Korupcia na Slovensku je bežnou súčasťou života

5. 3. 2018 / Andrej Križan


Ľudia na Slovensku opäť vyšli do ulíc. Dohnala ich tomu vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Čin odporný, samozrejme. Bol však akýmsi hnacím motorom k tomu, aby ľudia konečne prejavili svoj eminentný záujem o skoncovanie s korupciou, ktorá v našej krajine doslova bujnie. Podarí sa to? Sotva. Pýtate sa prečo?

Odpoveď znie: korupcia je na Slovensku takým dôležitým stavebným prvkom spoločnosti, že odstrániť ju bude prakticky nemožné. A ľudia, ktorí v súvislosti s danou vraždou vyšli do ulíc, by si mali uvedomiť, že korupcia začína práve u nich.


Korupcia totiž nie je len to, keď zástupca vlády svojmu kamarátovi podnikateľovi nechá vyhrať tender, ktorý sa de facto ani neuskutočnil. Korupcia nie je len to, že ako poslanec vládnej koalície som zaplatený firmou, ktorej v parlamente pomáham presadzovať jej záujmy bez toho, aby som myslel na záujmy ľudí, ktorí ma volili a ktorí mi veria.

Korupcia na Slovensku začína už od kolísky. Rodičia podplatia lekára, aby neodflákol pôrod, hoci ten je za to platený nemocnicou, v ktorej pracuje. Rodič podnikateľ sponzoruje školu svojich detí a to s podmienkou, že jeho potomkovia majú nadštandardné práva. Ďalší rodič zasa podplatí vysokú školu, len aby sa jeho ratolesť mohla tešiť z nezaslúženého titulu. Toto všetko sa na Slovensku považuje za normálne. Nepodplatíš lekára, sfušuje ti operáciu a dá ti nekvalitný umelý kĺb. Nepodplatíš úradníka, tvojej žiadosti nebude vyhovené.

Na Slovensku od čias socializmu platilo heslo: Kto nekradne, okráda svoju rodinu. Myslí sa tým, že človek nemá byť somár a musí využiť všetko, čo sa len dá, aj keby to bolo proti morálnym pravidlám. Kto nekradne, je hlupák. Kto nepodvádza, je idiot. Kto nepodpláca, ten jednoducho nič nedosiahne. Spoločnosť je tak nastavená.

Niekoľko rokov som pracoval ako predajca u istého operátora. Náš predaj spočíval v poskytovaní zahmlených informácií, podsúvaní poloprávd a manipulácií zákazníkmi – čím väčší gauner predajca bol, tým lepšie zarobil. Kto sa proti tomu ohradil, bolo mu zo strany nadriadených vysvetlené, že tu nie sme na to, aby sme zákazníkom pomáhali, ale aby sme na nich kurev... zarobili. Na nich, tým sa mysleli najmä ľudia menej vzdelaní, chudobnejší a dôverčivejší, čiže tí, ktorí boli vždy každým klamaní.

V ďalšej firme, v ktorej som pracoval, som sa potýkal s neuveriteľnou korupciou a podplácaním v zdravotníctve, kde slušná firma jednoducho nemôže pôsobiť.

Každý dospelý Slovák sa bežne s korupciou stretáva a to na každej úrovni svojho života. Prečo nás teda prekvapuje korupcia v parlamente?

Prečo si naivne myslíme, že keď my uznávame úplatky ako bežnú súčasť našich životov, poslanci nami zvolení budú bezúhonnými slušnými ľuďmi? Prečo by mali nimi byť? Napokon, každá diskusia vedená ľuďmi o korupcii v politike skončí otázkou: No a ty by si nekradol, keby si bol vo vláde?

Keď odpoviem, že nie, tak ma vysmejú, že klamem, prípadne ma majú za slaboduchého naivného somára a zase sme pri hesle Kto nekradne, okráda svoju rodinu.

My vlastne očakávame, že politici budú skorumpovaní. Prečo sa tomu teda teraz ľudia na demonštráciách čudujú? Pred tým, ako vyjdú na ulicu, mali by pochopiť, kde začína korupcia na Slovensku. Ona totiž začína u nich, u bežných, obyčajných ľudí, ktorí ju sami podporujú.

Pochopme preto fakt, že hoci by aj daná situácia viedla k pádu terajšej vlády a k predčasným voľbám, nezmení sa absolútne nič. Nielen preto, že by zrejme opäť vyhral Smer, ale nech by vládu zostavila hociktorá z terajších parlamentných strán, miera korupcie sa tým nezníži.

Systém je totiž nastavený, aby bol korupčný. Poslanci každej strany sú tak nastavení, aby boli zkorumpovateľní. Bežní ľudia sú tak nastavení, aby korumpovali.

Existuje vôbec východisko? Nuž, pokiaľ ide o korupciu v politike, myslím, že áno. Ale muselo by ísť o radikálne, priam revolučné kroky. Na mysli mám najmä zmenu volebného systému, v ktorom by už nebolo miesto pre partokraciu, ktorá je dôležitým prvkom pri vytváraní korupčného prostredia.

Neexistovali by politické strany, ľudia by si volili priamo svojich zástupcov zo svojich regiónov, ktorí by potom obhajovali ich záujmy. Títo zástupcovia by boli kedykoľvek odvolateľní. Pokiaľ by išlo o vládu, nebola by zostavená z členov víťaznej strany, respektíve strán, ale jej členovia by museli byť preukázateľnými odborníkmi vo svojich odboroch, pričom by boli volení širokospektrálnou odbornou komisiou. A samozrejme, rovnako by boli kedykoľvek odvolateľní.

Pokiaľ ide o odbúranie korupcie v politike, vyššie spomínaný hrubý návrh by mohol byť cestou. Pokiaľ však ide o odbúranie korupcie v bežnom živote, tu cesta vedie len cez jej absolútne vnútorné odmietnutie. Potrvá však ešte veľmi dlho, kým sa tak na Slovensku stane.


0
Vytisknout
5841

Diskuse

Obsah vydání | 8. 3. 2018