Vznikne niekedy na Slovensku demokratická a občianska strana?

23. 7. 2014 / Igor Daniš

Ďalej inému celoštátnemu denníku, kde som podobné príspevky na tému publikoval viackrát pred 12 rokmi. Odpoveď mi nedošla, ale z predchádzajúcej komunikácie viem, že ak sa odborne nevenujem téme (vedecky, v think-tanku alebo vo firme; nepatrím k cechu), nech sú moje argumenty akokoľvek výstižné a podnetné, nebudú mi nič publikovať (zaujímavý prvok syndikalizmu v liberálnych novinách). Ďalej som skúsil jeden webový portál, kde sa píše moderne povrchne kriticky, ale nič som od toho neočakával. Potom som oslovil známy nezávislý webový portál, odkiaľ mi po čase šéfredaktor poslal esemesku, že je v zahraničí na dlhšej dovolenke a portálu sa momentálne nevenuje a posunie článok ďalej. Nevyšiel. Naposledy som poslal text ďalšiemu webovému portálu, kde som publikoval v obdobnom duchu v poslednom čase, ale bol odmietnutý z dôvodu, že u nich sa publikujú iné príspevky ako sú publikovateľné aj v iných masmédiách a boli spomenuté napr. prvé dva spomínané denníky a jeden neokonzervatívny týždenník. Väčšina čitateľov posledných dvoch portálov sú pravidelní čitatelia Britských listov.

Je text tak slabý a zle napísaný, že nie je hodný publikovania? Či téma nikoho nezaujíma? Či je téma príliš háklivá? Či sa dotýka širších pomerov na Slovensku, aj novinárskeho prostredia? Pomerov tabuizovaných, s ktorými nikto nechce nič robiť.

Samotný text:

Na konci júna, pred prázdninami a politickou uhorkovou sezónou, sme boli opätovne svedkami už tradičných obyčají tzv. straníckej a politickej demokracie na Slovensku. Vedenie strany Nova schválilo, že vyhodí zo svojich radov liberálov resp. zakáže ich frakciu, ktorých srdečne prijala medzi seba pred rokom, ako odídencov zo SAS. Úspešne neúspešný prezidentský kandidát Procházka zakladá novú politickú stranu. Sieť. A nakoniec sa konal pracovný snem najväčšej a najvplyvnejšej strany v spoločnosti Smer-SD.

Ako je bežné u všetkých našich strán, manažment strany Smer-SD resp. predstavenstvo a  dozorná rada akciovej spoločnosti v jednom navrhla opatrenia a redukované a vyberané valné zhromaždenie akcionárov poslušne všetky návrhy jednomyseľne odhlasovalo. Neprebehla takmer žiadna diskusia. Zvláštne to ponímanie práce u ľavicovej strany. Zaznela aj kritika z úst predsedu k spolustraníkom, aby viac vychádzali v ústrety obyčajným ľuďom. Lenže okresné a krajské bunky strany fungujú -- ako aj u ostatných strán --, ako "eséročky" bohatých podnikateľov, ktoré ich ovládajú od založenia strany. Otvorená diskusia vždy narazí na strach z vylúčenia alebo na otázku "kto to všetko zaplatí". Ak chce predseda zmeniť prácu voči ľuďom, keď noví ľudia sa nemôžu presadiť ani v základných bunkách, pokiaľ teda nedisponujú veľkým kapitálom. Smer vo svojich radoch vždy preferoval podnikateľov a manažérov pred ľuďmi ostatných profesií. V strane bol vždy viac preferovaný aj hlúpejší podnikateľ, ktorý vie zarobiť peniaze než učiteľ, vedec, umelec, národohospodár alebo vzdelaný úradník. Ako keby vyrábanie peňazí a hromadenia bohatstva bol jediným prejavom inteligencie a zmyslom ľudskej činnosti - práce.

Lenže Smer nie je výnimkou na Slovensku, ale bežná strana. Žiaľ, všetky kritické námietky by sa dali aplikovať v podobnom duchu aj na ostatné strany, ale v Smere sú tieto spôsoby najmarkantnejšie.

Momentálne vzniká strana novej nádeje pre občanov Sieť R. Procházku? Áno, vieme, že konečne po 25 rokoch na Slovensku vzniká sociálno-konzervatívna strana so vzorom v CDU. Akí politici aktivisti ho zakladajú? Aké sú názory a pohľady? Ľudia a názory hnutia Alfa? Jeden z nich, bývalý poslanec KDH, je teraz pravou rukou ministra financií. Koho okrem Procházku vôbec poznáme? Nuž, odpoveď je jednoduchá: Novú strana zakladá, ako zakladajú blízki priatelia a sponzori okolo Procházku, ktorí budú tvoriť budúci manažment (predstavenstvo a dozornú radu a.s.). K nim sa hľadajú vhodné figúry z regiónov, kde bohatší a kariéristickí jedinci zafinancujú okresné bunky. Žiadne nové hlasy, občania rôznych kategórií sú vopred vylúčení, určení do pozícii štatistov. (Ako môžu prehlasovať hlavného sponzora a jeho kamarátov v okresnej bunke?) Takto ale vznikala aj Lipšicova Nova. Ako som v úvode uviedol, tá dokonca prijala liberálov a po roku sa predstavenstvo strany rozhodlo ich vylúčiť. Aká konzistentnosť nielen personálnej politiky, ale hlavne ideovej? Mali nejaké idey? SAS vznikala ako klub pre bohatých -- vysoké členské si môžu dovoliť iba majetnejšie vrstvy.. OĽANO -- Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti? Strana? Hnutie? Či úzky kruh kamarátov ( koľkí sú z pôvodných štyroch teraz? ) okolo lídra so sofistikovaným regionálnym médiom rozdávaním zadarmo poštových schránok? A môžeme pokračovať ďalej.

Vráťme sa k najväčšej strane na Slovensku, pretože tá najmarkantnejšie ilustruje celkové pomery na Slovensku -- politický život odráža, a zároveň formuje, tieto spoločensky pomery. Prebehol pracovný snem. V čom bol pracovný? Vybraní delegáti bez diskusie schválili opatrenia (abstrahujme či reálne alebo nereálne) manažmentu strany, ktoré pripravili na jednotlivých ministerstvách štátni úradníci, ktorí pripravovali predtým pravicové opatrenia a o dva roky budú pripravovať protiopatrenia. Žiadnym podnetom z členskej základne alebo od ľavicových aktivistov nedošlo. Neboli prizvaní a nie sú vítaní. Dokonca sa na opatreniach a diskusii o prehodnotení smerovaní Smeru a novom reštarte nezúčastnili ani strední manažéri, "supervisori"/majstri, v podnikoch -- poslanci Národnej rady. Urobili to isté, čo sú naučení v parlamente: poslušne všetko odhlasovali. A na ich názor nikto nie zvedavý. Na sneme nedostali priestor. Diskusia bola iba krátka a formálna, vopred oklieštená (časový limit ak si nemýlim bol jedna hodina a vystúpili štyria alebo piati delegáti). Vystúpili v nej manažmentom nové navrhnuté kádre, jednomyseľne schválené, aby sa predstavili. Vystúpila aj eurposlankyňa s dotazom, aby členovia dali podnety a pomohli tak eurposlancom, čím by oni, akou agendou, mohli pomôcť strane v domácej politike. Rozhodujúce je, ako návrhy manažmentu akciovej spoločnosti príjmu zákazníci -- teda voliči -, či si nové tovary kúpia alebo nie. Maniere a pomery v ostatných strany sú žiaľ rovnaké.

Smer je strana sa najviac odzrkadľuje aj iný fenomén medzi stranami: je to strana tzv. technokratov, nie politikov svojim duchom. Sú to inteligentní ľudia, ktoré riešia problémy ako by ich riešili v ktoromkoľvek podniku. Politikmi sa stali zhodou okolností, riešia vyskytujúce sa problémy -- DPH, eurofondy, nezamestnanosť -, ale neponúkajú politiku, víziu, duch, nádej. Samozrejme, napr. na boj proti daňovej kriminalite -- ako klasickom probléme doby -, ich treba pochváliť. Ale politika znamená diskutovať o zmysle DPH na Slovensku a v EÚ, o možnosti zavedenia dane z obratu (USA), pretože stále hlbšie prepojenie v rámci EÚ bude stále lákať podvodníkov s DPH. Nie je preto prekvapením, že niektorým ľavicovým ministrom radia známi neoliberálni a neokonzervatívni pravicoví aktivisti.

Smer sa tvári ako ľavicová strana a uzurpovala si po privatizácia ostatných ľavicových strán v poslednom desaťročí celý tento priestor. Ale už aj širšia verejnosť si začína uvedomovať, že Smer sa iba tvári ako ľavicoví strana, ale je skôr klasickou liberálnou. Nikto neverí, že strana, ktorá rieši nezamestnanosť cez zavádzanie nádenníckej práce -- pracovné agentúry -, či rušením štátnej almužny 61,60 eur - dávky v hmotnej núdzi -, je ľavicová Naopak širšia verejnosť netuší, že podobne ako je roztrieštená pravicová scéna, je aj tá ľavicová. Málokto vie, koľko ľavicových subjektov kandidovalo nedávno do volieb do EP. Boli to strany rôznych generácií a z rôznych regiónov Slovenska. Sú to zatiaľ amatéri a hochštapleri. Väčšina z nich narieka, že nemá veľký kapitál (ľavičiari a kapitál?), a nemôže sa tak dostať do hlavných médií a založiť regionálne štruktúry. Najzdatnejšia bola KSS, ale aj tá pôsobí veľmi amatérsky. Pôsobí v európskom združení ľavicových strán, kde sú zastúpená grécka Syriza, česká KSČM a nemecká Die Linke. Lenže to by tiež muselo prísť najprv k širšej slobodnej diskusii, o to nikto nemá záujem. Navyše pomenovanie komunistická pôsobí veľmi negatívne. (Nemci sú múdrejší.). Na Slovensku nefunguje ani strana zelených, čo je bežné v Európe. Máme síce registrovaných viac strán zelených, ale to len kvôli atraktívnej marketingovej značke, ktorá sa môže zísť niektorým podnikateľom v budúcnosti. To nevylučuje, že nakoniec nevznikne žiadna schopná ľavicová strana aj s účasťou nespokojencov zo strany Smer.

Niet divu, že politika a opatrenia slovenskej sociálno-demokratická strany SMER sa stali inšpiráciou a príkladom hodných nasledovania pre najsilnejšiu českú pravicovú stranu ANO2011 slovensko-českého oligarchu Babiša (jeho firme Smer nedávno schválil daňové prázdniny na 10 rokov). Je verejne známe, že je to strana jedného muža, zakladateľa (n sa tým netají). Ako je riadená a funguje strana ANO 2011? Nuž, ako tie slovenské...Demokracia...?

Budúcnosť? Obyčajní občania rôznych povolaní nemajú ani po 25 rokoch na Slovensku rešpekt. Sú odsunutí do role štatistov a spotrebiteľov politických tovarov. Nikto nie je zvedavý na širšie pojatú sociálnu situáciu, demokraciu a spravodlivosť na pracoviskách a v bežnom živote, problémy s inštitúciami apod. Rešpekt a moc majú iba majú ľudia s kapitálom (ako v minulosti so straníckou knižkou) alebo funkciou vo významnej inštitúcií. Havlova moc bezmocných? Ilúzia dávnych časov. Havel hovoril, že nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že niečo má zmysel, akokoľvek to dopadne... Dokážu sa občania Slovenska konečne spojiť v nejaké demokraticky fungujúce hnutie alebo stranu v prospech ich samých?

Sen? Skutočnosť bude asi nasledovná: Smer, ako monopolná ľavicová strana, bude naďalej ostrakizovať všetkých ľavicových aktivistov ochotných spolupracovať, rôzne názorové platformy, bude brániť diskusii, nebude dávať priestor na rôzne programové otvorené témy, ktoré ani nemusia byť bodmi vládnej politiky, nedopadne dobre. Pravicové strany -- Sieť, Nova, SDKÚ a SAS, pokiaľ majú aspoň malý kúsok strategického myslenia, sa spoja do predvolebnej koalície SDK II. Môžu získať pod vedením Procházku okolo 30% voličov. Spolu s KDH a zjednotenými maďarskými stranami môžu v kľude vo voľbách v roku 2016 ústavnú väčšinu. Otázkou je, či Procházkovo prezentované sociálno-konzervatívnej videnie sveta (vzor CDU) nebude nakoniec ľavicovejšie než to zo Smeru alebo či sa Procházka sa zhodne s názormi členov SAS. Ústavná väčšina pravicových strán a sústavné ignorovanie ľavicových názorov môže byť nakoniec jediným výsledkom vládnutia Smeru i Róberta Fica.

Nádej? Zázrak? Nežná revolúcia?