Spoločný nacionalizmus je náboženstvom stredoeurópskych krajín

18. 4. 2017 / Igor Daniš

Hovorí maďarská filozofka Ágnes Hellerová (1929)

Ágnes Hellerová (1929) je maďarská filozofka. Vyštudovala filozofiu na Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti. Bola žiačkou György Lukácsa a neskôr jeho blízka spolupracovníčka. Na začiatku bola silne ovplyvnená marxizmom. Jej postoje sa začali meniť po brutálnom potlačení povstania v Maďarsku v roku 1956. Bola vylúčená z komunistickej strany a jej vedecká činnosť bola tiež obmedzená. Neskôr prešla z marxistických pozícii na sociálno-demokratické a liberálne. Bola členkou tzv. budapeštianskej školy. Jej ďalší vývoj ovplyvnila Pražská jar a smrť Lukácsa v r. 1971. V roku 1977 emigrovala do Austrálie, kde pôsobila na Univerzite La Trobe v Melbourne. V roku 1986 sa presťahovala do USA, kde prevzala pozíciu po Hannah Arendtovej na The New School v New Yorku. Vo svojom výskume sa zameriavala na marxizmus, politickú teóriu, etiku, estetiku, modernitu ako aj na strednú Európu. Je držiteľkou viacerých prestížnych vyznamenaní. V súčasnosti je kritičkou politiky Viktora Orbána a politických pomerov v Maďarsku.

Čo pre vás znamená stredná Európa?

Nič.


Nič?

Absolútne nič, pretože stredná Európa mala zmysel pred prvou svetovou vojnou. Bol to jeden štát – habsburská monarchia. Na Západe boli koloniálne ríše a nemecká ríša, na východe ruská ríša, v strede habsburská ríša a nemecká ríša.Po prvej svetovej vojne je to veľmi problematické. V priebehu málo rokov, keď sa dostal k moci Hitler, hovoriť o strednej Európe ako o kultúrnej a politickej entite je totálny nezmysel. A po druhej svetovej vojne niektoré krajiny z východnej strednej Európy boli riadené a v zásade okupované Sovietskym zväzom. Nemecko bolo rozdelené. Výnimkou bola Juhoslávia. Inak, geograficky, Juhoslávia patrila do rovnakého priestoru, ale bol to rozdielny svet. Stredná Európa vyšla z módy, existuje len vo vašich predstavách.

Jedna definícia strednej Európy hovorí o priestore medzi Nemeckom a Ruskom. Druhá o tom, že stredná Európa končí (a začína východná Európa) tam, kde dominuje pravoslávna cirkev – Rumunsko, Bulharsko, Srbsko.

Nerozumiem tomuto konceptu. Definujete všetko podľa náboženstva. Sedmohradsko bolo totálne protestantskou krajinou– kalvinistickou -, Bavorsko v západnom Nemecku bolo katolícke ako iné krajiny okupované habsburskou monarchiou pred prvou svetovou vojnou; iné časti Nemecka boli luteránske, ale stále ide o jeden priestor, jednu kultúru a jednu entitu. Všetci boli kresťania, stále hovoríme o kresťanstve. A stredná Európa pod Habsburgami bola jeden štát, jedna krajina, jeden politický systém. Teda podľa mňa, pred prvou svetovou vojnou stredná Európa existovala, bola to habsburská monarchia resp. neskôr Rakúsko-Uhorsko.

Čo si myslíte o spolupráci v združení V4?

V zásade je to prostriedok, ktorým chce Orbán konštituovať opozíciu proti EÚ. Je to politická entita. Nemá nič spoločné s geografiou, kultúrou a tradíciou. Je to politická hra: organizovať opozíciu voči Bruselu.

Nemyslíte si, že máme zvláštne historické skúsenosti s fašizmom a komunizmom, iné než v západnej Európe? Naša skúsenosť je totalitarizmus.

Je to pravda, boli sme okupovaní Sovietskym zväzom. Ani jedna krajina nežila v demokracii, okrem Československa krátku dobu v druhej polovici 60. rokov. Nemať demokraciu bolo spoločným znakom pre tieto krajiny. Ale nezabúdajme, že Maďarsko bolo nepriateľom Československa, Juhoslávie a iných krajín. Nemali radi Maďarsko. Maďarsko sa stalo prvým nepriateľom v dôsledku Trianonskej zmluvy. Tieto krajiny boli na strane víťazov, Maďarsko na strane porazených. Rusko je nepriateľom Poľska. Poliaci nemajú radi Rusov. Je to ich tradičný politický a historický protivník. Maďarsko nemá nič proti Rusku. Nie sú historickí nepriatelia. Iná vec bol vzťah so Sovietskym zväzom – ale to nebolo Rusko.

Áno, v tomto regióne nájdeme veľa nenávisti a nepriateľstva. Je to stigma Trianonskej zmluvy?

Stigma nie je dobré vyjadrenie, je to trauma. Maďarsko má dve traumy v 20. storočí – Trianon a holokaust. Maďari sa nevyliečili z týchto tráum a trpia tým, pretože nebolo povedané, čo sa v Maďarsku stalo. Táto trauma je trauma rozprávania. Problém je, že o nej nehovoríme, ale je politicky používaná a využívaná.

Sme veľmi hrdí na svoju národnú identitu. Ale všetky krajiny okrem Poľska - Maďarsko, Česko, Slovensko, Chorvátsko, Slovinsko – sú malé národy, krajiny podobne ako v Škandinávii, kde Fínsko je jazykovo odlišné podobne ako Maďarsko. Oni spolu kooperujú, prezentujú sa ako jedna entita, propagujú napr. svoj sociálny model.

Oni nikdy nežili v totalite. Neboli okupovaní nacistami, okrem Dánska a Nórska, alebo Sovietskym zväzom. My všetci máme nacistickú a komunistickú minulosť, obe. Nemáme naratív o našej minulosti, nepozeráme sa do svojej minulosti. Nemáme politiku pamäti. Pamäť je ako politická trauma. Pozrite sa, kooperácia existuje: Orbán organizuje spoluprácu voči Bruselu. Spolupráca v zmyslenie vykonať niečo v prospech niečoho, ale proti niečomu. Áno, je to náš spoločný znak – bojovať proti niečomu, nie pre niečo. Vysvetlenie spočíva v tom, že my máme lokálne nacionalizmy, každá krajina svoj vlastný: maďarský, poľský, slovenský, český, chorvátsky, slovinský. Preto sa nemôžeme spojiť na spoločných pozitívnych projektoch –bránia nám v tom tieto lokálne nacionalizmy. To ochraňuje národy, to ochraňuje národné identity. Spoločný nacionalizmus je náboženstvom týchto krajín a to bráni tomu, aby sa na niečom spojili.

Teraz tieto nacionalizmy, hlasy volajúce po identite sú podobné až rovnaké v Maďarsku, Poľsku, Chorvátsku a na Slovensku. Preto hovorím o jednom regióne.

Ak podporíme exkluzivitu tohto regiónu, potom to znamená podporiť xenofóbiu. Naše podobnosti sú negatívneho a iba veľmi málo pozitívneho charakteru. Tento znak je v protiklade k pozitívnym podobnostiam v škandinávskych krajinách, kde je jedným z týchto pozitív napríklad ich sociálny systém.

Čo je cieľom Orbánovej politiky? Čo je jeho ideálnym sociálnym systémom?

Orbán nemá žiadnu politiku, žiadnu ideológiu, žiadnu koncepciu, na rozdiel od Kaczyńského, Jeho jediným cieľom je moc, maximalizovať jeho vlastnú moc. Nie je ani ľavičiar, ani pravičiar, ani konzervatívec, iba baží po moci. Keď môže niečo použiť na zvýšenie svojej moci, tak to použije.

Je oportunista?

Oportunista sa chce prispôsobiť moci, on chce maximalizovať moc. A všetky tieto spojenectvá s Poľskom a Slovenskom sú motivované mocou.

Nie je jeho cieľom zaviesť vládu troch pilierov – rodiny, národa a cirkvi -, ako to vidíme u Putina v Rusku?

Tento slogan je známy z režimu Vichy od Pétaina. Tento slogan by sme mali posudzovať podľa jednotlivých krajín, pretože každá má inú tradíciu. Rusko má iné dejiny, cirkev, náboženstvo, sociálny systém a sociálnu štruktúru. Na Orbána treba pozerať ako na človeka bažiaceho po moci a spolupráca v strednej Európe mu prináša v tomto zmysle určitý osoh. Túži byť lídrom celého tohto priestoru, to je jeho ambícia.

Veľakrát sa stredná Európa definuje len ako kultúrny projekt. Sú naša literatúra, hudba, film a umenie jedinečné a niečím zvláštne? Existuje niečo unikátne, čo by sme mohli nazvať stredoeurópskou estetikou?

Nemyslím si, že je niečo zvlášť spoločné v našej kultúre. Vezmite si Chopina: Čo má Chopin spoločné s poľskou alebo maďarskou kultúrou? Alebo Kafka, bol žid, žil v Prahe a písal nemecky. Čo to má spoločné s kultúrou Višegrádskej štvorky?

Témou Kafkovho diela je identita. Identita je základná téma stredoeurópskej literatúry. Podobne rozmanitosť formy.

Tieto znaky môžeme nájsť vo francúzskej a anglickej literatúre, všade. Je to časť svetovej literatúry.

Áno, ale v našom regióne dominuje. A čo humor? Kundera, Havel, Kertész?

Kertész písal o holokauste.

Áno, ale hlavne o identite, z jeho uhľa pohľadu.

Čo majú spoločného Kertész a Havel?

Identitu a humor.

Humor je vlastný českej literatúre a filmu. Milujem ich.

Mnohé Kertészove diela sú plné humoru, či nie?

To je irónia. Maďari majú zmysel pre iróniu, ale nie pre humor. Humor, to je Švejk.

Takže nenachádzate nič spoločného v kultúre?

Pozrite sa, posledných pätnásť rokov za vlády komunizmu v našich krajinách sa opozícia pokúšala lepšie spoznať, nájsťsi spoločnosť – Česi, Slováci, Maďari, Poliaci, Chorváti. Bol to moment v dejinách. Nebol modelovaný mocou, ale opozíciou. Všetci hľadali kontakty, aby vytvorili spoluprácu a nadviazali priateľstvá. Bol to čas s najlepšími vzťahmi s poľskou Solidaritou. Ale solidarita bol širší pojem, bolo to obdobie solidarity ľudí, nie mocenských lídrov. Havel a Michnik boli hrdinovia.

Pozrime sa do súčasnosti. Vzájomne sa nepoznáme, nepoznáme naše literatúry, filozofiu, vedy, umenie, ich predstaviteľov.

Máte pravdu, je to tak. Keď hovoríme o literatúre, je to škoda. Je zlé, že sa navzájom nepoznáme. Nechcem hovoriť o sebe, ale moje knihy boli preložené a publikované v Austrálii, Brazílii, Japonsku, USA alebo Portugalsku, ale nie v susedných krajinách. Niečo bolo preložené v Srbsku, Chorvátsku a dve knihy v Poľsku, nič v Česku a Slovensku alebo Slovinsku.

Maďarské knihy sú vydávané v Kalligrame. Poznáte toto slovensko-maďarské vydavateľstvo?

Áno, vydávajú výborné knihy.

Ale nič od vás. Nevydali ani všetky knihy od Konráda alebo Kertésza. Ako zlepšiť vzájomné poznanie?

Pozrite sa, mám na Slovensku veľmi dobré vzťahy. Mnohokrát som bola v Bratislave a na iných miestach, v Česku tiež. Mám rada tieto kontakty v týchto krajinách. Nechcem ale, aby kontakty boli vytvárané štátom, aby štátni kultúrni predstavitelia vytvárali kontakty medzi filozofmi, vedcami, umelcami, intelektuálmi, spisovateľmi. Oficiálni kultúrni predstavitelia sa zaujímajú iba o vládnu politiku.

A čo by ste povedala na myšlienku založiť spoločný stredoeurópsky televízny kanál po vzore francúzsko-nemeckého Arte?

Veľmi zlá myšlienka. Takýto kanál by okamžite ovládli nacionalisti a populisti z našich krajín a využili na šírenie svojich nezmyslov. Mnohokrát som vystupovala v Arte a myslím si, že je to skvelý televízny kanál. Lenže Francúzsko a Nemecko sú demokratické krajiny.

Ale súčasná maďarská vláda, tento systém, tu nie je navždy. Stratila ste nádej?

Nemôžem stratiť nádej. Nádej je proste nádej. Mám nádej, ale nádej nie je predpoveď, prognóza. Svet sa vyvíja k horšiemu. Môžem dúfať, že súčasná kríza zmizne. Moja nádej je sloboda. Teraz je kríza nádeje.

Môže nejaká spoločná idea spojiť naše krajiny?

Nepoznám žiadnu spoločnú ideu. Myslím si, že maďarská vláda má ideu zvyšovať Orbánovu moc, zvyšovať jeho moc, aby sa stal lídrom V4, bojovať proti EÚ a nakoniec zničiť EÚ. Žiaľ, V4 je idea súčasných vlád. Je to aliancia populizmu, nacionalizmu a iliberalizmu. Nemám rada toto spojenectvo.Keď bola V4 založená, naše krajiny boli demokratické a liberálne.

Nie je táto globálna zmena v myslení a v správaní spôsobená rozmachom sociálnych sietí?

Ja nepoužívam sociálne siete.

Zachovávate si od nich síce odstup, ale vnímate tiež, že sociálne siete premenili národné spoločnosti i tú globálnu na jednu veľkú krčmu?

Máte pravdu. Rozlišovanie medzi verejným jazykom a súkromným, napríklad v krčme, zmizol. Dôsledky nás potom nemôžu prekvapiť.

Bolo publikované na slovenskom kultúrnom-spoločenskom blogu Pole ( www.poleblog.sk)

0
Vytisknout
3562

Diskuse

Obsah vydání | 20. 4. 2017