Renata Berkyová: V Bulharsku áno je nie a nie je áno...

18. 3. 2010 / Pavel Pečínka

Spolu s dalšími romskými studenty z Evropy se na kurz angličtiny v bulharském Blagoevgradě dostala i Renata Berkyová. Tuto studentku romistiky na Karlově univerzitě znají z řady jejích článků čtenáři Romano vodi i Romano hangos. Dříve působila ve sdružení Romea, před odjezdem do Bulharska začátkem letošního roku pracovala ve sdružení Dvojí svět v Praze.

Za angličtinou až do Bulharska -- je náročné dostat se na takový kurz? Jaké podmínky musí uchazeč splnit a v čem spočívá smysl toho projektu?
Projekt realizuje organizácia Onen Society Inštitút (OSI) so sídlom v Budapešti. Ma za ciel podporiť rómskych vysokoškolákov vo využívaní angličtiny na nadnárodnej úrovni či už v sociálnej, politickej alebo umeleckej oblasti, ktorá sa určitým spôsobom dotýka Rómov. To bola mimochodom jedna z podmienok pre prijatie. Okrem iného bola prihláška podmienená buď ukončeným vysokoškolským vzdelaním, alebo minimálne 75% splnených povinností na vysokej škole. Do kurzu sa mohli hlásiť záujemcovia z krajín zahrnutých do Dekády rómskej inklúzie.

Můžete říct něco ke svým kolegům? Z Česka jste přijela pouze vy?
Vybraných bolo nakoniec desať študentov zo Slovenska, Rumunska, Maďarska, Bulharska a z Čiech. Za ČR je tu tiež David Tišer, aktivista, študent romistiky na Filozofickej fakulte UK.

Dá se srovnat úroveň výuky s tím, co znáte ze škol na kterých jste studovala na Slovensku a v Česku?
Americká Univerzita v Blagoevgrade poskytuje okrem možnosti štúdia v angličtine i prípravné kurzy angličtiny pre maturantov či stážistov ako sme my. Myslím, že podmienky k štúdiu sa výrazne od štúdia v ČR či SR nelíšia. Nemáme žiadne výhody či nevýhody od ostatných študentov, v triede mame i študentov - začiatočníkov, ktorí nie sú zahrnutí do projektu OSI a nie sú to Rómovia.

Přece jen kurz už běží určitou dobu -- vyskytuje se ve výuce něco, co byste si jako studenti představovali jinak?
Výuka je rozdelená do dvoch jazykových modulov, čo odpovedá dvom semestrom. Deväťdesiat minútové vyučovacie hodiny prebiehajú klasickým stredoškolským spôsobom, čo nás mierne zaskočilo - v našej skupine sú v mnohých prípadoch študenti s vyšším vzdelaním než samotní profesori. Možno by sme uvítali viac interaktivity a priestoru v osobnom prejave, hodiny zamerané na oblasti, ktorým sa venujeme v profesionálnom živote... Koniec koncov, väčšina zúčastnených je motivovaná predovšetkým prácou vo svojej oblasti na medzinárodnej úrovni.

Jak se navzájem slaďuje angličtina studentů z tolika různých států?
Problémom sa hneď od začiatku kurzu javila rozdielna úroveň angličtiny u študentov v skupine, čo v praxi znamená obtiažne štúdium hlavne pre úplných začiatočníkov. Za prvé vôbec nerozumejú dôležitým informáciám či už od svojich koordinátorov alebo od prenajímateľov bytov, ktorým platia za služby. Za druhé - prvé týždne sú pri vysvetľovaní látky odkázaní na ostatných spolužiakov, alebo súkromných učiteľov, pretože vysvetľovanej gramatike v cudzom jazyku skutočne nerozumejú. Napriek faktu, že kurz nie je realizovaný prvý rok, sa tento nedostatok koordinátorom doposiaľ nepodarilo vyriešiť. U záležitosti tykajúcich sa bývania a životných podmienok si dovolím tvrdiť, že sú nad naše očakávania.

Co studentské aj. kluby, kulturní akce, jsou vám jako Romce nečím bližší bulharské, či spíš tedy asi balkánské melodie?
V Blagoevgrade sú dve univerzity - Americká Univerzita v Blagoevgrade a Juhozápadná Univerzita Neofita Rilského, čo znamená veľa mladých ľudí, množstvo klubov a rôznych podnikov. Človek by si myslel, že o zábavu vo voľnom čaše by bolo postarané, bol by však na omyle. Väčšina miestnych podnikov akoby jeden druhému z oka vypadla. Do uši hrá tzv. čalga, čo je mix balkánskej folklórnej hudby s komercionalizovanými prvkami rnb, hip hopu, disco, či drumnbase... Na druhej strane obsluha je tu príjemná a veľmi ochotná, a to nielen v podnikoch a reštauráciách, ale aj pri nákupoch v obchodoch či využití rôznych služieb - kaderníctvo, krajčírstvo, apod.

Určitě ale nebiflujete od rána do večera...
Voľný čas tu trávime buď učením a prípravou na testy, ktoré mávame priemerne raz za týždeň, prechádzkami, návštevou kina, fitnes centra alebo s priateľmi v kaviarni. Mnohí z nás tu okrem iného píšu svoje diplomové prace, robia terénne výskumy, píšu články, pracujú na diaľku...

A domluvíte se v Bulharsku anglicky? Nebo to spíš musíte zkoušet se slovenštinou?
V bežnom živote na využitie angličtiny môžeme zabudnúť, väčšina ľudí, a to vrátane pracovníkov bánk, pošty či školskej jedálne anglicky jednoducho nehovorí...

Tím pádem už jste jistě stihli nasbírat nějaké historky, které čtenáře pobaví...
Bulharsko je okrem iného známe i tým, že sa tu pri negatívnej odpovedi hlavou pritakáva a u pozitívnej točí hlavou zľava doprava. To sme samozrejme vedeli už pred príchodom, v praxi však na to človek nemyslí, a tak sme boli často svedkami či aktérmi vtipných situácií. Kolega sa napríklad vydal na výlet do Sofie. Autobusom. Keď vystúpil, chcel si ešte overiť, či je to skutočne Sofia. Všetci krútili hlavami, a tak začal zmätkovať a hľadať informačné centrum. Keď ho našiel, pýtal si lístok do Sofie. Pani vyvalila oči a ubezpečovala ho, že on je v Sofii. Keď si v obchode pýtate chlieb a predavačka pritakáva, čakáte márne... A keď už si človek na to začína zvykať a natrafí na niekoho, kto si je vedomý tohto európskeho rozdielu, snaží sa prispôsobiť, čo váš dokáže zmiesť dokonale...

Takže celkově dáváte kurzu plus?
Verím, že kurz je v istom smere efektívny a smerodajný, obzvlášť pre začiatočníkov, ktorí potrebujú kvalitný odrazový mostík. Ten sa nám, podľa môjho názoru, dostáva. Chýba nám však väčšie využitie jazyka v bežnom živote. Na druhej strane, angličtina je jediný dorozumievací jazyk medzi zúčastnenými kurzu...

Vychází v Romano hangos 2-2010

Vytisknout

Obsah vydání | Čtvrtek 18.3. 2010