Podchvíľou mám dojem, že naše sociálne cítenie je natoľko intenzívne, že v jeho mene dokážeme ospravedlniť aj to, ak niekto kradmou rukou siahne na čísi život. Pravda, ak nepatrí medzi horných desať tisíc, ale je reprezentantom ľudu, ľudu gniaveného pod nespravodlivou čižmou. Aspoň taký mám dojem z reakcií v diskusiách po rôznych streľbách, ktorých terčom je - človek, dovtedy vcelku živý, ale z rozhodnutia strelca vinný. Vinný dlhom, vinný prepustením, vinný nespratným susedstvom. A hoci trest smrti sme azda nenávratne zrušili, títo ozbrojenci nám pripomínajú Chamurappiho zákoník -- oko za oko, zub za zub -- ba v ich podaní je tento zákon ešte ostrejší. Čo na tom, že o tom, čo je a čo nie je spravodlivé, rozhodujú tzv. orgány činné v trestnom konaní, že samospravodlivosť je nezákonná. Jeden bývalý český pediater, Jozef Švejcar, bol raz povedal : "Absolútna spravodlivosť neexistuje, je len individuálna odolnosť človeka voči nespravodlivosti." Ibaže -- niektorí majú dojem, že majú právo na nižší prah frustrácie a teda jednoducho majú právo dať sa vytočiť a zastreliť si niekoho. Asi podľa scenára Erika Berna, autora knihy Jak si lidé hrají -- kde píše o jednej z hier ľudí, ktorú nazýva: "Pozrite sa, kam ste ma až dohnali!" A chudák vrah, obeť doby, nespravodlivosti, čaká pochopenie. A neraz sa ho naozaj dočká od solidárnej verejnosti -- lebo aj nám už dlhovali, aj nás šikanovali, aj my sme trpelizlými susedmi. A tu hľa kýs Jánošík to vybavil pomyselne za nás -- chytil búchačku a ukázal všetkým, že sa treba báť pred samovykonávateľmi spravodlivosti! Pomstil tým aj ostatných pomyselných gniavených, trpiacich, ktorým tiež skrsla myšlienka na pomstu, možno aj na vraždu, ibaže - stiahli chvost. Nestanú sa predsa vrahmi, nepôjdu do basy pre nejakých nespratníkov, píše Eva Jaššová.

Vraj každému človeku zíde na um myšlienka na vraždu. Obeť nevery možno sem tam aj trochu priškrtí svoju nevernicu, ale napokon ju pustí, veď už o pár minút by nemal komu čo vyčítať, iba poberať sa s priznaním na políciu a vonku práve tak zimomravo prší...