálne médiá? No nič, žiadna aféra.

A takýchto prípadov v poslednom čase, hlavne ohľadne vyšetrovania vraždy Kuciaka a Kušnírovej, únikov zo spisu a komunikáciou viacerých politikov (a jedného vplyvného novinára) s jednou podozrivých (vraj bývala prostitútka v Taliansku) je veľmi veľa. Komunikácia mala viesť k nadväzovaniu vzťahov a k neskoršiemu vydieraniu. Riadiť ju mal jej priateľ, veľmi kontroverzný podnikateľ Kočner (inak bývalý novinár, vyštudoval žurnalistiku), momentálny väzobne stíhaný v inej kauze, ale tiež médiami podozrievaný z možnej objednávky vraždy Kuciaka. Údajne v jednej redakcii majú viaceré mená politikov (možno aj novinárov a podnikateľov), ktorí komunikovali s obvinenou, a oni sa rozhodujú, čo pustia von a čo nie.

Slovensku žiadny Kotleba nehrozí, extrémistický štýl v politike je tu aj bez neho.

Slovensko nie je výnimkou ani v Európe, ani vo svete. Vo Veľkej Británii vyvolali Brexitové šialenstvo vydavatelia médií, hlavne Rupert Murdoch, o čom Britské listy informovali, napr. tu:

https://blisty.cz/art/86332-nick-clegg-britanii-ovladli-starecti-oligarchove-a-mayova-je-jejich-rukojmim.html

Avšak aj teraz sa píše iba o populizme, ale nie o anglickom nacionalizme a  extrémistických („fašistických“) prejavoch fanatických zástancov Brexitu. Čo by sa dialo, keby niekto z tábora obhajcov zotrvania v EÚ zavraždil poslankyňu, a nie naopak, ako sa stalo zavraždením labouristickej poslankyne Jo Coxovej pred hlasovaním?

https://blisty.cz/art/82670-jak-doslo-k-zavrazdeni-britske-poslankyne.html

Ako by novinári z mainstreamových médií útočili na Labouristickú stranu, na ich ideológiu apod.? Nie som expert na anglický jazyk a reálie, ale záhadou je tiež, prečo podprahovo bolo hlasovanie „Remain – Leave“ a nie „Stay – Leave“, pretože slovo remain má „cudzejší“ pôvod (latinský, francúzsky) než stay.

Nemeckí fašisti sa nedostali v roku 1933 k moci pre svoje „úžasné“ idey, ale v dôsledku toho, čo sa dialo po I. svetovej vojne voči Nemecku a v dôsledku  kolapsu neoliberálneho ekonomického poriadku. Áno, to by nestačilo, keby oligarchovia nedosadili Hitlera za kancelára. A mimochodom, jeden z hlavných osnovateľov šialenstva (a masakru) prvej svetovej vojny nemecký cisár Viliam II. nebol odsúdený a pokojne si žil v exile v Holandsku.



0
Vytisknout
4071

Diskuse

Obsah vydání | 6. 2. 2019