Svet v znamení farebnej jari...

15. 12. 2011 / Peter Hudec

Pri pohľade na dianie vo svete za uplynulý posledný rok je zrejmé, že vo svete sa niečo deje a nakumulované kvantatívne procesy sa menia na kvalitatívne. Systém, ktorý fungoval od konca druhej svetovej vojny ako bipolárny, kde dve veľmoci mali jasne stanovené sféry vlyvu a svetová politika mala jasné pravidlá sa postupne od konca studenej vojny zmenil na multipolárny.

Arabská jar , ktorá by sa dala nazvať i jarou islamistickou, otriasla dlhoročnými, na prvý pohľad stabilnými, režimami. Zatiaľ čo v Amerike a Európe zažívame hospodársky a spoločenský úpadok zapríčinený krízou súčasného modelu konzumného kapitalizmu, v Arabskom svete sme mohli sledovať pád režimov, ktoré poskytovali aspoň aké také záruky mieru a stability v regióne, udržiavajúc pritom islamský fundamentalizmus na uzde. Sprofanované a v očiach verejnosti už zdiskreditované slová ako sú ľudské práva, demokracia, mier, diktátor sa stali univerzálnymi zaklínadlami ospravedlňujúcimi aj bezprecedentné porušovanie medzinárodného práva.

V akom spoločenskom zriadení to vlastne žijeme? Ak chápeme medzinárodné vzťahy ako zmes vzájomne súvisiacich záujmov suverénnych štátov, akákoľvek snaha o dominanciu na úkor druhých by mala byť hodnotená ako nesprávna a nemorálna. Svet by mal byť založený na spoločnom dodržiavaní a rešpektovaní medzinárodného práva ako najvyššej inštancie. Hrubá sila oddelená od práva prinesie chaos a nepredvídateľný vývoj situácie vo svete. Aktuálna situácia v Sýrii, Iráne, Lýbii a Egypte i inde je napätá a teoreticky naznačuje konflikt záujmov veľmocí a možný stret civilizácií. Aj keď pokus o podvratnú činnosť v cudzom štáte je definovaný ako vojnový akt, v dnešnej postmodernej dobe nie je o takúto činnosť, v rámci destabilizácie potencionálneho konkurenta či rivala, na geopolitickej scéne núdza. V tejto hre sa nie vždy používajú rukavičkové metódy a o rôzne provokácie a podpásové údery nie je núdza.

Protestov proti výsledkom parlamentných volieb v Rusku sa počas posledného víkendu zúčastnili desaťtisíce ľudí. Účastníci vyjadrovali nesúhlas s údajnými volebnými podvodmi a žiadali rezignáciu premiéra V. Putina a opakovanie volieb. Jednalo sa o najväčšie protivládne protesty s v postsovietskej ére, od roku 1991. Vyjadreniami nešetrili ani šéfka americkej diplomacie H. Clintonová a nositeľ Nobelovej ceny za mier, M. Gorbačov. Výsledky volieb zo 4. decembra boli spochybnené pre údajne machinácie v prospech vládnej strany Jednotné Rusko. Strana V. Putina stratila vo voľbách dvojtretinovú väčšinu. Nezávislí medzinárodní pozorovatelia z radov poslancov Európskeho parlamentu a britskej Dolnej komory skonštatovali, že voľby boli transparentné a legitímne.

Aktuálnou a pálčivou témou je tiež dlhová kríza, ktorá preveruje kapitalizmus ako taký. Multipolárny svet sa transformuje a hranice sfér vplyvu mocností sa neustále v procese menia. Blížiace sa prezidentské voľby v USA a v Rusku poskytujú priestor pre mediálnu hru.. Občianske nepokoje i pokojné protesty sa konajú vo všetkých významných metropolách a vždy záleží len uhle pohľadu akým je situácia alebo udalosť prezentovaná. Neutíchajú ani diskusie o budúcnosti eura a celej Únie. Žijeme v zlomovom období histórie. V jednom z Murphyho zákonov sa hovorí, že ak chceme pochopiť vec izolovane, pravdepodobne zistíme, že súvisí so všetkým vo vesmíre.

.

0
Vytisknout
1724

Diskuse

Obsah vydání | 15. 12. 2011