Za (ne)slušné Slovensko

19. 3. 2018 / Andrej Križan


Pochody za takzvané slušné Slovensko sú v plnom prúde. Ľuďom už nestačí odstúpenie ministra vnútra Róberta Kaliňáka a premiéra Róberta Fica, ale žiadajú zasa a znova predčasné voľby. Nuž, budiž. Poďme teda vybudovať to bájne slušné Slovensko, alebo viete čo, poďme sa na to aspoň zahrať. Budeme mať teda predčasné voľby, ktoré do popredia posunú samých slušných ľudí. Lenže kde ich zobrať? Aha, veď tu predsa máme opozíciu. Tak napríklad taký Boris Kollár, predsa hnutia Sme Rodina. 

  

Ten by mohol byť povedzme takým ministrom financií. Napokon, aj na svojej facebookovskej stráne má krásny slogan „Nekšeftujme! Pomáhajme!“. Ono to naozaj pekne znie od bývalého veksláka a podľa správy ŠTB aj pašeráka drog. Aj ten politicko-ekonomický program na zdvihnutie platov má naozaj krásny – zníži daňové odvody firmám a tie potom nesmierne sociálne svojim zamestnancom zdvihnú platy. Veľmi pekné, akurát sa trochu pozabudlo na pomerne slušné diery v odvádzaní a vymožiteľnosti daní na Slovensku, čo znamená asi toľko, že ak znížime daňové odvody firmám, tak už vôbec nebudeme mať peniaze na verejný sektor. Ale poďme ďalej. Ministrom vnútra by mohol byť napríklad Igor Matovič, ktorý je nesmierne zodpovedným politikom. Takým zodpovedným a profesionálnym, že už niekoľkokrát porušil zákon o konflikte záujmov. Dvakrát totiž nemal pozastavenú živnosť, ktorú ako poslanec Národného zhromaždenia podľa ústavného zákona nemôže prevádzkovať. V tomto kontexte je teda tak trochu zvláštne, ako pri takejto nedbalosti a neprofesionalite mohol tak dlho úspešne podnikať.

O Róbertovi Sulíkovi som sa už zmienil v predošlom článku a tak sa opakovať nechcem. Povedzme hádam len toľko, že ako budúci premiér bude náš štát viesť bezpochyby zodpovedne a prínosne, aspoň pokiaľ ide o súkromný sektor, ktorým je tak posadnutý. Je totiž verný dnes už prežitej dogme, že ak sa bude dariť tým najbohatším, tak následne kusy ich bohatstva presiaknu k nižším vrstvám. Jednoducho skvelý predseda vlády pre bežných slovenských voličov. Apropó, keď už o nich hovoríme. Navštívil som oficiálnu stránku dnes už bývalého slovenského premiéra Róberta Fica na Facebook-u, už ani neviem prečo. Bol som však nesmierne prekvapený reakciami ľudí na túto osobu. Nečakal som samozrejme, že mu budú vyjadrovať hlbokú lásku, ale toľko nenávisti si ani tento rozporuplný človek nezaslúži. Citujem: „Ojeb... jak potkan vyjeb... chodis s gulkou v hlave dokým ťa neodje... niekto si si tohto vedomí?“, „Špina“, „Ty zebrak pojeb... pozri co si urobil zo sebestacnej krajiny. Zadlzil si nas na X rokov a tvaris sa ze za nic nemozes. Podal si demisiu a dosadil si si svojho gasparka. Precitaj si zakon:Ak poda demisiu predseda vlady, demisiu poda cela jeho vlada! Ojeb....“, „Ty ku... vyje... zlodejsky mafian ty vrat aj zo svojmi sudruhmi to co ste tu nskradli. Vsetci patrite do basi za to kam ste dovedly slovensko. Ine ako vrazdit a kradnut nrdokazete. Od 48 tu ozebracujete narod a este sa smejes ako ko... prezidentovi ako si vybabral z narodom. V 89 sme vas msli seckych povesat a ne nehat vladnut dalej.“ Veľmi sa ospravedlňujem za tento slovník mojich „spoluvoličov“, ale myslím si, že ako vzorka bojovníkov za slušné Slovensko to postačí. Nechcem protestujúcich Slovákov hádzať do jedného vreca, sú medzi nimi aj inteligentní a slušní ľudia, ktorí by podobné invektívy nikdy nepoužili. Lenže aj tí by sa mali zamyslieť nad zmyslom svojich protestov. Čo chcú vlastne dosiahnuť? Ospravedlňujem sa, ale ja to stále netuším a obávam sa, že ani oni. Skutočne im stačí akési slušné Slovensko? A čo je vlastne zač to slušné Slovensko? Pevne verím, že sa to v najbližších dňoch dozviem.

0
Vytisknout
4914

Diskuse

Obsah vydání | 23. 3. 2018