SLOVENSKO:

Stav, ktorý nikto nechcel

6. 3. 2016 / Igor Daniš

Volebná kampaň v médiách bola zameraná proti Smeru, ale nakoniec dopadla inak ako sa predpokladalo. Konštatovať možno iba, že pravica drvivo vyhrala. Smer mal na konci roka preferencie okolo 40%, dlhodobo nad 35% a očakávalo sa, že dostane 32-33%, nakoniec padol na 28%. Všetky strany „plávali“ v preferenciách, pretože voliči neboli do posledného momentu rozhodnutí. Nikto si nebol istý v predpovediach a nakoniec výsledky všetkých podľa očakávania prekvapili.

Konkrétne výsledky strán ovplyvnili aj posledné televízne debaty v RTVS. V prvej dominoval Richard Sulík zo SAS a v druhej Matovič z OĽaNO. Premiér Fico naopak pôsobil veľmi unavene, bez energie. Protestné hlasy proti Smeru tak v nerozhodnom elektoráte pravice získali tieto dve strany na úkor strany Sieť, ktorej dávali najväčšie preferencie predvolebné prieskumy (medzi 10-15%, nakoniec 5,6%). Medzi pravicovými voličmi ale bolo cítiť, že stále váhajú a nakoniec dali svoj hlas strane SAS, ktorá sa ako jedna z mála, ak nie jediná, prezentovala dôsledne svojim programom (ostatné opozičné strany sa prezentovali odporom proti Smeru, využívali znechutenie v spoločnosti). SAS je slovenskou verziou nemeckej AfD – dôrazom na liberálne podnikanie i odporom voči imigrácii.

Prvýkrát od roku 1990 sa do parlamentu nedostalo KDH, ktorá skončilo tesne pod 5% hranicou. Príčinou je odchod niektorých populárnych mladých tvárí (Lipšic, Procházka, Marcinčin), ktorých staré kádre blokovali a s nimi odišli aj voliči. V čele boli niektorí ľudia od roku 1990.

Všetci sa pýtajú, ako sa mohla dostať do parlamentu krajne pravicová   Ľudová strana Naše Slovensko Mariána Kotlebu. Kde získali títo „fašisti“ podobní maďarskému Jobbiku podporu? Za prvé, treba pripomenúť, pôda pre obdobné strany je všade v Európe a v USA (Trump). Takže Slovensko nie je výnimka, podobne ako celá stredná Európa. V posledných dvoch týždňoch sa začalo hovoriť, že podľa tajných prieskumov sa „kotlebovci“ dostanú do parlamentu. Akože oficiálne predvolebné prieskumy tento fakt zamlčovali. (Manipulovali? Ak áno, nepomohlo práve toto vytesňovanie, toto zaháňanie do disentu, tejto strane? Nedeje sa ale toto vytesňovanie názorov a prúdov po celej Európe? Slovensko by malo byť práve mementom pre celú Európu. Čo Naše Slovensko chce? Vystúpiť z NATO, EÚ, zbaviť sa diktátu Bruselu, ohradiť Slovensko pred imigrantmi a bojovať a zbaviť sa "parazitov" v osadách (Rómov). Práve podcenenie odporu medzi občanmi proti NATO a nemastnej a neslanej politike EÚ sa často zamlčuje a bagatelizuje. Tieto prúdy v spoločnosti sa nachádzajú stále, ale musí nastať situácia, aby sa mohli dostatočne prejaviť. Stačí charizmatický vodca, trochu inteligentnejší od voličov, nástup mladej generácie ovplyvnenej internetom, situácia vo svete (Ukrajina, Sýria, imigrácia), nižšia volebná účasť a strana je v parlamente.

Prečo tieto hlasy nezískala ako tradične SNS? SNS sa zmenila. Je iná ako bola za Slotu. Jej program je podobný Smeru. Dokonca v poslednej debate v RTVS predseda Danko pri prezentovaní zámerov strany nevedome vydával za svoje riešenia, ktoré v súčasnosti realizuje Smer. SNS prevzala voličov Smeru, Naše Slovensko zase SNS.

Rozhodovala volebná kampaň. V prvom rade treba pripomenúť, ako som už písal pred mesiacom v BL, že opozícia správne napadla najslabšie miesta Smeru – zdravotníctvo, korupciu a školstvo. Ministri školstva a zdravotníctva dosadení do funkcie z núdze nedokázali komunikovať problémy. Vierohodnosti školstvu zo strany Smeru zasadil smrteľnú ranu veľkopodnikateľ Soták (Železiarne Podbrezová) blízky Smeru a premiérovi, ktorý na TA3 primitívne napadol a lá Štěpán učiteľov, žiakov a vzdelanie vôbec. V zdravotníctve sa podarilo korupciu obrátiť na jednu osobu – podpredsedu Smeru a bývalého predsedu Národnej rady Pašku. Paška má skryto svoje páky v zdravotníctve, ale nie je jediný a dominantný. Neútočilo sa napr. na Pentu alebo iné firmy, ktoré dokážu podnikať v rezorte v s vysokými ziskami. V zdravotníctve sa situácia zhoršuje a slabí ministri Smeru vôbec nedokázali zhoršujúci stav a nespokojnosť občanov zachytiť a riešiť.

Tento východiskový bod kampane potlačil do úzadia ostatné faktory v spoločnosti. Strach z imigrantov a xenofóbiu v spoločnosti si osvojili všetky strany okrem Mostu-Híd. Tým stratil Smer vietor z plachiet.

Na Slovensku prehrala ľavica. Ak Smer - sociálna demokracia nie je hodnotená ako plnohodnotná ľavicová strana tak, okrem nej nielenže iná sa do parlamentu nedostala, ale ani de facto neexistuje (minimálna podpora KSS a Vzdor). O tomto slovenskom fenoméne som písal v denníku Sme.

Odhliadnuc od zdravotníctva, Smer nevládol zle. Jeho politiky boli vcelku úspešné, hlavne v oblasti verejných financií. Kde urobil potom chybu? Vo volebnej kampani. Bola strnulá a jednoduchá. Heslá ako „Robíme pre ľudí“ alebo „Chránime Slovensko“ v turbulentnej situácii nemohli zabrať. Volebný štáb nedokázal na zmenu reagovať. V reakcii na smršť káuz proti Smer, Smer zaútočil na podnikanie Matoviča. Celý útok vyznel do stratena a nakoniec posilnil Matoviča. Podobne takto zaútočil v prezidentských voľbách proti Kiskovi. Nepremyslene, prvoplánovito, čo som kritizoval vtedy v BL. Vôbec sa nepoučili.

Bývalý šéf SPD Platzeck v decembri označil Smer na konferencii v Bratislave za rustikálnu stranu. Nedávno na konferencii so Zemanom sa Fico tým aj pochválil. Lenže sa zdá, že tento potenciál sa vyčerpal. Strana napríklad nemala volebný program. Ten sa robil až po kritike médií tri týždne pred voľbami. Volebný program a témy mal byť tretí sociálny balíček. Lenže jeho body neboli dostatočné silné a zle odkomunikované, takže si ich neosvojili médiá a spoločnosť. Po zmene nálady v novom roku, tak strana nemala čo prezentovať a iba sa bránila útokom. Smer nedokázal ani efektívne a mazane prezentovať svoje výsledky. Médiá ich ignorovali. Volebná kampaň spočívala v rozdávaní hasičských áut a striekačiek. Na mítingoch sa v stručnosti predstavili výsledky, povedalo sa čo Sme plánuje, potom sa rozprávali vtipy pod taktovkou moderátora zo šoubiznisu, vystupovali folklórne kapely a spievali sa populárne šlágre. Napríklad na posledný míting v Bratislave išli niektorí ľudia ako na koncert Michala Davida, pričom netušili, že tam bude aj Smer. Lenže teraz už sú krásni muži aj v iných stranách (napr. Kollár), takže niektoré jednoduchšie voličky zmenili preferencie. Žiadna diskusia s občanmi.

Smer  sa blíži na križovatku. Pôjde cestou HZDS a SDKÚ (získala 0.26%) alebo ODS či sa stane klasickou sociálnou demokraciou. Bola by škoda pochovať veľkú ľavicovú stranu na Slovensku. Záleží ako naložia niektorí vrcholoví predstavitelia so svojou zodpovednosťou. Ako sa zachovajú jednotlivé kliky v strane, napr. košická. Smer musí zmeniť politiku voči médiám. Na Slovensku neexistuje ani jeden rešpektovaný ľavicový portál informujúci na dennej báze. Smeru chýba duch, esprit. Je to strana opatrení, ale nemení esprit v spoločnosti. Mnohí ju ani za ľavicovú stranu nepovažujú. Hovorí sa o strane bohatých podnikateľov so sociálnym cítením ako nevyhnutným marketingovým ťahom.. Je načase pustiť do strany aj občianskych ľavičiarov, ľudí bez peňazí.

Inak slovenskú čaká osud maďarskej a poľskej. (O slovenskej ľavici môj článok z denníka Sme.)

Aká bude vláda? Krajná pravica zablokovala parlament. Pravica by mohla zostaviť vládu, ale Most-Híd odmieta SNS. Taktiež zahraničie nebude podporovať Sulíka ako predsedu vlády, čo by bola výzva pre Nemecko. Smer odmieta Matovič a Sulík a  opäť SNS a Most nepôjdu do jednej vlády. Strany sa musia dohodnúť, pretože od 1. Júla Slovensko predsedá EÚ. Ponúka sa menšinová vláda Smeru s Mostom, Sieťou a s nepriamou podporu niektorej strany. Na výmenu by tá či ona strana mohla dostať post predsedu parlamentu. O rok po predsedníctve by mohla takáto vláda požiadať o dôveru v parlamente. Ak by ju nedostala, tak by nasledovali nové voľby. Ak by vznikla úradnícka vláda, mala by zviazané ruky, nemohla by riešiť problémy, teda čo občania najviac očakávajú v súčasnosti. Dlhodobo takto rozložený parlament nemá schopnosť efektívne fungovať.

0
Vytisknout
3352

Diskuse

Obsah vydání | 8. 3. 2016