K osmdesátinám Michala Gibody

13. 11. 2018 / František Ondriska

 

Doc. RNDr. Michal Giboda, CSc.  sa narodil 16. 11. 1938 v Štefanovciach, okr. Vranov nad Topľou, do rodiny päťhektarového gazdu.  Po absolvovaní štúdia na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave pôsobil 2 roky na katedre telesnej výchovy Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Odtiaľ prešiel na Krajskú hygienicku stanicu v Košiciach, kde začínal ako vedúci parazitologického laboratória, neskôr oddelenia a v roku 1978 bol hlavným hygienikom Slovenska menovaný za vedúceho Referenčného laboratória pre Slovensko. Počas pôsobenia na Krajskej hygienickej stanici vyštudoval  Prirodovedeckú fakultu UK v Bratislave (1968), akademický titul RNDr. v parazitológii získal v roku 1971 a v roku 1979 obhájil kandidátsku prácu a získal vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc).    
Deutsche Akademische Austauschdienst udelila  dr. Gibodovi grant k účasti na Kurzu tropickej mediciny v hamburskom ústave tropickej mediciny s následným výzkumom v protozoologii. Slovenské Ministerstvo zdravotnictva jeho účast zamietlo s odovodnením, že DAAD je agenturou, ktorá tiež verbuje  agenty. Ako prvý v Československu diagnostikoval Giboda kokcídie isospora belli, isospora hominis,  a izoloval leishmania tropica z kožnej lézie. Fasciola hepatica, dientamoeba fragilis a  trichostrongillus sp. sú jeho prioritné nálezy počas pôsobenia na Slovensku.

Z východného Slovenska publikoval 17 prípadov infekcie strongyloides stercoralis , čo je doteráz najväčší súbor v Československu. Nikto z infikovaných netrpel príznakmi onemocnenia zo strany zaživacieho traktu, ale symptomatologia sa viazala na predilekčné miesta vychytavania cirkulujúcich imunitných komplexov: kožu, mozok a obličky.                                                                                                              

V Košiciach pracoval šest rokov v Slovenskéj televizii – študio Košice, ako externí režisér dňa a písal publicistické scénáře. S lékarkou z kožného oddelenia FN Košice vyhrali celoštátnú súťaž  s filmom „Trpké lásky“.

Na pozvánie riaditeľa Parazitologického ústavu ČSAV odchádza v roku 1981 z Košic do Parazitologického ústavu Československej akademie vied do Českých Budějovic, kde  založil pracovisko orientované  najmä na tropickú parazitológiu.

Problematiku riešil komplexne, súčasťou pracoviska  bolo aj 10 postelí v Krajskej nemocnici pre hospitalizáciu a klinické sledovanie závažných importovaných parazitóz. 

Z poverenia Ministerstva zdravotníctva Českej republiky vyšetril v rokoch 1982 až 1989 5121 osob z 87 zemí všetkých kontinentov.  Tropická parazitológia sa stáva dominantnou oblasťou v ďalšej profesnej činnosti doc. Gibodu,  ktorú rozvíjal na významných pracoviskách v zahraničí, najmä v krajinách tropických oblastí.  

V rokoch 1983-84 viedol  laboratórium v nemocnici v Takeu v Kambodži, 3 roky po zvrhnutí Pol Potovej hrôzovlády. O práci v zdevastovanej zemi a nemocnici vydal knihu „Léčit a přežít v kambodžské nemocnici po Pol Potovi“.

V roku 1985 je pozvaný Ministerstvom zdravotnictva Kambodže na Inštitut malárie v Phnom Penhu kde spolu s kambodžským kolegom skúmaju rezistenciu plasmodium falciparum k antimalarikám. V roku 1986 organizuje „International Microsymposium on Imported Human Tropical Parasitoses“. Na  Inštitute tropickej medicíny Pedro Couri v Havane na Kube pracoval v roku 1987,  kde sa venoval dopadu antigennej diverzity P. falciparum na hladinu protilátok u osob infikovaných P. falciparum  v rôzných geografických oblastiach. Prevalenciu humánnych parazitov v  Južnom Jemene sledoval v roku 1989  a v r. 1989  sa v Laosu venoval štúdiu malých motolíc prenášaných konzumaciou surových rýb.

Všetky vymenované zahraničné projekty priniesli prvotné informacie o humánných parazitózách v daných krajinách. Zvlaštnú pozornost vzbudili výsledky výzkumu v Laose, a to i na diplomatickej úrovní. Československý veľvyslanec v Laosu informoval Ministerstvo zahraničných vecí ČSSR o uznaní práce výzkumného týmu vedeného dr. Gibodou ktoré vyjadril reprezentant WHO v Laose a informoval o tom regionálnú uradovňu WHO v Manile s doporučením ku spolupráci i na ďalšie obdobie.

Dr. J. R. Baker, Editor časopisu Transaction of the Royal Society of Tropical Medicine and Hygiene sa v roku 1990 obratil na dr. Gibodu so žiadosťou, aby napísal dva tzv. leading articles  o výkume v tropickel medicine a parazitologii v Československu a druhy prehľad o výzkume v dalších socialistických krajinách. Dovodom bola minimálná znalost ľudi na Západe o výzkume v tomto regionu.

V rokoch 1992-93 pôsobil na Parazitologickom ústave McGill Univerzity v Montreale v Kanade kde ako nositeľ grantu z Medical Research Council of Canada, kde pokračoval v štúdiu prevencie fibrotického periovalného granulomu při infekcii Schistosoma mansoni. V Portoriku bol v rokoch 1993 - 1999 vedúci katedy mikrobiologie na Lekárskej škole San Juan Bautista v Caguas a pokračoval v spolupráci s McGill Univerzitou vo výzkume schistosomózy.

Pretože WHO malo zámer eradikovať schistosomózu v Karibiku, obrátilo sa na dr. Gibodu so žiadosťou aby preskúmal aktuálnú prevalenciu schistosomózy v Portoriku odkiaľ WHO v Ženeve nemálo žiadné zprávy. Vyšetrením 495 osob, z toho 58% detí mladšich jako 6 rokov, infikované boli len 3 osoby staršie ako 36 rokov.

Při vyšetrení 4 potokov, 10 riek a 8 umelých jazier se nenašiel ani jeden exemplár biomphalaria glabrata, medzihostiteľa S. mansoni. Všetky  vyšetrené vodné plochy boly preplnené introdukovaným predatorom z Ďalekého Východu Thiara granifera a priestorovo úplne vytesnil zo všetkých sladkovodních ploch B. glabrata. Toto zistenie a niekoľko prípadov umrtia na schistozomózu viedli dr. Gibodu k zorganizovaniu „Internatinoal Workshop on Schistosomiasis in the Post-Transmssion Phase“ v portorickom San Juanu v roku 1998, len pre pozvaných. Plné znenie prednášok, odborníkov z WHO, Brazilie, Maroka, Egypta, Belgie, Norska, Spojených štátov, Nemecka a Portorika sú publikované v špeciálnom vydáni časopisu Acta Tropica Vol. 77, 2000, stra. 1-156. Sanjuanský workshop uviedol do klinickej nomenklatúry schistosomózy nový termín: „Post Transmission Schistosomiasis“.   

Oblast Karibiku a Južnej a Strednej Ameriky bola v devädesiatých rokoch minulého storočia zaujimavá politickou turbulenciou, ale v Československu sa o tom písalo „z druhej ruky“. Londynský editor BBC World Service, Czech Section, Vit Kolar sa obratil na dr. Gibodu s navrhom ku spolupráci na základe jeho publicistických príspevkov najmā do internetového Neviditelného psa.

V období 1900 až 2018 dr. Giboda publikoval 89 vedeckých publikácii najmä v zahraničných  karentovaných časopisech registrovaných v PubMed. Mimo túto databázu Giboda pubikoval ďalších 7 vedeckých článkov v karentovaných časopisech.   Podľa Web of Science doc. Giboda má k januári 2018 h-index 11 a jeho články boli citované 368 krát. Jeho práce sú citované v monografiach ako například:

Manson´s Tropical Diseases, IARC Monographs on the evaluation of Carcinogenic Risk to Humans, Vol. 61, Schistosomes, Liver Flukes and Helikobacter pylori.

Pre študentov San Juan Bautista School of  Medicine napísal skripta Basic Medical Parasitology  s dôrazom na potřeby klinika pri diferenciálnej diagnostike, vyhodnocování liečebných efektov, patologických základoch onemocnenia na parazitárné infekcie, apod. Okrem domacích grantov získal 3 granty z WHO a 1 grant z  Medical Research Council of Canada.      

Michal Giboda je členom Syndikatu Českých novinárov a publikuje články a eseje hlavne z oblastí vedy, vzdelávania a umenia. Je predsedom občianského sdruženia Dialog vědy s uměním. Tomuto prepojeniu je venovana kniha „Mosty a propastí mezi vědou a uměním“. Viedol sériu Verejných debát z významnými osobnosťami verejného, kulturného a vedeckého prostredia. 10 výbraných rozhovorov su obsahom knihy „K věci, rozhovory s lidmi, kteří mají co říci“. Staršieho data je knižná publikacia „Jednobuněční paraziti lidského střeva“. 

V roce 2004 byl na návrh Ministerstva kultury České republiky menován za  Národného  korespondenta ČR v programu Výboru Evropské komise pro vzdělávání a kulturu s názvem Netd@ys Europe.  Za dosiahnuté výsledky vo vedeckej činnosti bol 4 krát vyznamenaný doma a 3 krát v zahraničí (Kambodža-Ministerstvo zdravotnictva 1985, Portoriko-Sněmovňa reprezentantov 1997  a Portoriko-GlaxoWellcome Research Award za publikáciu „Dichotomous Effect of Steroid in Murine Schistosmiasis mansoni is changed by Antifibrotic Treatment“ roku 1997.

V roce 2014 je M. Giboda je zaradený do projektu Paměť národa(/Post Bellum: Příběhy 20. Století, a v roku 2016 je menován za čestného občana rodnej obce Štefanovce    .                       
0
Vytisknout
2683

Diskuse

Obsah vydání | 15. 11. 2018