Prezidentské vol'by na Slovensku -- ilúzie a zúfalstvo občanov

18. 3. 2014 / Igor Daniš

V prvom kole prezidentských volieb na Slovensku došlo k niekoľko prekvapeniam. Prvým je nízka podpora premiéra Fica cca 28%, čo nezodpovedá viacerým predvolebným prieskumom, ktoré Ficovi dávali podporu okolo 35% a volebnému výsledku Smeru-SD cca 44% v roku 2012. Fico získal v absolútnych číslach polovicu hlasov, čo Smer v roku 2012. Príčin je niekoľko. V prvom rade, na Slovensku v sobotu pršalo a vial silný vietor na celom území, čo odradilo časť voličov, hlavne Smeru. Celková volebná účasť bola iba cca 43%. Druhá príčina spočíva pre Fica v známom fakte, že časť voličov Smeru si želá Fica v kresle premiéra a nesúhlasila s jeho kandidatúrou. A tretia príčina tkvie vo fakte, že Smer-SD nerobí ľavicovú politiku a celkové jeho vládnutie nezlepšuje situáciu obyčajných ľudí.

Ďalším prekvapením je nízka podpora kandidáta hlavných pravicových strán SDKÚ, KDH, Most-Híd Hrušovského , ktorý dostal iba cca 3% hlasov. Vysvetlenie je jednoduché: Hrušovský, podobne v ČR P. Sobotka, je nevýraznou osobou. Prekvapením je aj výsledok právnika Radovana Procházku, ktorého podporovali liberálne strany SAS a Nova. Nezávislý poslanec Procházka, pôvodne poslanec KDH podobne ako šéf Novy Lipšic, dosiahol cca 21% podpory, pričom spoločný potenciál SAS a Novy je len 10%. Procházka je mladý úspešný právnik, ktorý podobne ako jeho podporovateľ a zároveň rival Lipšic, sa venuje súkromnej právnickej činnosti a na konzultačnej činnosti priznal viac než 300 tis. eur za posledné dva roky (v roku 2011 daňové priznanie 137 tis. eur). Ono podnikateľská činnosť a vysoké príjmy sú vlastné až na výnimky všetkých slovenským poslancom v Národnej rade SR. Nuž, taký je obraz Slovenska. Kňažka podporili hlavne voliči SDKÚ, aj keď im vedenie strany nariaďovalo niečo iné.

Protikandidát Fica Kiska (24%) je neúspešný adept na vstup do KSČ vo svojich 19-tich rokoch, syn učiteľských komunistických kádrov. Otec úspešný manažér za KSČ v oblasti školstva na okresnej úrovni. Po páde režimu na začiatku 90. rokov si Kiska privyrábal v USA, kde mal pravdepodobne rodinu, lebo inak by sa tam nedostal pracovať. To znamená, že jeho rodičia, verní komunisti, museli pravdepodobne tajiť rodinu v USA. Dnes Kiska vychvaľuje svojich rodičov ako poctivých katolíkov, ktorí sa vždy modlili. Kiska neskôr zbohatol na splátkových spoločnostiach (kde získal počiatočný kapitál?), ktoré suplovali za vyšší úrok činnosť nefunkčných bánk na poli spotrebných úverov. Spoločnosti na Slovensku neskôr predal a vrhol sa do úspešnej charitatívnej činnosti. Na rozdiel od SR, v ČR ním vlastnené splátkové spoločnosti ďalej fungujú. Nuž, také je Slovensko. Kiska je ďalej spájaný s kontroverznou scientologickou cirkvou resp. sektou. Samozrejme je pravičiar so sociálnym cítením.

Chcete vedieť aké sú/boli hodnoty, názory, argumenty, ciele hlavných kandidátov na prezidenta? Odpoveď je jednoduchá: Presne také, aké sú nálady v spoločnosti podľa sociologických prieskumov. Časom sa menia.

Hlavným prekvapením je nízka podpora Fica. Takmer všetci slovenskí novinári v mienkotvorných médiách z toho začali vyvodzovať začiatok pádu politickej kariéry Fica. Ich hodnotenie je jednostranné, pretože Fico je pre nich proste nepriateľ. Novinári na Slovensku sú žiaľ dosť úbohí: ich hlavným hodnotovou a analytickým výbavou je argumentovanie neoliberálnymi mantrami a primitívne politikárčenie kto z koho.

Fico zlyhal hlavne preto, že  jeho jednofarebná vláda tzv. sociálnej demokracie neprináša až na výnimky žiadne ovocie v praxi. Život obyčajných ľudí zostáva vlastne podobný ako za pravicových vlád. Vláda Smeru akurát -- čo je však na Slovensku extrémne dôležité -, zabránila zavádzaniu pravicových neoliberálnych excesov ostatných strán.

Jediným hmatateľným úspechom vlády Smer je boj s daňovými únikmi a vyššia efektivita vyberania daní, ktorá má zabezpečiť viac zdrojov pre sociálne výdavky. Daňové úniky sa stali pre niektorých podnikateľov najobľúbenejšou zábavou a celkovo národným športom pre vyvolených. V tomto ohľade napr. bločková lotéria zaznamenala veľký úspech.

Lenže ministerstvo financií pod vedením Kažimíra je jedinou výnimkou. Kažimír musí bojovať s pravicovým prostredím na Slovensku, ktoré zakazuje akékoľvek zvyšovanie daní a presadzuje nízke dane a  rovnú daň, ktoré vedú k večnej prosperite. Ono rovná daň 10% je zavedená napr. v Albánsku, Bulharsku, Kirgizsku alebo  Mongolsku.

Je zaujímavé, že naši podnikatelia hodne navštevujú (obchodujú) krajiny ako sú Rakúsko alebo Nemecko, kde sú dane vysoké. Prečo sú Rakúsko alebo  Nórsko bohatšie,  životná úroveň vyššia a ľudia spokojnejší než v spomínaných krajinách s nízkymi daňami, nevedno.

Nedávno som bol svedkom ako jeden tzv. malý podnikateľ a bývalý úspešný právnik v debate nedokázal pri nadávaní na Smer a ľavicu rozoznať daň zo zisku (fyzických osôb) a z príjmu. To je proste atmosféra aj medzi VŠ vzdelanými ľuďmi.

Hlavný problém tkvie, že slovenský daňový systém je veľmi zložitý a byrokratický (množstvo položiek, napr. platby do tzv garančného, rezervného fondu a jedno, druhú tretie, štvrté, piate, šieste poistenie) .

Podobný systém je už len v Rusku, Rumunsku a Srbsku. Žiadna pravicová vláda ho nereformovala. Slovensko ho zaviedlo v roku 1993 inšpirované svojim vzorom Ruskom po rozpade ZSSR v roku 1991. Tento systém bráni efektívnemu zamestnávaniu a je príčinou vysokej nezamestnanosti, zlým vzťahom medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.

Prvýkrát som o neefektívnom daňovom systéme písal v roku 2002 v denníku Sme. Naposledy v týždenníku Slovo.

Výsledkom sú diskrepancie na pracovnom trhu a  nízka zamestnanosť okolo 60%, pričom vo vyspelých ekonomikách je to vyše 70%.

Smer problém nezamestnanosti riešil buď pravicovými opatreniami podporou súkromných pracovných agentúr, alebo konvenčnými opatreniami štedro finančne podporovanými EÚ. Výsledky za dva roky nie sú žiadne.

Nie je divu, že vysokoškolskí absolventi s vynikajúcim študijným prospechom končia pri pásovej výrobe alebo na úrade práce.

Mnohým chýba to hlavné -- protekcia. Bulvár vypustil v lete správu, že po autohavárii ministra práce sa u neho našlo tuším sedem alebo šesť tisíc eur vo vrecku saka. Minister sa bránil, že išiel kúpiť kočík pre vnučku....

Lenže on nie je výnimka: taký minister dopravy priznáva ročný príjem takmer milión eur. Samozrejme jedná sa o bývalého veľkopodnikateľa a vrcholového manažéra s prepojeniami na jednu finančnú skupinu ako aj s údajnými kontaktmi na podsvetie v 90. rokoch.

Podobne ako ministrovi práce sa mu nedarí cieľ, a to vystavať diaľnice, jeden z hlavných vládnych cieľov Smeru. Diaľničné spojenie Bratislava Košice v dĺžke cca 500 km, nie je dokončené ani po 40 rokoch. Ide určite o svetový rekord.

O tom je Slovensko bez ohľadu na stranícke tričko.

Minister sa ale nebojí rušiť železničné spojenia. V oblasti poľnohospodárstva minister prišiel s plánom na podporu malej domácej poľnohospodárskej výroby a obmedzeniu vplyvu veľkých obchodných reťazcov nad domácimi poľnohospodármi.

Proti ministrovi už prebehla už aj diskreditačná kampaň, ale výsledky stále nie je vidno.

V oblasti zdravotníctva Smer nesplnil zatiaľ odvážne sľuby ohľadne zrušenia nezmyselných komerčných poisťovní (medzinárodné arbitráže, súdy) a korupcia a tunelovanie v rezorte pokračuje veselo ďalej.

V oblasti vysokých cien elektrickej energie a plynu zaťažujúce nielen obyvateľstvo, ale aj podnikateľov, Smer podnikol viaceré prospešné opatrenia, ale zostal zatiaľ na polceste.

Ľavica by mala tiež štedro podporovať kultúru. Lenže ministerstvo je mdlé, azda sa akoby ani nefungovalo.

Napr. o nevýhodnom grantovom systéme, v ktorom rozhoduje päť ľudí v danej oblasti (napr. v roku 2011 alebo 2012 za vlády pravice dostali podporu 9 tis. eur podporu syn jedného poslanca a spoluautor - bývalý dlhoročný konzervatívny poslanec) a jeho neefektívnosti som písal prvý krát už v roku 2002 v denníku Sme a pred vyše rokom v týždenníku Slovo.

Nabádal som škandinávskym vzorom (v ČR sa tiež píše napr. o nórskom systéme podpory literatúry). Výsledkom podobne ako v ČR je, že na poli literatúry trónia zo svetovej literatúry autori povrchných diel a doplnené celebritami typu Houellebecqa. Povrchní spisovatelia sú prezentovaní ako veľkí spisovatelia.

Podobne je to s osobnosťami v politike. Nič ďalšieho z kvalitnej literatúry, čo nedosahuje priečky bestsellerov, sa neprekladá. Napr. už sa nepodarí doprekladať veľkých latinskoamerických autorov (v SR i ČR). Nehovorím o prekladoch napr. z arabskej literatúry. Situácia je tak horšia než za komunistickej éry.

Slovensko nemá v Bratislave národnú knižnicu resp. vôbec modernú knižnicu a Smer podporuje výstavbu futbalových štadiónov pre súkromné futbalové kluby/podnikateľov.

Výsledkom je obmedzený obzor v spoločnosti, falošné predstavy, čo sa následne odzrkadľuje v kultúrnom povedomí v spoločnosti, ktorej odrazom sú aj novinári a politici.

Vo všeobecnosti ľudia nadávajú, že dnes bez straníckeho trička a korupcie nič nikto nezíska. Lenže mestská a krajská politika a s nimi spojené "zákonné tunelovanie" verejných financií a majetku je čisto v rukách regionálnych straníckych štruktúr.

Vedenie Smeru a Fico im nechávajú v tomto smere voľnú ruku. Ľudia vinia Fica, ale on prakticky s rozvojom korupcie a protekcionizmu nemá na regionálnej úrovni nič priamo spoločné.

Lenže s nimi ani nebojuje, aby nestratil ich podporu. Výsledok je nespokojnosť s Ficom.

Miestni "mocnári" sú zase závislí od Fica a jeho politického talentu. On im zabezpečuje percentá, bez neho by klesli na hranicu zvoliteľnosti. Fico toho má po krk a snaží sa z vrcholovej politiky resp. politikárčenia ujsť na teplé a pokojné miesto prezidenta.

Sám Fico nie je svojim založením Homo politicus a do politiky sa skôr dostal náhodou. Jeho Alma mater Právnická fakulta UK sa stala po Novembri 1989 tým, čím Prognostický ústav ČSAV. Jej predstavitelia sa dostávali do vrcholovej politiky veľmi ľahko ako nové nádejné kádre.

Ako prvý sa ním stal prvý ponovembrový premiér komunista Čič, neskôr autor Ústavy SR, predseda Ústavného súdu SR a šéf kancelárie jeho kolegu prezidenta Gašparoviča, neskôr už samozrejme nekomunista, ale hlboko presvedčený katolík...

Tak sa tam nakoniec dostal aj mladý Fico s veľmi podobnou vizážou ako olympijský víťaz Pribilinec.

Otázkou je aj blízke okolie Fica. Jeho pravou rukou je kontroverzný V. Faič, ktorý pochádza ako premiér z Topoľčian. Premiér mu naprosto dôveruje v chúlostivých otázkach.

Faič robil do roku 1990 funkcionára OV KSS, neskôr začal podnikať na regionálnej úrovni a zapájal sa do činnosti SDĽ. Dnes je podivuhodne šéfom poradcov premiéra veľkej sociálno-demokratickej strany Smer. O jeho názoroch, hodnotách, riešeniach nikto nič nevie. Jeho obľúbenosť v kuloároch je nízka. To všetko je ale politika dnešného Smeru.

Najhoršie na všetkom je, že zatiaľ neúspešná vláda Smeru môže na dlhé roky zdiskreditovať ľavicovú politiku na Slovensku. Má na ňu monopol. Bežní občania ani netušili, že okrem Fica kandidovali ďalší dvaja ľavicoví kandidáti - Behýl a Jurišta.

Väčšina občanov považuje Smer za ľavicovú stranu, pričom ale Smer je len čiastočne ľavicová strana, a to z marketingových dôvodov. V Smere sú aj ľavičiari, ale rýdzi technokrati, konzervatívci alebo neoliberáli.

V poslednom období Smer do politiky dostal len jednu ľavicovú osobnosť -- Ľuboša Blahu ( aj to ako náhradníka do NR SR).

Oživenie je zjavné. Druhý nádejný politik Braňo Ondruš je ukrytý (a hnije) ako štátny tajomník na ministerstve práce. On ale nerozhoduje a musí poslúchať.

Slovenská ľavica podobne ako česká, a podobne ako slovenská pravica, je veľmi roztrieštená s malými nádejami na spájanie a vytvorením tak novej ľavicovej strany na Slovensku. Možno, keď motor dnešného Smeru odíde na prezidentský post, dôjde aj k sanácii slovenskej ľavice.

Fico je stále favoritom. Jeho úlohou je priviesť ľudí voliť. Mnohí, ktorí ho nevolili v prvom kole z protestu s doterajšou vládou Smeru, ho budú voliť v druhom kole a nebudú určite voliť Kisku. Nech už vyhrá ktokoľvek, celkové pomery na Slovensku, kde vládne úplatkárstvo, protekcionárstvo a kšeftárstvo, sa pravdepodobne vôbec nezmenia a zúfalstvo občanov bude pokračovať.

0
Vytisknout
7045

Diskuse

Obsah vydání | 20. 3. 2014