Tvrdenia, že „voľby nič nemenia“ sú častým argumentom extrémistických skupín

20. 3. 2018


„Voľby nič nezmenia. Nikdy “ - reakcia

S potešením kvitujem, že pán Križan uznáva požiadavky protestujúcich z hnutia „Za slušné Slovensko“ za legitímne. Popravde povedané, ak by jeho prvý článok znel tak, ako text „Voľby nič nezmenia. Nič“, nesúhlasil by som, ale pravdepodobne by pre mňa nebol dostatočnou motiváciou pre reakciu. Ja sám som sa totiž cítil dotknutý, píše Peter Tomčík.

Je jasné, že súčasná opozícia sa snaží zo situácie získať maximálny zisk v podobe sociálneho kapitálu, ako bojovníci proti korupčným štruktúram napojeným na Smer. Možnosť dosiahnutia moci v štáte je samozrejme istotne taktiež lákavá. Na druhú stranu, tieto snahy, ak ich má byť dosiahnuté v súlade s demokratickými princípmi, sú plne legitímne. Preto považujem za zbytočné komentáre o tom, či sa opozičné strany „trasú“, aby mohli prevziať moc. Majú na to právo, aj keď nie každý z nás z toho musí byť nadšený.


Výsledky volieb samozrejme s istotou nemôže predpovedať nikto, avšak každý výsledok môže byť prínosný. Víťazstvo súčasnej koalície môže byť pre opozíciu potrebným poučením o tom, že vykrikovanie o zlodejoch slovenskému voličovi nestačí. Jej víťazstvo zasa poučením o dôležitosti tejto témy. Ale viac ako špekulácie o tom, ako dopadnú predčasné voľby, by som ako protiargument proti ich konaniu predkladal prieskum agentúry Focus, podľa ktorého nie je za ich konanie väčšia polovica dotazovaných respondentov. Prieskum bol objednaný a publikovaný Denníkom N, ktorý inak aktivity hnutia „Za slušné Slovensko“ podporuje.

Ťažko na tomto fóre rozoberať otázku nezávislosti policajného prezidenta. Predstavitelia hnutia „Za slušné Slovensko“ nevytvorili politickú platformu. Na rozdiel od „Občianskeho fóra“ nevytvorili orgán schopný, komunikovať a vyjednávať požiadavky priamo s vládou a parlamentom a rozmer masových protestov neumožňuje riešiť detailne otázky organizačného zabezpečenia nezávislosti polície. Požiadavka na spravodlivé a nezávislé vyšetrenie však v sebe implicitne obsahuje potrebu vytvorenia takých mechanizmov, aby pri poctivom zhodnotení práce príslušných orgánov nemohlo dôjsť k pochybnostiam o ich objektivite. Viaceré štáty Európy však môžu byť pre nás dôkazom, že aj v zastupiteľskej demokracii môže existovať široká dôvera vo vyšetrovacie orgány.

Omnoho závažnejšia je časť v ktorej sa autor venuje otázke volieb, ako princípu občianskej kontroly. Z dôvodu vágnosti tejto časti si len ťažko trúfam reagovať.

Tvrdenia, že „voľby nič nemenia“ a „ak by voľby niečo mohli zmeniť, tak ich zakážu“ sú častým argumentom extrémistických skupín a majú legitimizovať násilné aktivity, ktoré sú „jedinou alternatívou“ k tomuto údajne sprofanovanému inštitútu.

Je treba povedať, že hnutie zotrváva v medziach ústavného systému Slovenskej republiky. Napriek snahám niektorých predstaviteľov vlády a prakticky celej konšpiscény(ktorá inak podporuje naratív o zbytočnosti volieb), ktoré sa snažili a naďalej snažia prisudzovať protestom podvratné úmysly, sa hnutie v svojej podstate obmedzuje na pokojné prejavy vôle protestujúcich a deklarovanie požiadaviek v súlade s ústavou. Príčinou je pretrvávajúca viera účastníkov v to, že súčasný demokratický systém vysoko prevyšuje všetky alternatívy, s ktorými ma naša spoločnosť skúsenosť. Nech mi pán Križan odpustí. Ak som veľmi skeptický k schopnostiam súčasnej opozície priniesť výrazné zlepšenie situácie, potom som omnoho skeptickejší k hmlistým predstavám o „zmenách radikálnejšieho a revolučného charakteru“.

0
Vytisknout
2106

Diskuse

Obsah vydání | 23. 3. 2018