28. 3. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
28. 3. 2003

Hospodárske záujmy vedú k vojne

Ropa je príčinou, ekológia alternatívou

Verí im len hlupák – alebo ten, komu je to výhodné. Američania nie sú v Iraku, aby odstránili Saddáma Husajna. V skutočnosti im ide o ropu a o oživenie ich stagnujúcej ekonomiky. Okrem vojny však existuje ešte jeden spôsob, ako udržať neúmerný ekonomický rast v USA – investície do ekológie. Prezident USA Jimmy Carter to vedel už pred temer tridsiatimi rokmi.

Písal sa rok 1977. Prezident Jimmy Carter predložil 20. apríla do Kongresu USA plán, ktorý mal ambíciu zachrániť hospodárstvo krajiny pred stagnáciou zapríčinenou závislosťou od ropy dovážanej zo zahraničia. Carter tvrdil: „USA spotrebujú na obyvateľa dvojnásobok ropy v porovnaní s Nemeckom, Japonskom či Švédskom. Pri zachovaní trendu (nárast spotreby ropy predstavoval v USA 10 percent za desaťročie) budeme čoskoro na 90 percent závislí od dovozu tejto suroviny zo zahraničia.“ A zahraničie, to boli arabské krajiny, ktoré na počiatku sedemdesiatych rokov dosiahli, že cena čierneho zlata sa na amerických benzínových pumpách vyšplhala na tri doláre za galón.

Carter vtedy vypracoval plán, ktorého cieľom bolo, metaforicky povedané, vymeniť ťažného koňa americkej ekonomiky. „Za posledných dvesto rokov muselo ľudstvo zatiaľ dvakrát prejsť na iné zdroje energie. Je tu opäť čas zmeny,“ tvrdil americký prezident.

Viac slnka, menej ropy, viac izolácie, menej kúrenia

Namiesto zvyšovania spotreby navrhoval politik-vizionár cestu úspornejšieho míňania bohatstva, „ktoré musí vydržať aj generáciám detí našich detí“. Jeho plán, založený na desiatich hlavných princípoch, počítal so zavedením daní pre majiteľov naftožravých limuzín a peniaze vybrané týmto spôsobom hodlal poskytnúť stavbárom, ktorí dbajú na dôkladnú izoláciu domov a na strechách nezabudnú vybudovať solárne články, ktoré by mohli pokryť väčšinu spotreby elektrickej energie domácnosti. Netvrdil, že človek má v zime mrznúť. Len od občanov žiadal, aby zateplili svoje príbytky tak, že potreba kúriť bude minimálna. Nechcel od ľudí, aby nemali chladničku či práčku. Chcel len, aby výdobytky techniky za slnečného počasia poháňala energia, ktorá neničí prírodu a je zadarmo. Tvrdil, čo je ekologické, je aj ekonomické.

Carter ďalej vypočítal, že prostriedky zo zdanenia neekologicky sa správajúcich koncernov spolu s investíciami, ktoré umožňuje výkonnosť americkej ekonomiky, by sa mohli investovať do výskumu. Jeho snom boli elektromobily, v architektúre zasa skleníkové domy nielen s komínmi, ale aj so solárnymi článkami.

Ročne tak chcel znížiť spotrebu energie o dve percentá, celkovú spotrebu ropy o desať percent. Jeho plán rátal so zateplením prostredníctvom najmodernejších metód v 90 percentách novostavieb – teda všetkých okrem tých oblasti Nového Mexika a Arizony, kde zima predsa len nie je taká tuhá. Pre dva a pol milióna domácností by sa vďaka dotáciám oplatilo pokrývať aspoň čiastočne spotrebu energie solárnymi článkami. To všetko malo mať za následok zníženie dovozu ropy o vyše 50 percent. „Ak to nespravíme, budeme žiť navždy v strachu z embárg,“ varoval Carter. Nositeľovi Nobelovej ceny ideológia preventívnych vojen a krížových výprav v mene demokracie ako alternatíva nesedela.

Prečo sa Carterov plán nerealizuje

Carter už vtedy vedel, že „rôzne záujmové skupiny vám budú uvádzať desiatky dôvodov, pre ktoré sa neoplatí podstúpiť túto krížovú cestu“. Mal pravdu. Proti boli najmocnejšie priemyselné loby – naftárska, elektrárenská i automobilová. Všetky tri z jasných príčin – zníženie spotreby by znamenalo zníženie ziskov. Odporcami plánu boli aj tí politici, ktorí videli v znížení dovozu ropy ohrozenie Izraela. Veď keby sa znížil, ba nebodaj odbúral dovoz ropy z arabských krajín, načo by bola vojenská podpora a strategické spojenectvo s Tel Avivom?

Američania by takto kvôli vojensko-strategickým a už tobôž nie ekonomickým dôvodom nepotrebovali svojho „najspoľahlivejšieho spojenca“ (citát G. W. Busha). A veriť, že USA budú podporovať Izrael ročnými miliardovými dotáciami len preto, že to je jediná demokracia na Blízkom východe, by bolo značne naivné. Zastavené dodávky najmodernejších zbraní Tel Avivu, ktorý i vďaka nim odoláva arabskej presile, by ho potom existenčne ohrozili.

V každom prípade, prehra Cartera v nasledujúcich voľbách, zapríčinená v nemalej miere tým, že najbohatšie záujmové skupiny začali vo zvýšenej miere finančne podporovať kampaň republikánov, znamenala pozastavenie dotácií environmentálnym programom a zastavenie politiky znižovania spotreby na úkor konzumu. Dnes je energeticky úsporný environmentálny spôsob života módnym trendom intelektuálov, bývalých hippies a vzdelaného obyvateľstva najmä v Kalifornii. Len tam uvidíte na benzínovej pumpe okrem čerpadiel aj zástrčku pre elektromobil, len tu štát zdaňuje naftu a benzín tak, že sa oplatí si byt zatepliť a mať na streche okrem komína aj solárne články. Na väčšine územia USA sa však Carterova vízia nerealizuje.

Strašná alternatíva – vojna

Keď bol v roku 2000 zvolený (spomeňte si, akým spôsobom) do čela USA prezident Bush a jeho ropná loby, bolo zle. K totálnej tragédii však došlo až 11. septembra. Nebyť teroristických útokov, Bush by síce nepristúpil na Kjótsky protokol, ale aspoň by neohrozoval svetový mier tým spôsobom, ako to robí dnes. Vojna v Iraku bola pre vládnych ropných ideológov (v čase keď Carter navrhoval svoj environmentálny program, Bush hľadal ropu v Texase, Cheney sa pripravoval na svoju kariéru v ropnom koncerne Haliburton) spôsobom, ako vrátiť dlh naftárskej i zbrojnej loby. Na druhej strane to bola jediná alternatíva záchrany stagnujúcej ekonomiky.

Z ťažby v Iraku profitovali doteraz najmä Francúzi a Rusi, podiel Američanov bol zanedbateľný. Ruské firmy navyše obchodovali bartrovým spôsobom a dodávali Iraku vrtné súpravy a potrubie, ktoré bude budúca proamerická iracká vláda odoberať od amerických koncernov Haliburton a Schlumberger. Hodnota akcií zbrojárskych firiem Raytheon, Northrop Grumman, Lockheed Martin, General Dynamics alebo Alliant Techsystems rastie napriek krachom na Wall Streete. V Iraku sa skúšajú nové zbrane – aj to je dôvod, prečo Bush upozorňuje Američanov, že „vojna nemusí byť krátka“. Zbrojárske koncerny potrebujú tak tri týždne.

Kruh sa raz uzatvorí

To je aj čas, ktorý vydrží ekonomika USA i v súčasnom zdecimovanom stave. Ak vojna potrvá tri týždne, po jej skončení podľa ekonomických analytikov dôjde k hospodárskemu boomu. Vývin ďalšej generácie zbraní oživí okrem zbrojárskeho aj počítačový priemysel, IBM a Hewlett Packard už dnes dodávajú americkej armáde elektronické vybavenie pre zložitejšie vojenské systémy. Po vojne bude rásť nielen Dow Jones, ale aj Nasdaq. Zásoby ropy v Iraku sú druhé najväčšie na svete, takže aj americké hospodárstvo závislé od čierneho zlata sa opäť na čas o seba postaralo. Ekológii však zvonia do hrobu. Ale útek dopredu nemôže trvať večne. Raz už nebude krajiny, ktorá by mala súčasne aj ropu aj diktátora. Bude treba vymyslieť novú ideológiu. Buď tú, ktorá ospravedlní ďalšie vojnové ťaženie, alebo tú, ktorá odbúra závislosť hospodárstva od ropy. Kruh sa uzatvára. Vojna alebo mier? Ekológia alebo ropa? Bush alebo Carter?

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       28. 3. 2003
30. 3. 2003 Vítejme v pekle: Válka v Iráku začíná být ohavná
30. 3. 2003 Včera, dnes a zítra
29. 3. 2003 Včera, dnes a zítra
28. 3. 2003 Včera, dnes a zítra
28. 3. 2003 O pokrytectví západních novinářů
28. 3. 2003 Co se stane symbolem války v Iráku
28. 3. 2003 Bush: Budeme bojovat, ať to trvá jakkoliv dlouho...
27. 3. 2003 O trapné posedlosti estébáckými seznamy Jan  Čulík
27. 3. 2003 Včera, dnes a zítra
28. 3. 2003 Nejdražší seznamy pod sluncem Štěpán  Kotrba
28. 3. 2003 O čem vypovídá „analýza“ KSČM připravená pro XXXI. sjezd ČSSD? Miloslav  Ransdorf
28. 3. 2003 ČSSD před sjezdem: Fatální důsledky volby presidenta Stanislav  Křeček
28. 3. 2003 Dva Politici, jeden Manipulátor a spousta malých Kašpárků Milan  Sova
28. 3. 2003 Špidla: Bezzásadovost jako zásada Ivan  David
28. 3. 2003 Co je příčinou současného stavu Jan  Keller
28. 3. 2003 ČSSD před sjezdem: Litoměřická výzva aneb všechno je jinak Štěpán  Kotrba
28. 3. 2003 Agrese aneb o hloupé české horákyni Miroslav  Polreich
28. 3. 2003 VÁLKA: Neuvěřitelná demagogie prezidentů a vládních představitelů Zdeněk  Štancl
28. 3. 2003 IRAK: Po okupácii čaká zemi pravdepodobne partizánska vojna Peter  Greguš
28. 3. 2003 Vízum do kráľovstva nebeského
28. 3. 2003 NOVÉ POVĚSTI ČESKÉ:
O Bivojovi a hýždích nové kultury evropské
Hugo  Schreiber
28. 3. 2003 Reforma veřejných rozpočtů: sociální záměr nebo prostý diletantismus ? Richard  Vavřík
28. 3. 2003 Byť proeurópsky neznamená byť protiamerický Ľubomír  Petrák
28. 3. 2003 Premena globálneho systému - hegemónova dilema Ľubomír  Tokár
28. 3. 2003 Šok a hrôza v mene slobody Martin  Muránsky
28. 3. 2003 Príčiny rozdielnych názorov USA a ich spojencov na Irak Leopold  Moravčík
28. 3. 2003 O prevracaní „osi zla“ na svoj obraz
28. 3. 2003 Vojnový konflikt v Iraku zasiahol aj slovenskú politickú scénu
28. 3. 2003 Európska doba ladová
28. 3. 2003 Obávaný vahhábizmus Viktor  Kovaľov
28. 3. 2003 Po Iraku: Hegemónia alebo multipolarita? Marek  Bobiš
28. 3. 2003 Ropa je príčinou, ekológia alternatívou Martin  Nevada
28. 3. 2003 Trvalá svoboda neomezená mezinárodním právem Ivan  David
27. 3. 2003 Zákony naše a jiné Přemysl  Janýr
25. 3. 2003 Nechť otcové vzlétnou a děti znají svá jména Jiří  Lněnička
5. 2. 2003 Pošta redakci
5. 3. 2003 Hospodaření OSBL za únor 2003 Jaroslav  Štemberk
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Útok na USA, Afghánistán, Irák RSS 2.0      Historie >
30. 3. 2003 Včera, dnes a zítra   
30. 3. 2003 Vítejme v pekle: Válka v Iráku začíná být ohavná   
29. 3. 2003 Včera, dnes a zítra   
28. 3. 2003 Včera, dnes a zítra   
28. 3. 2003 Príčiny rozdielnych názorov USA a ich spojencov na Irak Leopold  Moravčík
28. 3. 2003 O pokrytectví západních novinářů   
28. 3. 2003 Co se stane symbolem války v Iráku   
28. 3. 2003 Ropa je príčinou, ekológia alternatívou Martin  Nevada
28. 3. 2003 Vízum do kráľovstva nebeského   
27. 3. 2003 Včera, dnes a zítra   
27. 3. 2003 České politické strany a válka v Iráku Jan  Maršák
26. 3. 2003 Včera, dnes a zítra   
26. 3. 2003 Arabský tisk varuje před dlouhou válkou   
25. 3. 2003 Včera, dnes a zítra   
25. 3. 2003 Život ve světě bez rozumu Mojmír  Babáček

Izrael, Palestina, Blízký a Střední východ RSS 2.0      Historie >
28. 3. 2003 Ropa je príčinou, ekológia alternatívou Martin  Nevada
28. 3. 2003 Vízum do kráľovstva nebeského   
24. 3. 2003 Svět o víkendu: statisícové protesty proti "Válce o ropu"   
22. 3. 2003 Pohled na palestinskou samostatnost   
20. 3. 2003 Projev Saddáma Husseina k iráckému národu   
20. 3. 2003 Arabský poslanec v Izraeli: Bush Palestincům neslibuje nic   
18. 3. 2003 Americkou aktivistku v pásmu Gazy usmrtil izraelský bagr   
14. 3. 2003 Izraelčania a Palestínčania: Kde sa stala chyba?   
10. 3. 2003 Palestinci trpí pod izraelskou správou   
6. 3. 2003 Jak Izraelci zabíjejí civilisty na západním břehu Jordánu a v pásmu Gaza   
4. 3. 2003 Prečo „stará“ Európa, a nie USA, ergo Izrael? Daniel  Krajcer
24. 2. 2003 Dedičný hriech Izraela Karol  Dučák jr.
13. 2. 2003 Richard Perle: Ano, netrpělivě chceme do války. Je načase   
6. 2. 2003 Havlův podpis, bobos a zahraniční politika Štěpán  Kotrba
30. 1. 2003 Krv a nádej vo Svätej zemi Ivan  Hromada

Americká strategie národní bezpečnosti RSS 2.0      Historie >
28. 3. 2003 Ropa je príčinou, ekológia alternatívou Martin  Nevada
25. 3. 2003 Blesková válka s.r.o. Oskar  Krejčí
12. 3. 2003 Irák a invaze: Nevěrný manžel Hussein, euro a ropa Petr  Baubín
12. 3. 2003 USA chtějí okupací Iráku dokončit svůj projekt globální nadvlády   
24. 2. 2003 Americká strategie národní bezpečnosti a Projekt pro nové americké století   
21. 2. 2003 DOKUMENT: Strategie národní bezpečnosti USA   
17. 2. 2003 Proč se povede válka proti Iráku   
10. 2. 2003 Prosazuje Bush nové zdroje energie? Martin  Přibyl
6. 2. 2003 Nejdůležitějšími body Bushova rozpočtu jsou snižování daní a výdaje na armádu Miloš  Kaláb
5. 2. 2003 NATO – aliancia na konci svojho konca Zolo  Mikeš
31. 1. 2003 Bush ztrojnásobil americkou pomoc v boji proti AIDS v Africe   
29. 1. 2003 Američané spolupracují s Ruskem a v Praze to mnozí nechtějí vědět Miroslav  Polreich
28. 1. 2003 Bushov plán znížiť dane americkej ekonomike skôr uškodí, ako pomôže Zolo  Mikeš
23. 12. 2002 USA zmařily dohodu o levných lécích pro třetí svět   
20. 11. 2002 Boston Globe: Američané nejsou schopni vybudovat globální impérium