Prv, než v úvode spomenutý dokument odcitujeme, stručne pripomeňme pozadie v ňom zmieňovaných kauz. Bulvárny denník Nový Čas vypustil správy farbisto opisujúce, ako predseda nacionalistickej Slovenskej národnej strany Ján Slota, mal v opilosti močiť verejne z terasy reštaurácie. Noviny SME zas napísali článok, z ktorého jednoznačne tendenčne v rámci "protimečiarovskej" kampane, vyplývala spoluvina vtedajšej vlády za výbuch automobilu bývalého policajta Róberta Remiáša, ktorý mal byť zapletený do vecí okolo únosu syna exprezidenta Michala Kováča. Lenže rovnako existujú indície o jeho údajnom napojení na organizovaný zločin.

Vyhlásenie

Kauza Jána Slotu proti Novému Času, v ktorej okresný a potom i krajský súd v Žiline pririekol primátorovi tohto mesta ako nemajetkovú ujmu odškodné vo výške päť miliónov korún, je ďalším z viacerých súdnych sporov, ktoré politici namierili proti médiám a ktoré vyvolávajú pochybnosti o nezávislosti rozhodovania niektorých súdov. Podobný prípad postihol denník SME, ktorý prehral súdny spor so slovenskou vládou za riport z panychídy za Roberta Remiáša. Vydavateľ denníka SME mal zaplatiť jednotlivým členom vlády spolu 4,2 milióna Sk. Až Najvyšší súd na základe dovolania generálnej prokuratúry zmenil rozhodnutia prvostupňového aj druhostupňového súdu. Združenie vydavateľov periodickej tlače Slovenska nechce odopierať politickým činiteľom právo na ochranu osobnosti ani súdom povinnosť konať v duchu zákonov. Súčasne však vo väčšine vyspelých demokratických krajín platí, že verejne činné osoby akceptujú oveľa prísnejšiu kontrolu svojich činov zo strany verejnosti a výrazne znížený prah ochrany osobnosti a justičné orgány takéto pravidlá rešpektujú. V týchto štátoch je tiež priam nepredstaviteľné, aby sa politici pri svojich žalobách proti médiám domáhali vysokých súm, ktoré u nás majú niekedy takmer likvidačný zámer. Sme presvedčení, že prispôsobenie našej praxe zvyklostiam vyspelých demokracií by bolo prospešné aj pre Slovensko, aby médiá mohli účinnejšie zohrávať svoju úlohu pri kontrole občanov nad politickou mocou. Vydavatelia novín a časopisov si uvedomujú svoju mieru zodpovednosti voči verejnosti a očakávajú, že ďalší účastníci týchto vzťahov budú prispievať k vytvoreniu prostredia žičlivého k právu občanov na informácie a kontrolu vecí verejných.

Predstavenstvo Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska

Domnievame sa, že pre premýšlajúceho a rozhladeného čitateľa ani netreba veľa dodávať. Skôr vyjadriť počudovanie, "čo tým chcel básnik povedať". Mediálni bossovia tentoraz pristúpili k veci ochrany svojich záujmov mimoriadne nešikovne, prvoplánovo. Sotva koho spomedzi občanov môže totiž viesť ku potlesku vidina, že ak by bolo v plnom rozsahu vyhovené prezentovanej vízii vydavateľov, tak by šlo o závažné narušenie rovnováhy medzi právami a povinnosťami, resp. zodpovednosťou. Tá je pritom skutočne nezanedbateľná. Napríklad práve nedokázaná "močová" aféra J. Slotu, bola jedným z momentov štartu neskoršieho štiepenia SNS na dve polovice, čo viedlo ku ich volebnej prehre. Takisto pri krokodílích slzách za "obeťou mečiarizmu", akosi nikto z "investigatívnych novinárov" napríklad neskúma, prečo pracoval aj za Dzurindu v štátnych službách na diplomatickom poste v Nemecku práve ten účastník únosu, exdôstojník Slovenskej informačnej služby, ktorý mal volať rakúskej polícii, nech príde zatknúť M. Kováča ml., či celý rad ďalších indícií, ktoré "čiernobielosť" kauzy značne narušujú. Týmto pravdaže vôbec nechceme V. Mečiarovi a spol. robiť advokáta - lenže je minimálne opovážlivé, ak médium, ktoré je voči istému politickému smeru a jeho reprezentantom "v mene pravdy a dobra" ostro vyhranené, zároveň čudne neskúma druhú stránku mince a je urazené, ak za tendenčnosť utrpí ujmu.

Môžeme sa síce stotožniť s názorom, že nie je šťastné ak takéto veci musí riešiť právny systém.No aspoň rovnako zlé by bolo, ak by ho neriešil nikto, čo je zjavne túžbou vydavateľských podnikateľov (zástupcov najmä nemeckého mediálneho kapitálu) na Slovensku.