ALEX KOENIGSMARK už sem nenapíše

13. 2. 2013 / Gustáv Murín

Alex Koenigsmark písal do Britských listov od decembra 2004 do októbra 2012. Bolo to viac ako 170 príspevkov, občas skôr anekdot, kultúrnych reflexií, literárnych ukážok, fejtónov, úvah a aj polemických a polemizujúcich textov.

Veľkou výsadou tejto osobnej publicistiky bol nadhľad, pozoruhodná vzdelanosť a humor. To všetko dokopy je kvalita, ktorá niesla značku AK. Vedel sa oprieť aj do politiky, ale od mnohých sa líšil práve tým humorným odstupom. Nemoralizoval, hoci bol zjavným vyznávačom vyššej morálky a mravnosti. Ponúkal iný pohľad. Verím, že pre čitateľov Britských listov to bolo osviežením. Podstata jeho verejnej činnosti bola však o mnoho pestrejšia.

Čas na uvažovanie

Alter egom Alexa Koenigsmarka bola (a našťastie stále je) žena jeho života Viktorie Hradská. Spolu založili už spomínaný funkčný a zmysluplný Salon kritického myšlení v Prahe, ktorý zvolával raz mesačne svojich vzácne vzdelaných členov na večer zamyslenia na danú tému načrtnutú objednanou prednáškou. Prednášali vedci aj umelci, len o politike sa nehovorilo. Pútavá diskusia pri dobrom víne, to bol vývesný štít Salonu kritického myšlení.

Výročná konferencia tohto salónu sa konala v Litoměřicích, časom ako Višegrádsky projekt, dokonca s medzinárodnou účasťou. Zavítal tam napríklad bývalý maďarský prezident Arpád Gőncz (ten bol zároveň čestným predsedom), budúci slovenský minister kultúry Rudolf Chmel, bývalý minister zahraničných vecí Jiří Dienstbier a budúci minister obrany Saša Vondra, ale aj šéfredaktor prestížnych Britských listů Jan Čulík a ďalší účastníci z Fínska, Srbska, Chorvátska, Slovinska, Rakúska, Nemecka, či Poľska. Alex a Viktorie, ako znalci možných plytčín intelektuálskeho pábení, vedeli, že to správne platónovské "symposion" začína, keď končia oficiálne reči. Boli to očarujúce stretnutia dlho do noci, kedy sme debatovali o postavení umenia v meniacej sa dobe, pozícii spisovateľov a ich hľadaní nových úloh v novej spoločnosti, ale aj o nemožnosti realizácie platónovskej utópickej podoby Štátu, keď v rámci jej modelu vládnutie filozofov-intelektuálov po Nežnej revolúcii tak názorne zlyhalo. Okrem pozoruhodných prednášok, tradičného literárneho večera a debát mimo oficiálneho programu, toto užitočné intelektuálne úsilie zanechalo aj dodnes inšpiratívne zborníky vydané v prestížnom českom vydavateľstve Votobia. Ich témami boli napríklad: Média jako překážka v komunikaci, Velké literatury malých národů, či Umění jako komunikační jazyk. Tento pozoruhodný intelektuálny projekt trval viac ako desať rokov.

Čas na kultúru

Ktosi povedal, že "robiť v kultúre je raj, ale organizovať kultúru je peklo". Alex a Viktorie sa tým nedali odradiť a niekoľko rokov spolu organizovali aj kultúrne podujatia v Paláci Kinských na Malej strane v Prahe.

Popri tom stihol Alex Koenigsmark písať knihy (napr. Pánské historky, Siromacha, Chlast i Černá krev), ale aj každodenné reflexie na pre internetové médiá. Ako vyštudovaný dramatik zaujal najmä televíznou tvorbou (napr. A.C. Dupin zasahuje, Největší z Pierotů, Hra na telo, či Jasnovidec), z ktorej veľkú časť realizoval na Slovensku. Televízna inscenácia "Mário a kúzelník" s na bielo nalíčeným Kukurom v hlavnej úlohe je pojmom, takpovediac evergrínom. Rovnako ako film "Galoše šťastia" režírovaný Jurajom Herzom. Pôvodne sa Alex Koenigsmark vyučil kameníkom a dá sa povedať, že svoje dramatické diela tesal naozaj zdatne. Patrili medzi ne aj divadelné hry ako Adié, miĺáčku! (1980), Mňau, aneb ach Thalie (1987), či Profesionálové (1987).

Večný na večnosti

Začiatkom tohto mesiaca sme sa s Alexom Koenigsmarkom predčasne rozlúčili. Ale ostáva s nami. To je ten paradox prispievania do internetových periodík ako sú Britské listy. Kým v printových médiách takéto glosátorské písanie sa (parafrázujúc Julia Fučíka) "se dnem rodí i umírá", texty Alexa Koenigsmarka sú vďaka Britským listom kedykoľvek po ruke a teda večné...

0
Vytisknout
6453

Diskuse

Obsah vydání | 15. 2. 2013