Nevěrohodný text

12. 8. 2011 / František Cudziš

Podľa článku Mojmíra Babáčka uverejneného v BL 8. 8. t. r. vraj:

"Na blogu Open Salon, který provozuje americký server Salon, první internetový časopis v dějinách, založený v americkém centru moderních technologií v Silicon Valley, vyšel 1. července článek, podle kterého "od roku 2006 pět různých vynálezců vyprojektovalo, tři vytvořili a dva předvedli samostatné, bezpečné a zelené jaderné "plasmové" baterie, které mohou po dobu pěti až deseti let dodávat spolehlivou a stálou energii bez jediného dobití". V bateriích je, podle článku, používáno thorium, které už v indických jaderných elektrárnách začíná nahrazovat uran, a jehož světové zásoby jsou třikrát větší než světové zásoby uranu a mohly by být využívány pro celosvětovou spotřebu energie stovky let. Elektromagnetické vyzařování baterií přitom údajně nepřesahuje úroveň vyzařování mobilního telefonu."

V článku sú uvedené aj ďalšie informácie, ku ktorým sa možno ťažko zodpovedne vyjadrovať, pretože vyzerajú dosť nevierohodne.

Použitý pojem "batéria" evokuje, že sa jedná o akýsi typ akumulátora energie, kým reči o jej thoriovej báze poukazujú na nový, technicky využiteľný zdroj energie - pravdepodobne elektrickej energie. Ako by sa mohla meniť v malorozmerných zariadeniach jadrová energia thoria na elektrickú energiu, nie je v článku uvedené.

Rovnako je krajne nepravdepodobná hypotéza, že majitelia ropných polí ako aj nálezísk zemného plynu a kapitáni petrochemického priemyslu majú eminentný záujem utajovať vynálezy podobného druhu, a to zo zištných dôvodov. K tomu len toľkoto, že ropa i zemný plyn predstavujú do budúcnosti významné suroviny pre chemický priemysel, takže nie je namieste obava, že by sa v budúcnosti neminuli rozumnejším spôsobom ako spotrebované v podobe pohonných hmôt pre tepelné motory všetkých druhov. Že by teda po zavedení uvažovaných vynálezov do technickej praxe nepriniesli očakávaný zisk.

Na predmetný článok vznikla okamžitá reakcia zo strany pána Jiřího Komprdu, veľmi hutná a racionálna a preto sa s pánom Komprdom plne stotožňujem. V tomto svojom príspevku na danú tému chcem načrtnúť trochu odlišné myšlienky.

Každý technicky zameraný človek si uvedomuje, že ak sa nové vynálezy zásadného významu pre oblasti energetiky a dopravy neobjavia v dohľadnej dobe, t.j. v horizonte desať -- maximálne dvadsať -- rokov, pri súčasnom tempe produkcie poklesnú svetové zásoby najľahšie vyťažiteľnej ropy o cca 600 miliárd barelov, bude zle. Mnohé technické výdobytky, ktoré nám dnes pripadajú ako samozrejmosť, upadnú do zabudnutia pre nedostatok energie.

Thoriové batérie by zrejme neboli univerzálnym liekom na principiálnu premenu technických možností v blízkej i vzdialenejšej budúcnosti. Mám na mysli premenu, kde technika nebude závislá od tepelných motorov tak veľmi ako v súčasnosti.

Možnosti techniky sú objektívne podmienené prírodnými zákonmi. A teraz niekoľko zásadných otázok: Naozaj existuje nejaká reálna možnosť pretvoriť techniku podľa vyššie uvedeného zámeru? Ak áno, aký princíp nám poskytne požadované možnosti? Treba tento princíp ešte len hľadať v nejakej doteraz neznámej oblasti prírodných vied? Alebo už súčasná veda disponuje dostatočnými poznatkami, ktoré uvedený zámer zreálňujú?

Osobne sa touto problematikou súkromne zaoberám už veľmi dlho, prakticky od svojej dospelosti (dnes som na prahu dôchodkového veku), a dospel som k záveru, že súčasná veda už disponuje dostatočnými poznatkami, aby z nich niekto odvodil nový použiteľný technický princíp požadovaných vlastností, t.j. princíp, pomocou ktorého možno prijateľným spôsobom vyriešiť problém nedostatku energie. To je určite dobre, lebo keby sa takýto princíp -- akým bol svojho času napríklad objav prirodzenej radioaktivity - mal ešte len hľadať, už na to nemusí zostávať potrebne dlhý čas.

Dokonca som tento princíp načrtol, ba som sa ho aj pokúšal experimentálne overiť na konštrukčnom modeli, ale dotiahnuť projekt do úspešného konca bolo predbežne nad moje sily jednotlivca.

Z pokusu zostali len sľubné čiastkové výsledky. Keď som sa pokúšal informovať širokú verejnosť, tvrdo som narazil na výsmech a predsudky. Žiaľ, laici nechápu o čom hovorím a odborníci pohoršene "dvíhajú obočie" -- moje snahy protirečia oficiálnym postojom vedy.

Takúto reakciu som predpokladal. Preto som sa na ňu dlhodobo snažil pripraviť štúdiom vybraných dejín vedy. Ukazuje sa, v tom so mnou budú možno mnohí odborníci súhlasiť, že dejiny vedy, to nie je len sumár neskutočných úspechov ľudského umu, ale aj znôška neskutočných hlúpostí. (Príklad: Svojho času vedci predpokladali život na povrchu Slnka i na Mesiaci; a mnohé iné.)

Ako je to možné?

Pre ľudskú prirodzenosť je príznačné, že myslenie je založené na pojmoch. Tvorba pojmov je však značne komplikovaný proces, takže vznikajú aj pojmy ktorým nič reálne nezodpovedá. Myšlienky alebo modely na týchto pojmoch založené však nutne nemusia byť chybné v tom zmysle, že vedú k nesprávnym záverom, ktoré experiment vyvráti.

Dovolím si tvrdiť, že veľká časť moderných poznatkov vedy je systematizovaná práve do takých modelov, ktoré -- doslovne vzaté -- nezodpovedajú realite; majú však tú "zazračnú" vlastnosť, že sa na základe ich poznania dajú predpovedať kvalitatívne i kvantitatívne správne výsledky mnohých javov.

Táto situáciu je v poriadku dovtedy, kým je nám na osoh. Akonáhle však prekročíme určité hranice, znalosť modelu sa môže stať pre ďalší pokrok kontraproduktívna. A to je práve prípad cesty k novým netradičným zdrojom energie.

0
Vytisknout
2023

Diskuse

Obsah vydání | 12. 8. 2011