7. 7. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
The Muslim World After 9/11
7. 7. 2006

Rozdel' a panuj

Rand Corporation, známy americký think-tank, pripravil v decembri 2004 správu o tom, ako sa má Západ postaviť k moslimskému svetu, pod názvom Moslimský svet po 11. septembri.

Správu sponzorovali letecké sily USA a realizoval ju RAND Project Air Force. Dlhá štúdia od začiatku navrhuje využiť rozdiely medzi šiítmi a sunnitmi v arabskom svete a pomocou nich šíriť demokraciu. Doslova sa v nej píše: "Spojené štáty môžu dostať príležitosť spojiť svoju politiku so šiítskymi skupinami, ktoré sa usilujú o vyššie zastúpenie vo vláde a väčšiu slobodu politického a náboženského vyjadrenia. Ak sa podarí realizovať toto spojenectvo, môže postaviť bariéru radikálnym islamistickým hnutiam a vytvoriť základy stabilnej pozície USA na Blízkom a Strednom východe." Väčšine čitateľov napadne, ako by mohla takáto politika vyzerať a či to nemožno nazvať aj starým koloniálnym heslom "rozdeľ a panuj".

Na začiatok by sme si mali pre jednoduchosť vysvetliť, že šiíti a sunniti sú dve hlavné skupiny islamu, rovnako katolíci a protestanti u kresťanov. Šiíti tvoria 15 percent svetovej moslimskej populácie. Korene ich interpretácie islamu siahajú do prvého storočia islamskej viery (7. storočie n. l.). Okrem iného veria, že moslimom môžu vládnuť len potomkovia proroka Mohameda, prostredníctvom jeho bratranca Alího. Kvôli perzekúcii, ktorou museli v moslimskom svete dlhé storočia trpieť, si vyvinuli revolučné chápanie islamu. Ich politická filozofia stojí najmä na koncepte návratu Mahdího, spasiteľa. Väčšina šiítskych lídrov tak zostávala mimo politiky, čakajúc na jeho príchod. Chomejní bol jedným z mála šiítskych učencov, ktorí presadzovali myšlienku "konania počas čakania". Definitívne zmenil spôsob, akým šiíti vnímajú politiku, ich náboženských lídrov prinútil konať namiesto toho, aby len študovali a čakali. Predstavil koncept "Wilayat Al fakih", teda "vláda jurisprudencie", ktorý tvorí základ súčasného iránskeho politického systému.

Ochota meniť

Ako by teda mohol návrh inštitútu Rand pomôcť podporiť demokraciu v arabskom svete? Je to ako vybrať si menšinu a povedať krajine, v ktorej žije, že kým sa k nej nebudete správať dobre, nebudeme vám dôverovať? To znie dobre a skutočne môže pomôcť posilniť demokraciu, až na jednu vec. Ak tam ešte vždy nie je ochota zmeniť sa, podpora šiítov či sunitov môže mať presne rovnaké následky. Podobný príklad ponúkol nedávno Kuvajt, kde ženy získali vôbec po prvýkrát možnosť voliť. Hoci tvoria najväčšiu voličskú skupinu (57 percent žien a 43 percent mužov), nezískali v parlamente ani jeden mandát.

Na celom svete existujú len dve krajiny, ktoré majú väčšinové šiítske obyvateľstvo a šiítsku vládu -- Irán a Azerbajdžan. Azerbajdžan je sekulárna krajina, Irán je oficiálne šiítsky moslimský štát vedený náboženským predstaviteľom. Ani jeden však nie je súčasťou arabského sveta.

Šiítsky svet

Irak, napriek tomu, že šiíti boli dlhý čas utláčaní režimom Saddáma Husajna, sa stal prvou arabskou krajinou, v ktorej bude šiítska vláda. Výnimkou v arabskom svete je aj Sýria. Hoci väčšinu obyvateľstva tvoria sunniti a len 15 percent šiíti, vládne v nej šiítska menšina Alavitov. Patril k nej Háfiz Assad aj súčasný prezident Bashar al Assad.

Zvyšku arabského sveta vládnu sunniti. Bahrajn, ostrov neďaleko pobrežia Saudskej Arábie, je na 70 percent šiítsky, no vďaka dohode s bývalou koloniálnou mocnosťou Britániou mu však vládnu sunniti. Libanon, hoci v ňom nebolo od roku 1932 uskutočnené žiadne oficiálne sčítanie obyvateľstva, je väčšinovo moslimský a dá sa predpokladať, že v ňom prevažujú šiíti. Zaujímavým príkladom je aj Kuvajt. Z jeho jedného milióna obyvateľov tvoria šiíti 30 percent. V Saudskej Arábii tvoria 15 až 20 percent obyvateľov. Keď sa teda pozrieme na mapu, ľahko pochopíme, aký má zmysel hrať kartou "šiíti verzus sunniti".

Hoci uznávam, že podpora práv šiítov v arabskom svete je dôležitá a môže pomôcť šíreniu demokracie v regióne, pochybujem, že ju možno urobiť bez bočných efektov. Zavedenie demokracie podporou jednej strany proti druhej či podporou Nearabov proti Arabom, ako to navrhuje inštitút Rand, môže dokonca zmeniť celý región na bombu. Sektárska vojna, ktorá teraz prebieha v Iraku, je len príkladom toho, aké zlé to môže byť. Súvisí s tým aj faktická nezávislosť Kurdov v severnom Iraku, keďže sú pod ochranou spojencov prakticky od konca prvej vojny v Perzskom zálive (1991) a po druhej vojne získali faktickú nezávislosť.

Politické dosahy

Môžu teda návrhy inštitútu Rand "vytvoriť základ stabilnej pozície USA na Blízkom a Strednom východe"? Áno, a to v tom zmysle, že sa USA budú spoliehať na šiítov, aby držali v šachu sunnitov, a naopak. Geostrategický dosah je však rôzny a môže viesť k ďalšej balkanizácii regiónu.

Šiítska aliancia medzi Iránom, Irakom, Kuvajtom, Sýriou a Libanonom je určite zaujímavou možnosť. Táto aliancia by kontrolovala veľkú časť svetových zásob ropy a ak by ju ovládli náboženské skupiny, mohla by vyvážať svoje vnímanie islamu. Ajatolláh Chomejní sa v jednej chvíli počas vojny s Irakom pokúsil o vývoj iránskej revolúcie do sveta.

Regionálne dôsledky

Takýto scenár by znamenal problémy pre Saudskú Arábiu, pretože ak sa šiíti zo susedného Bahrajnu spoja s jej domácimi šiítmi, s podporou medzinárodnej šiítskej aliancie, potom by mohol byť najväčší exportér ropy vtiahnutý do sektárskej občianskej vojny. Nedávne zlepšenie vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom môže byť interpretované ako úsilie Rijádu predísť sektárskemu napätiu vo vlastnej krajine. Výsledkom môže byť aj rozdelenie arabského sveta a začatie série vojen. Husní Mubarak, súčasný egyptský prezident, v apríli vyhlásil, že "väčšina šiítov je lojálna voči Iránu, a nie voči krajinám, v ktorých žijú". Podobnú vetu povedal jordánsky kráľ Abdulláh (december 2004), keď varoval pred "polmesiacom" šiítskej dominancie, siahajúcim od Iránu cez Irak po Libanon. Tieto slová považuje prominentný saudskoarabský šiítsky spisovateľ Fouad Ibrahom za "motor, ktorý poháňa celý región smerom k občianskej vojne". Pred týždňom protestoval najvyšší sunnitský náboženský predstaviteľ v Libanone Veľký muftí Šejk Mohammed Rašíd Qabbani, že so sunnitskými väzňami sa zaobchádza neférovo.

Náboženské následky

Chomejní neviedol iba iránsku revolúciu, inicioval nový prístup k militantnému a revolučnému islamu. Sunniti už boli týmto prístupom ovplyvnení a vzhľadom na tento trend nemusí podpora náboženskej slobody vytvoriť stabilnú pozíciu USA na Blízkom a Strednom východe. Bezpochyby však oslabí arabský svet trpiaci pomalým ekonomickým rastom a vnútornými bojmi a konfliktmi.

Rozdeľ a panuj nebolo nikdy úplne múdrou politikou. Pomáha krátkodobým záujmom, v dlhodobom meradle však ničí samé základy regiónu, v ktorom je implementovaná.

Angel Rabasa, Cheryl Benard, Peter Chalk, C. Christine Fair, Theodore W. Karasik, Rollie Lal, Ian O. Lesser, David E. Thaler : The Muslim World After 9/11. RAND Research. ISBN: 0-8330-3712-9, ISBN: 0-8330-3534-7 ZDE

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       7. 7. 2006
7. 7. 2006 Karlovy Vary 2006: Příběhy o lidské ubohosti Jan  Čulík
7. 7. 2006 Karlovy Vary: Ztraceno v překladu Ema  Čulík
7. 7. 2006 KVIFF - Lost In Translation Ema  Čulík
8. 7. 2006 Karlovy Vary: Dobré filmy i koncem týdne Jan  Čulík
8. 7. 2006 Ztratili jste pas? Policii ČR to nezajímá Jan  Čulík
7. 7. 2006 Kasal v prvním kole nezvolen, Topolánkova "koalice" má opět méně hlasů, než čekala Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Neviditelný člen opozice v koalici - že by Patera? Štěpán  Kotrba
8. 7. 2006 "Commuters defy Bombers -- Special Report" Thomas  Franke
8. 7. 2006 Nenávidí muslimové Západ?
7. 7. 2006 Hyenismus novinářů a presumpce viny Zdeněk  Jemelík
7. 7. 2006 "Ti praví" policajti si dali navzájem zelenou Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Cesta na Guantánamo Jan  Čulík
7. 7. 2006 Republikán Peter King: Obviňte New York Times ze zrady ! Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Pěregon - opravdu ruský film Ema  Čulík
7. 7. 2006 Peregon - definitely a Russian film Ema  Čulík
7. 7. 2006 Zrušte zákon - bude se porušovat Věra  Říhová
7. 7. 2006 Michael  Marčák
7. 7. 2006 Proč importujeme exoty Wenzel  Lischka
7. 7. 2006 ■ ■ ■ Michal  Čapek
7. 7. 2006 Noční můry horkého června Pavel  Pečínka
7. 7. 2006 Nová vláda: Ficova lekcia z pragmatizmu Jakub  Topol
7. 7. 2006 Od historického víťazstva k historickej hanbe Eduard  Chmelár
7. 7. 2006 Topolánkova rodina se propůjčila k reklamnímu článku Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Dorothee Sölle - Gott denken Stanislav  Heczko
7. 7. 2006 Rozdel' a panuj Karim  Chaibi
7. 7. 2006 Energetický dialóg EÚ-Rusko je možný ... (za niekoľkých podmienok...) Richard  Menczer
7. 7. 2006 Telefon mezi fotoaparátem, kamerou, rádiem i televizí Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Google nevinen
7. 7. 2006 Berlusconiho monopol se hroutí
7. 7. 2006 Reklama jako článek
7. 7. 2006 Rothschild vyměnil šéfredaktora
7. 7. 2006 Proč ne vládu odborníků? Jiří  Kalous
7. 7. 2006 Nález z neúspěšné účasti na mistrovství světa v kopané Bohumír  Tichánek
7. 7. 2006 S Kotrbom na večné časy a nikdy inak! Gustáv  Murín
7. 7. 2006 Britské listy nejsou diskusní fórum, ale deník Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Vzhůru na Hrad! A zas zpátky! Thomas  Franke
5. 7. 2006 Ochránci přírody si budou stěžovat v Bruselu na CzechTek Štěpán  Kotrba
7. 7. 2006 Všechno nejlepší Jan  Čulík
5. 7. 2006 Bublina a Zimní cesta - dva další vynikající filmy Jan  Čulík
5. 7. 2006 Hrubeš a Mareš a Tideland mají hodně společného Jan  Čulík
5. 7. 2006 Trierova Repríza: Pozoruhodně citlivý a zajímavý film Ema  Čulík
5. 7. 2006 Trier's Reprise: A Remarkably Sensitive Film Ema  Čulík
3. 7. 2006 Ztracené město: příliš mnoho Hollywoodu Ema  Čulík
3. 7. 2006 Andy Garcia's The Lost City: Too much glitz Ema  Čulík
3. 7. 2006 Hřebejkova schematická Kráska v nesnázích Jan  Čulík
1. 7. 2006 Užvaněnost a podivná čeština Jan  Čulík
4. 7. 2006 Rafťáci: Zábavný, příjemný film Jan  Čulík
1. 7. 2006 Ještě žiju s věšákem, plácačkou a čepicí Jan  Čulík
3. 7. 2006 Amputace zdravé končetiny Bohumil  Kartous
4. 7. 2006 Dopravní značky na ulicích pověšené... Jakub  Tayari
3. 7. 2006 Odpovědnost člena Rady a odpovědnost partajního sekretariátu Štěpán  Kotrba
4. 7. 2006 Mohlo to být horší Egon T. Lánský
4. 7. 2006 Používání ekologických svítidel by zabránilo globálnímu oteplování
22. 11. 2003 Adresy redakce
12. 6. 2006 Hospodaření OSBL za květen 2006

Útok na USA, Afghánistán, Irák RSS 2.0      Historie >
7. 7. 2006 Rozdel' a panuj Karim  Chaibi
7. 7. 2006 Cesta na Guantánamo Jan  Čulík
30. 6. 2006 Americké vojenské tribunály pro vězně z Guantánama jsou "protizákonné"   
21. 6. 2006 Život v Bagdádu (jak ho líčí americký velvyslanec)   
21. 6. 2006 Irák: barvy svobody Martin  Šaffek
16. 6. 2006 Irák: 60 britských vojáků měsíčně trpí duševními chorobami   
13. 6. 2006 Iráčtí poslanci potvrdili mučení a zneužívání vězňů v iráckých věznicích   
12. 6. 2006 Nová Fallúdža: Obyvatelé iráckého Ramádí žijí v obavách z nadcházející velké bitvy Karel  Dolejší
10. 6. 2006 Sebevraždy v Guantánámo jsou "válečným aktem"   
8. 6. 2006 Zarkáví je mrtev   
30. 5. 2006 Havárie amerického vozidla vyvolala v Kábulu nepokoje   
29. 5. 2006 Nejméně 1000 britských vojáků od začátku irácké války dezertovalo   
26. 5. 2006 Írán: Návrat změny režimu   
25. 5. 2006 9-11 Informace a dezinformace Jiří  Jírovec
25. 5. 2006 Pull it... Vladimír  Myslík

Americká strategie národní bezpečnosti RSS 2.0      Historie >
7. 7. 2006 Rozdel' a panuj Karim  Chaibi
3. 7. 2006 Dnes ještě zapadá slunce nad Zónou... Vladislav  Černík
1. 6. 2006 Frank: "Neměl jsem o tajných dokumentech o americké základně ani tušení" Robert  Kvacskai
31. 5. 2006 Šifra mistra Blaira Robert  Kvacskai
26. 5. 2006 Írán: Návrat změny režimu   
14. 5. 2006 Fukuyama: Čemu dnes čelí svět   
24. 4. 2006 Pýcha moci Přemysl  Janýr
11. 4. 2006 Jaderný útok na Írán, raketová sila v Česku a logika Bílého domu Štěpán  Kotrba
9. 4. 2006 The New Yorker: Bush chce použít jadernou bombu proti Íránu   
5. 4. 2006 Amerika ve válce Oskar  Krejčí
28. 2. 2006 Ropa, militarizace a zájmy nadnárodních korporací Mesfin  Gedlu
11. 8. 2005 Evropa nesmí připustit americké ovládnutí vesmíru Mojmír  Babáček
17. 5. 2005 Neokonzervatici: muži za oponou Greg  Evans
26. 4. 2005 "Barevné" revoluce s dolarovým pozadím Jiří G. Müller
14. 2. 2005 Žijeme v říši Hurvínků? Mojmír  Babáček