7. 7. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
7. 7. 2006

ANALÝZA

Energetický dialóg EÚ-Rusko je možný ... (za niekoľkých podmienok...)

Aj keď Rusko ako predsednícka krajina G8 určila pre summit v St. Petersburgu až tri prioritné témy (zdravotníctvo - boj so svetovými infekčnými epidémiami, vzdelávanie a globálna energetická bezpečnosť), je vopred jasné, že summit sa bude točiť najmä okolo poslednej z nich. Pritom základná otázka dvojdňového stretnutia sedmičky najvyspelejších štátov sveta a Ruska znie: je možné zmeniť energetický spor na energetický dialóg v prospech oboch hráčov, čiže (najmä) Európy a Ruska?

Rusko chce privilegované postavenie, EÚ to logicky odmieta

Podľa vyjadrení predstaviteľov Gazpromu, dnes dominantného štátneho energetického "megatrustu", ktorý spolu s ďalšími štátnymi spoločnosťami kontroluje väčšinu energetického potenciálu Ruska, sa Rusko vo vzťahu k EÚ správa štandardne. Podľa zásad liberalizovaného vnútorného trhu EÚ požaduje Gazprom prístup k akciovým podielom v distribučných spoločnostiach západoeurópskych štátov. Motivácia je jasná - Gazprom chce kontrolovať pokiaľ možno celú cestu od ťažby až k predaju energie koncovému zákazníkovi. Veď nakoniec ako v analýze pre agentúru RIA Novosti uvíádza Igor Tomberg z moskovského Inštitútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov, Gazprom dostáva za tisíc kubických metrov plynu zhruba 230 dolárov a konečný zákazník v platí domácim distribútorom viac ako dvojnásobok.

Rusko však rovnaké princípy zásadne odmieta pre svoj vnútorný trh. "Zatiaľ čo Rusko chce profitovať z liberalizujúcich sa plynárenských a energetických trhov v EÚ, v Rusku sa prijímajú zákony, ktoré obmedzujú prístup zahraničných investorov k ropným a plynovým ložiskám a uzákoňujú pre Gazprom monopol na export plynu," hovorí Karel Hirman, energetický expert a analytik bruselského EU-Russia Centre. "To sú zásadne nevyvážené podmienky, na ktoré Európa logicky nemôže pristúpiť," dodáva.

Logickou požiadavkou EÚ voči Rusku je podobné otvorenie vnútorného trhu Ruska, t.j. rovnocenný prístup k ťažbe, prepravným kapacitám a vnútornému trhu s plynom a ropou. Presne o tom hovorí návrh Energetickej charty. "Pôvodne bolo prijatie Energetickej charty podmienkou vstupu Ruska do WTO popri demonopolizácii Gazpromu a prístupu na ruský trh. Nič z toho sa nezrealizovalo, čo je zásadná chyba," hovorí Hirman. Dnes vedenie Gazpromu hovorí, že ratifikácia Energetickej charty je pre nich neprijateľná. "Takto nevyvážené podmienky spolu s odmietnutím Energetickej charty blokujú inak rozumné a perspektívne úsilie o vytvorenie jednotného energetického trhu EÚ-Rusko, ktorý by bol najlepším riešením pre EÚ aj Rusko," uzatvára Hirman.

Predaj energií na hraniciach EÚ reálnou možnosťou

Predstaviteľov Kremľu podriadených energetických firiem pobúril v tejto situácii úplne logický plán Bruselu, aby dodávky ropy a zemného plynu preberali západní distribútori hneď na hraniciach EÚ. Pritom tento návrh nie je nič iné ako faktický popis toho, čo tu dnes reálne existuje. Dnes Gazprom dodáva svoje energie najväčším odberateľom na slovensko-rakúskej, resp. česko-nemeckej hranici. A vzhľadom na snahu Slovenska o spätné odkúpenie 49% podielu v Transpetrole sa predaj na vonkajšej hranici EÚ zdá byť reálne blízko. "Ak Rusko nepristúpi na podmienky EÚ, ktoré by vytvorili jednotný energetický trh EÚ-Rusko, je tento scenár pre EÚ absolútnou nevyhnutnosťou, ak sa EÚ nechce stať energeticky úplne závislá od Ruska," analyzuje Karel Hirman. Pritom pre EÚ by bolo logickejším riešením preberanie energie na ukrajinskej hranici a riešenie tranzitu by už riešili európske firmy a Brusel, čím by sa eliminovalo napätie Rusko-Ukrajina a zároveň zabezpečila plynulosť dodávok EÚ.

Hlavným nástrojom energetického dialógu EÚ-Rusko financie

Hlavným nástrojom EÚ na presadenie oprávnených požiadaviek na Rusko sú jednoznačne financie. "Rusko je dnes jednoznačne bytostne závislé na európskych peniazoch, keď polovica príjmov štátneho rozpočtu pochádza z exportu energií a z toho 70% prichádza do Ruska z Európy," hovorí Alexander Duleba, analytik SFPA a bruselského EU-Russia Centre a expert na Rusko. Niektorí analytici síce argumentujú prebytkovým hospodárením Ruska, ale fakt je, že jeho zdrojom je dominantne EÚ, čiže štáty, ktoré platia v tvrdej mene a načas. "EÚ doteraz nebola schopná tento nástroj pri presadzovaní svojich záujmov voči Rusku využiť, pretože nemá spoločnú energetickú politiku. A to je treba zmeniť," dodáva A. Duleba.

Nabucco verzus Blue Stream

Projekt Blue Stream, do ktorého sa nedávno zapojilo Maďarsko je vyslovene konkurenčný s európskym projektom Nabucco, ktorý má do roku 2011 doviesť do Európy plyn zo strednej Ázie. Zatiaľ čo Nabucco má za cieľ diverzifikovať energetické zdroje, a posilniť energetickú bezpečnosť EÚ, Blue Stream je len presmerovanie trasovania dodávok ruského plynu cez iné rúry. Rusko týmto spôsobom obíde "nepohodlnú" Ukrajinu a ďalšie tranzitné krajiny, ktoré mu komplikujú situáciu a donúti EÚ ešte k vyššej závislosti na jeho energiách ako dnes. "Projekty Nabucco a Blue Stream sa navzájom vylučujú," jednoznačne tvrdí K. Hirman.

Alternatívne riešenie pre prepravu kaspickej ropy je tiež jednoduché. Slovensko ako (opätovne) väčšinový akcionár slovenského Transpetrolu môže povoliť prepravu kaspickej ropy do českej rafinérie v Kralupech nad Vltavou a do rafinérií v okolí nemeckého Ingolstadtu. Tým sa nielen zvýši tranzit cez slovenskú a českú vetvu ropovodu Družba, ale zároveň sa tým zníži závislosť na ruskej rope. "Technicky je ropovod na takúto prepravu už dnes v zásade pripravený," hodnotí Hirman.

Ako je to s demokraciou a energetickou bezpečnosťou

Súvis medzi zvýšením energetickej bezpečnosti EÚ a posilnením demokracie v Rusku je priamy. "Čím demokratickejšie bude Rusko, tým väčšia bude energetická bezpečnosť EÚ vzhľadom na zásoby ropy a plynu, ktorými Rusko disponuje," hovorí A. Duleba a dodáva: "Nedemokratické režimy nemajú dlhú životnosť a už vôbec nie v Európe. V dejinách Európy môžeme nájsť množstvo príkladov na potvrdenie tejto tézy a Rusko je európska krajina. Nedemokratické režimy nezohľadňujú záujmy všetkých spoločenských skupín a preto v nich postupne narastá nespokojnosť a tlak na zmenu. Nedemokratické režimy, hoci navonok budia zdanie stability, sú vnútorne slabé a strnulé, keďže neumožňujú výmenu a príchod k moci nových elít a skôr alebo neskôr v nich dochádza ku krízam, ktoré zvyčajne ústia do chaosu." Z hľadiska energetickej bezpečnosti teda musí mať EÚ záujem, aby v Rusku bol stabilný demokratický režim a aby sa minimalizovalo riziko, že v Rusku môže hocikedy v budúcnosti dôjsť k nepokojom a chaosu, ktorý by ohrozil dodávky palív do EÚ.

Prečo sa má EÚ aktivizovať aj v Rusku?

EÚ doteraz intenzívne podporovala posilnenie občianskej spoločnosti v Bielorusku a na Balkáne. Dnes je čas na zmenu a intenzívnu podporu občianskej spoločnosti v Rusku. "EÚ však musí zmeniť filozofiu programu TACIS. Nesmie smerovať financie do rúk štátnej byrokracie, čo len pomáha upevňovať centralistický putinovský režim, ale podporiť neziskový sektor a konkrétne programy rozvoja parlamentnej demokracie a občianskej spoločnosti. A zároveň tým dá jasný signál, že pre demokratizáciu Ruska sú nevyhnutné neziskové organizácie, ktoré sa dnešný režim snaží zlikvidovať alebo začleniť do radu centrálne riadených organizácií, ktoré sú všetko iné len nie nezávislé," konštatuje Duleba. Ak chce byť EÚ medzinárodným hráčom, musí sa týmto spôsobom snažiť stabilizovať vnútorný priestor Ruska, región Kaukazu a celej strednej Ázie.

Poznámka: Tento materiál vznikol za prispenia expertov organizácie EU-Russia Centre. Jedním z ních je i Fraser Cameron PhD, bývalý poradce EK, ředitel EuroFocus-Brussels a poradce European Policy Centre v Brusselu.

                 
Obsah vydání       7. 7. 2006
7. 7. 2006 Karlovy Vary 2006: Příběhy o lidské ubohosti Jan  Čulík
7. 7. 2006 Karlovy Vary: Ztraceno v překladu Ema  Čulík
7. 7. 2006 KVIFF - Lost In Translation Ema  Čulík
8. 7. 2006 Karlovy Vary: Dobré filmy i koncem týdne Jan  Čulík
8. 7. 2006 Ztratili jste pas? Policii ČR to nezajímá Jan  Čulík
7. 7. 2006 Kasal v prvním kole nezvolen, Topolánkova "koalice" má opět méně hlasů, než čekala Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Neviditelný člen opozice v koalici - že by Patera? Štěpán  Kotrba
8. 7. 2006 "Commuters defy Bombers -- Special Report" Thomas  Franke
8. 7. 2006 Nenávidí muslimové Západ?
7. 7. 2006 Hyenismus novinářů a presumpce viny Zdeněk  Jemelík
7. 7. 2006 "Ti praví" policajti si dali navzájem zelenou Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Cesta na Guantánamo Jan  Čulík
7. 7. 2006 Republikán Peter King: Obviňte New York Times ze zrady ! Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Pěregon - opravdu ruský film Ema  Čulík
7. 7. 2006 Peregon - definitely a Russian film Ema  Čulík
7. 7. 2006 Zrušte zákon - bude se porušovat Věra  Říhová
7. 7. 2006 Michael  Marčák
7. 7. 2006 Proč importujeme exoty Wenzel  Lischka
7. 7. 2006 ■ ■ ■ Michal  Čapek
7. 7. 2006 Noční můry horkého června Pavel  Pečínka
7. 7. 2006 Nová vláda: Ficova lekcia z pragmatizmu Jakub  Topol
7. 7. 2006 Od historického víťazstva k historickej hanbe Eduard  Chmelár
7. 7. 2006 Topolánkova rodina se propůjčila k reklamnímu článku Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Dorothee Sölle - Gott denken Stanislav  Heczko
7. 7. 2006 Rozdel' a panuj Karim  Chaibi
7. 7. 2006 Energetický dialóg EÚ-Rusko je možný ... (za niekoľkých podmienok...) Richard  Menczer
7. 7. 2006 Telefon mezi fotoaparátem, kamerou, rádiem i televizí Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Google nevinen
7. 7. 2006 Berlusconiho monopol se hroutí
7. 7. 2006 Reklama jako článek
7. 7. 2006 Rothschild vyměnil šéfredaktora
7. 7. 2006 Proč ne vládu odborníků? Jiří  Kalous
7. 7. 2006 Nález z neúspěšné účasti na mistrovství světa v kopané Bohumír  Tichánek
7. 7. 2006 S Kotrbom na večné časy a nikdy inak! Gustáv  Murín
7. 7. 2006 Britské listy nejsou diskusní fórum, ale deník Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Vzhůru na Hrad! A zas zpátky! Thomas  Franke
5. 7. 2006 Ochránci přírody si budou stěžovat v Bruselu na CzechTek Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Všechno nejlepší Jan  Čulík
5. 7. 2006 Bublina a Zimní cesta - dva další vynikající filmy Jan  Čulík
5. 7. 2006 Hrubeš a Mareš a Tideland mají hodně společného Jan  Čulík
5. 7. 2006 Trierova Repríza: Pozoruhodně citlivý a zajímavý film Ema  Čulík
5. 7. 2006 Trier's Reprise: A Remarkably Sensitive Film Ema  Čulík
3. 7. 2006 Ztracené město: příliš mnoho Hollywoodu Ema  Čulík
3. 7. 2006 Andy Garcia's The Lost City: Too much glitz Ema  Čulík
3. 7. 2006 Hřebejkova schematická Kráska v nesnázích Jan  Čulík
1. 7. 2006 Užvaněnost a podivná čeština Jan  Čulík
4. 7. 2006 Rafťáci: Zábavný, příjemný film Jan  Čulík
1. 7. 2006 Ještě žiju s věšákem, plácačkou a čepicí Jan  Čulík
3. 7. 2006 Amputace zdravé končetiny Bohumil  Kartous
4. 7. 2006 Dopravní značky na ulicích pověšené... Jakub  Tayari
3. 7. 2006 Odpovědnost člena Rady a odpovědnost partajního sekretariátu Štěpán  Kotrba
4. 7. 2006 Mohlo to být horší Egon T. Lánský
4. 7. 2006 Používání ekologických svítidel by zabránilo globálnímu oteplování
22. 11. 2003 Adresy redakce
12. 6. 2006 Hospodaření OSBL za květen 2006

Ruská zahraniční politika RSS 2.0      Historie >
7. 7. 2006 Energetický dialóg EÚ-Rusko je možný ... (za niekoľkých podmienok...) Richard  Menczer
12. 6. 2006 Rusko snižuje závislost na dolaru Karel  Dolejší
26. 10. 2005 Středoasijská šachovnice Oskar  Krejčí
30. 3. 2004 Čína -- velmoc současnosti Miroslav  Polreich
29. 8. 2003 Signály z Moskvy II. Ladislav  Žák
28. 8. 2003 Signály z Moskvy I. Ladislav  Žák

Plynovod Nabucco RSS 2.0      Historie >
7. 7. 2006 Energetický dialóg EÚ-Rusko je možný ... (za niekoľkých podmienok...) Richard  Menczer