Mier pre naše časy

6. 6. 2014 / Juraj Mesík

Historia magistra vitae, hovoril Cicero. O zhruba dvetisíc rokov neskôr dal J.R.R. Tolkien do úst obrankyni Rohanu Éowyn pamätné slová "Tí, čo mečmi nevládnu nimi ešte vždy môžu zahynúť".

30. septembra 1938 sa britský premiér Neville Chamberlain zapísal do dejín hneď dva krát. Najprv podpisom Mníchovskej dohody, ktorou Veľká Británia zradila Československo, a večer , už doma v Británii, rečou pri ktorej mával pred jasajúcimi Britmi dokumentom s anglo-nemeckou deklaráciou a oznamoval im, že Británii a svetu priniesol "Mier pre naše časy".

Pod Mníchovskú zradu sa podpísal aj druhý západný spojenec Československa, Francúzsko. Jeho premiér Edouard Daladier ustúpil Chamberleinovmu "mierotvorectvu" a síce s nechuťou, ale predsa dokument podpísal. Na rozdiel od Chamberlaina mal ale toľko súdnosti, že keď ho v Paríži vítal nadšený mieruchtivý dav, okomentoval ho v tichosti slovami "Hlupáci!". Niežeby Daladier nechcel mier -- len chápal, že cesta k nemu nevedie ustupovaním agresorovi a zradou spojencov.

Uplynulo 11 mesiacov a Hitler -- a z východu aj sovietske Rusko - napadol Poľsko. 3. septembra 1939 boli Británia aj Francúzsko vo vojne -- aj keď spočiatku len v "čudnej" - s Nemeckom, posilneným už o ľudské a materiálne zdroje a zbrane z okupovaného Československa. Medzi Mníchovom a začiatkom vojny sa realista Daladier snažil posilniť francúzsku armádu dovozom lietadiel z USA. Táto snaha žiaľ narážala na americkú neutralitu, vyplývajúcu, okrem iného, aj z obchodných a osobných vzťahov medzi niektorými americkými priemyselníkmi -- napríklad Henry Fordom -- a fašistickým Nemeckom.

Nemecký útok na nedostatočne vyzbrojené Francúzsko začal 10. mája 1940. Paríž padol 14. júna. 22. júna 1940 -- ani nie dva roky po osudovom podpise v Mníchove -- podpísalo Francúzsko s Nemeckom iný dokument. Kapituláciu. Ďalšia na rade bola Chamberlainova Británia s jej "mierom pre dnešné časy". Bomby začali padať 10. júla 1940. Nasledovali mesiace Bitky o Britániu, vyčerpávajúca vojna v Atlantiku, severnej Afrike, vylodenie v Normandii, ktorého 70. výročie si dnes Európa a Amerika pripomínajú.

Vo vojne, ktorej sa Chamberlain snažil vyhnúť zradou Československa zahynulo 450 000 obyvateľov Británie a jej impéria. Z týchto mŕtvych nemal mierotvorca Neville žiadne výčitky, ochránila ho pred nimi včasná smrť koncom roku 1940. Francúzov zahynulo 550 000. Američanov, ktorí nedodali lietadlá na obranu Francúzska a z neutrality ich prebral až v decembri 1941 Pearl Harbour, zahynulo 420 000.

V čase keď Rusko uskutočnilo Anschluss časti územia Ukrajiny a tá bojuje za viac-menej ľahostajného prizerania sa Európy proti Ruskom iniciovanej a podporovanej agresii  si pripomeňme, že v boji proti fašizmu položilo život 1 milión 650 tisíc ukrajinských vojakov -- o polovicu viac ako Francúzov, Britov a Američanov dohromady. A tiež to, že v roku 1938 Nevilla Chamberlaina o zrade Československa presvedčila zúrivá nemecká propaganda o útlaku sudetských Nemcov pochádzajúca od Henleinovej strany, piatej kolóny inštruovanej priamo z Berlína aby destabilizovala Československo. Podobnosť s dnešnou východnou Ukrajinou a ruskou propagandou v Európe nie je náhodná, tak ako nie je náhodné ani prirovnanie dnešných akcií Putina k tomu, čo robil Hitler koncom tridsiatych rokov princom Charlesom a Hillary Clinton. Tí, čo sa nepoučia z histórie sú odsúdení na to, aby si ju zopakovali. Našťastie nie sme všetci potomkovia Nevilla Chamberlaina.

0
Vytisknout
2349

Diskuse

Obsah vydání | 6. 6. 2014