Rozhovory s šéfem StB Aloisem Lorencem

19. 11. 2018 / Igor Daniš

čas čtení 3 minuty

Pri príležitosti  výročia Nežnej revolúcie 17. novembra a vydania  knihy rozhovorov katolíckeho kňaza  Karola Lovaša s posledným šéfom ŠTB  Alojzom Lorencom sa konala v Bratislave na pôde ľavicového think-tanku ASA a Klubu Nového slova beseda s Alojzom Lorencom a bývalým disidentom, bývalým slovenským premiérom a kresťansko-národniarským (katolícko-nacionalistickým) politikom Jánom Čarnogurským. Domnievam sa, že táto beseda a niektoré  komentáre,  poznámky a interpretácie  Alojza Lorenca  stoja za pozornosť a vypočutie. 

(dve videá na pokračovanie, dva segmenty)

 

Alojz Lorenc už poskytol viacero rozhovorov a napísal niekoľko kníh, kde čo to prezradil a niečo odmietol prezradiť. Dodnes však  panuje určitý mýtus  o ňom ako o nejakom monštre. Z uvedenej besedy možno odpozorovať, že Lorenc je distingvovaný a veľmi vzdelaný človek so sklonom k abstraktnému systematickému mysleniu.  Svoju reputáciu nezískal ako "blbý, mazaný a zákerný" policajt, ale ako odborník v kybernetike so špecializáciou v kryptológii (dnes IT expert). Touto prácou si získal rešpekt a úctu, aj sovietskych súdruhov, čo ho vynieslo do vrcholných funkcií v komunistickom Československu.  Lorenc patril k  reformistom a pragmatikom, ktorí bojovali (márne) s konzervatívnymi  politikmi na čele KSČ.

Dotyčná beseda bola zaujímavá napr. aj  tým, že Lorenc našiel cez leto pri maľovaní vlastné poznámky z roku 1989 o variantoch vývoja, ktoré prečítal. Stále trval na širšom geopolitickom ponímaní  a trendoch, ktoré sa nedali v 80. rokoch zastaviť. Napr. spomínal ako márne sa pokúšali odpovedať na embargo špičkových technológií  CoCom, ktoré spôsobovalo technologické zaostávanie komunistického bloku.

Ja som sa ho spýtal (41. min. v druhom videu - segment 2), či komunisti, aj v ZSSR, nerozoberali a nepripravovali nejakú možnosť na "obmedzenú demokraciu", napr. dvoch blokov - komunistický a sociálno-demokratický -, vláda kontra opozícia (v Poľsku už "vládla" opozícia), podobne  ako napr. v modeli USA. Dôvod? Ekonomická liberalizácia uvoľní politické usporiadanie a  diktatúra komunistov to nemôže zvládnuť. (Komunisti žiadny iný model ako diktatúru vo  svojich teóriách ani nenavrhovali, nemali načrtnutú...!) Tiež som sa ho spýtal, prečo sa pripravovaná zásadná zmena presunula z 10. decembra na 17. novembra, či  išlo o možnosť využiť energiu a slepotu mladých ľudí. Koncepcia mŕtveho študenta až príliš pripomína mŕtveho študenta z krvavého štvrtka 15. mája 1969 v Berkeley, a udalosti sa dali po nich do pohybu (že by inšpirácia?). 

Lorenc mi neodpovedal aj s opoznámkou (od cca 52 min. v druhom videu - segment 2), že detaily nemá zmysel spomínať, pretože išlo o zásadné posuny,  a že detaily sú vlastníctvom štátu a on ich ako niektorí ruskí generáli neprivatizoval. Neskôr Lorenc priamo i nepriamo čo to povedal, napr. sa obávali možnosti, že by sa skutočne vyskytol mŕtvy študent. Spomenul tiež,  že v 90. rokoch za ním prišiel redaktor zo Spieglu s otázkou (57 min. segment 2), prečo chodil bývalý minister zahraničných vecí NSR Genscher  do kúpeľov Piešťany, pričom netrpel žiadnou chorobou, ktorá sa tam lieči. Odpovedal mu v tom zmysle, že na také otázky sa neodpovedá, resp. nie je slušné sa  na ne pýtať...

0
Vytisknout
19546

Diskuse

Obsah vydání | 21. 11. 2018