„Zázračnica“ Čaputová nemá konečné víťazstvo isté

17. 3. 2019 / Igor Daniš

Najlepšou správou je, že prezidentom sa nemôže stať Štefan Harabin. Bolo to veľké nebezpečenstvo – mnohými zľahčované a nedocenené. V predvolebnej kampani sľuboval, že si v súlade s ústavou vezme späť kompetencie prezidenta v oblasti zahraničnej politiky, ktoré doteraz prezidenti prenášali na vládu, resp. ministerstvo zahraničných vecí.

Povedal, že bude chodiť na Európsku radu a bude vetovať mnohé rozhodnutia EÚ, hlavne ohľadne zahraničnej politiky (migrácia), ako aj v rozpočtových a sociálnych otázkach. Zároveň povedal, že bude presadzovať svoj program aj v domácej politike, v ktorej má síce výkonnú moc vláda, ale on po parlamentných voľbách môže menovať úradnícku vládu, ktorá môže bez zmeny zákonov realizovať jeho program.

Harabina do politiky dostal Vladimír Mečiar, ktorého on považuje za najlepšieho predsedu vlády v dejinách Slovenska, a preto by mohol na splnenie svojich sľubov dosadiť za predsedu úradníckej vlády aj jeho.

Nie som právnik, ale Ústave SR sa v článku 102 uvádza: „Prezident  zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,“ a tiež: “Prezident môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie,“ a tiež, že vyhlasuje referendum.

V článku 110: „Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. V článku 115: „Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá,“ a tiež: „Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády.“ Praktická aplikácia podobných právomocí je v Česku dobré známa z pôsobenia Miloša Zemana vo funkcii prezidenta, ktorého si Harabin veľmi váži.

Hlavnú otázku v rámci prezidentských volieb, ktorú si kladú ľudia nielen na Slovensku je, kde sa vzala Zuzana Čaputová. Kto to je?

Čaputová je veľmi populárna, doslova sa z nej stala z večera na ráno celebrita, megastar? Dokonca som počul názory, že jej kampaň a prezentácia predstavuje určitú formu súťaže Superstar alebo reality show.

Avšak na druhej strane, veľká časť verejnosti má práve k jej vynoreniu z ničoho veľkú skepsu a nesúhlasí s jej liberálnymi hodnotami. K Čaputovej všeobecnej popularite napr. nepomohlo stretnutie s Karlom Schwarzenbergom v nemocnici a jeho podpora.

Ten je považovaný za šedú eminenciu skrytých vládcov sveta, čo nahráva faktu, že Čaputová je umelo presadzovaná liberálnymi médiami s tým, aby hájila záujmy globálnych, európskych finančných a ekonomických elít na Slovensku, proti ľudu krajiny.

Špinavá kampaň proti nej môže v druhom kole gradovať. Bola obvinená, že je otec je žid, že pri kauze pezinskej skládky – ktorou sa pred 10 rokmi sa zviditeľnila -, presadzoval jeho záujmy, že Via Iuris, kde dlhé roky pôsobila, financuje Soros, že všetko dokazuje udelenie Goldmanovej environmentálnej ceny z rovnomennej nadácie v sume 175 tisíc dolárov.

Čaputová kandiduje za novú stranu liberálnu centristickú stranu Progresívne Slovensko. Jej kandidát Matúš Vallo sa stal na jeseň primátorom Bratislavy. Strana sa spojila centristicko-pravicovou stranou Spolu a v prieskumoch verejnej mienky dosahuje takmer 10% podpory.

Hlavným opozičným kandidátom a favoritom bol však vedec Robert Mistrík, ktorý zakladal neoliberálnu stranu SAS a bol jej poslancom.

Mistrík viedol dlhodobú kampaň po Slovensku, ale jeho percentá nešli hore. Vyzýval Čaputovú, aby odstúpila a netrieštila podporu liberálnych opozičných kandidátov, ale nakoniec odstúpil on, lebo zistil, že Čaputová má podľa prieskumov omnoho väčší potenciál.

Mistrík je úspešný a výborný vedec, v spoločnosti žiaľ neznámy - čo by sa v Česku nestalo, pretože tam sa ľuďom umu dostáva väčšej úcty ako na Slovensku -, ale jeho politicko-ekonomické názory sú jednoduché veľakrát na úrovni neoliberálnych dogiem, a jeho rétorické schopnosti sa ukázali ako veľmi chabé, čo zistil až počas ostrej kampane.

Prečo však Čaputová oslovila takú veľkú časť obyvateľstva? Je jej 40% veľa, keď pred necelými tromi týždňami mala cca 15% a behom niekoľkých dní sa dostala v jednom prieskume nad 50%? Áno, aj nie.

Keby sme sčítali percentá opozičných strán, ktoré ju podporovali, tak má hneď cca 30%. Lenže volili ju prierezovo aj voliči iných opozičných strán a aj nevoliči opozičných strán, ale zameraní opozične, čo jej vynieslo tých zvyšných 10 percent.

Ako vysvetliť ten výstrel? Nuž, Slováci milujú jednoduché myslenie, nie sú analytickí - ako napr. Česi -, majú účtovnícke myslenie áno-nie, plus-mínus, za-proti, dobro-zlo.

Myslieť treba rýchlo a kategoricky! Taktiež nielen obyčajní ľudia, ale aj intelektuáli, stále veria romantickým mýtom o Západe, krajinách Západu, o vyspelosti ich demokracie, o vyspelosti občianskeho ducha ich občanov, o takmer bezchybnom fungovaní ich inštitúcií, minimálnej korupcii, spravodlivých sudcoch a prokurátoroch apod.

Ako keby kritika pomerov a historického vývoja, nespokojnosť ich občanov, kritické analýzy intelektuálov a romány spisovateľov neexistovali.

Aj teraz, keď sa Veľká Británia zmieta v chaose (a za Trumpa môže Rusko). Niet divu, že veľká časť slovenských spisovateľov napísala a píše knihy pre deti, pretože deti majú čisté a nevinné myslenie, a im sa to tak dobré píše. V podobnom duchu o Poľsku citoval v rozhovore so mnou Slawomir Sierakowski Czeslawa Milosza. https://blisty.cz/art/87517-slawomir-sierakowski-ak-sa-nezaujimate-o-politiku-politika-sa-bude-zaujimat-o-vas.html

Preto sa u nás za Dzurindu ľahko presadzovali jednostranné neoliberálne reformy penzijného, daňového a zdravotníckeho systému.

Dokonca súkromne jeden respondent jednej agentúry v rámci predvolebného prieskumu prezradil, že sa ho pýtali aj podotázku, či ja za dobro alebo za zlo... (Čaputová je dobro, Fico zlo.)

Keď sa ho však pýtali koho by volil, spomenuli mu len časť kandidátov, a nie toho, koho by volil – publicistu, vedca, autora a socialistu Eduarda Chmelára (socialista typu Corbyn, Mélenchon, Wagenknechtová, Sanders).

Vo voľbách dosiahol 2,74%. V rámci kampane bol ostrakizovaný, pretože socializmus je zlo – to vie predsa každý -, a je ako hovoria obyčajní ľudia moc múdry, na všetko má názor.

To by v iných kultúrach, napr. v Česku, bolo plus, v slovenskom účtovníckom myslení naopak.

(Odporúčal by som pre pochopenie prečítať staršiu knihu Two up, v ktorej dvaja priatelia – zdôrazňujem! -, Eugen Gindl a Fedor Gál komunikujú o fungovaní sveta, kde za a proti, bez analýzy, bez prijímania a akceptácie argumentov jedného z aktérov, plného nedorozumenia, dobre vystihuje diskusie na Slovensku.)

Tak ako pred piatimi rokmi spadol z neba finančník Andrej Kiska  s charitatívnou nadáciou Dobrý anjel, teraz sa vynorila Čaputová.

On bol anjel, ona je panna. Navyše, ona je sympatická, milá, pohľadná a ústretová. Všetci oboch milujeme. Sú čistí, nevinní, predstavujú naša nádej, vyvedú nás z bahna korupcie a nešvárov našej spoločnosti.

Konečne nová generácia politikov, ktorá prinesie zmenu a spravodlivosť. Koľká už od šesťadesiatich rokov 20. storočia...

To je jedno, že sa obaja až do kandidatúry na prezidenta politicky vôbec neprejavili, že neboli na verejnosti a v médiách známe ich názory na domácu a zahraničnú politiku.

O Čaputovej okrem kauzy pezinskej skládky spred 10 rokov - patrí jej pochvala za občiansku statočnosť -, sme do predvolebnej kampane nič nevedeli.

Stačia predsa frázy: podporuje naše zakotvenie v  EÚ a NATO, boj proti korupcii, práva menšín, nie sme proti migrantom, ale budeme hájiť národné záujmy atď.

Čaputová v predvolebných diskusiách v televízii Markíza a v RTVS na Jednotke, ktorých sa naraz zúčastnili viacerí prezidentskí kandidáti, bola v ústraní, nemala iniciatívu a tón udávali jej konkurenti.

Čaputová už nie je ani konkrétny človek s názormi a riešeniami, ale skôr značka, brand – hlavne pre časť opozičných voličov nesúhlasiacich so súčasným dianím a celkovou atmosférou na Slovensku a politikou vládnych strán.

Tón udával aj Marian Kotleba – poslanec, IT expert a bývalý učiteľ.

Kotlebov slovník sa príliš nelíši od Harabinovho. Háji kresťanské, národné a sociálne hodnoty, bojuje proti politike USA a za dobré vzťahy s Ruskom.

Síce v minulosti podporoval fašizmus, ale v súčasnosti, resp. v predvolebnej debate povedal, že slovenský štát mal svoje plusy a mínusy (aj likvidáciu menšín), že keby nevznikol, Slovensko by bolo rozdelené medzi Maďarsko a Poľsko, a  nebola by dnes ani Slovenská republika.

Čím sa jeho slovník líši od slovníka predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho (alebo iných talianskych politikov)? Je EP fašistická organizácia, pretože ma na čele človeka podporujúceho niektoré činy Mussoliniho?

Prečo nebol a nie je favoritom kandidát Smeru-SD eurokomisár Maroš Šefčovič? Pretože sa podarilo presvedčiť ľudí, že Šefčovič sa rovná Fico, Smer, súčasná vláda.

Pôvodným kandidátom Smeru mal byť minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý by podľa prieskumov pravdepodobne bezpečne zvíťazil. Lajčák oficiálne ponuku odmietol z dôvodu, že sa chce naďalej venovať diplomacii; neoficiálne preto, že sa údajne obával špinavej kampane voči nemu a jeho rodine.

Uvažovalo sa aj podpredsedovi Smeru a vlády Richardovi Rašim, ale ten nemal veľkú nádej. A taktiež o bývalom ministrovi zahraničných vecí z prvej Ficovej vlády, diplomatovi – OSN. OBSE, EÚ -, Jánovi Kubišovi.

Ten sa ešte v posledné dni snažil získať podporu poslancov, ale ani Smer, ani SNS, ktorá nepostavila žiadneho kandidáta, ho nenavrhli. Prečo nezískal dôveru Fica nevedno. Je síce starší, ale tento typ stranícky neviazaného človeka a vyslúžilo diplomata, resp. morálnej autority, sú stvorení pre funkciu prezidenta v našom regióne od Talianska, cez Chorvátsko až po Nemecko.

Takými typmi sú alebo boli Gauck, Steinmeier, Fischer alebo Van der Bellen. Šefčovič je síce slovenský eurokomisár, ale širšej verejnosti neznámy, hlavne trochu staršiemu konzervatívnemu voličstvu strany Smer.

Našťastie s ním Fico obehol celú krajinu v rámci jeho každoročného turné pri príležitosti MDŽ. Šefčoviča a Čaputovú označoval Harabin za siamské dvojčatá, pretože obaja sú predstavitelia liberálnej a európskeho smerovania. Šefčovič sa nemohol vyhraniť proti liberalizmu a viac orientovať konzervatívne, pretože by mu to uškodilo na európskej scéne.

Búšil do neho Harabin, lebo potreboval konzervatívnych voličov Smeru, ale tiež liberálne médiá, lebo je Ficov kandidát. Nakoniec sa mu podarilo vsunúť do úlohy sociálno-demokratického kandidáta – (SNP kontra slovenský štát), bojovníka za slovenské záujmy na pôde EÚ a zmierovateľa v spoločnosti.

Z ostatných kandidátov treba ešte spomenúť Bélu Bugára zo strany Most-Híd, ktorý je už v politike takmer 30 rokov (predstavte, že by v bývalom režime bol niekto v politike 30 rokov), bývalého kresťanského disidenta Františka Mikloška, politológa s konzervatívneho razenia, poslanca za stranu Sme rodina–Boris Kollár, ktorý sa preslávil článkami a knihou o finančnej skupine Penta.

Oni však spolu s Chmelárom nezískali širšiu podporu v médiách a na sociálnych sieťach, pričom v mnohom hlavných kandidátov prevyšovali. Neboli ani vytvorené možnosti, aby spolu diskutovali Čaputová, Chmelár, Krajniak, Mikloško alebo Šefčovič. Buď boli diskusie od dvoch kandidátoch, alebo širšie podľa veľkosti preferencií.

Špecifikum Slovenska je, že posledné dva týždne platí moratórium na zverejňovanie volebných prieskumov. Preto sa spochybňovali aj prieskumy Čaputovej, ktoré vyleteli tesne pred moratóriom.

Samozrejme nie je zakázané robiť prieskumy. Tie si robia jednotlivé štáby, PR agentúry a médiá, resp. ich majitelia. Vznikajú tak dve kategórie občanov: jedna, ktorá pozná aktuálny vývoj, lebo si ho môže zaplatiť; a druhá, ktorá nemá informácie. Nie je to porušením práva na informácie?

Treba tiež spomenúť kandidáta Martina Daňa. Je to IT expert a samozvaný novinár, ktorý drzo chodí s kamerou medzi politikov a poukazuje na mnohé nešváry naľavo i napravo.

Najprv bol zameraný proti Smeru, ale potom precitol, zistil, že kampane proti Smeru nie sú vždy úplne nevinné a začal brojiť aj na druhú stranu.

Nie je síce veľmi známy v širšej verejnosti, ale medzi politikmi áno, preto jeho kandidatúru mu podpísalo viac než potrebných 15 poslancov. Poukazuje napr. na exekúcie, korupciu a sociálnu biedu občanov, ale on sám má vysoké dlžoby a čelí mnohým súdnym konaniam. Bojuje. (V roku 2013 bol v Show Jana Krause.)

Je nutné si uvedomiť, v akom kontexte vlastne prebieha predvolebná kampaň. Najprv tu bola aféra s podozrivou rigoróznou prácou predsedu SNS a Národnej rady Andreja Danka, ktorú možno považovať za plagiát, ale prešla riadnym oponentským konaním.

Spracovanie diplomových a doktorandských prác sa odvtedy značne zmenilo. Následne Fico kandidoval za ústavné sudcu, resp. za predsedu ÚS. Jeho kandidatúra nie že rozdelila krajinu, ale iritovala väčšinu obyvateľstva, aj veľkú časť jeho voličov a voličov Smeru, ktorým na konci roka 2018 sľúbil, že bude viesť volebnú kampaň v roku 2020 a začiatkom januára zmenil názor o 180 stupňov. (Fico nezmyselne poškodil sám seba aj stranu.)

Následne strany okrem Smeru navrhli verejnú voľbu, namiesto tajnej, Smer bol proti, lebo je nedemokratická, podobne ako v minulom režime..Nezvolili žiadneho kandidáta – chýba 9 sudcov ÚS, mali navoliť 18, z ktorých by prezident vybral polovicu. Následne predseda SNS Danko, prišiel s nateraz  nezmyselným a radikálnym znižovaním daní – nemajú prezidentského kandidáta, padajú preferencie.

Prezident Kiska čelí vyšetrovaniu ohľadne financovania kampane v roku 2019 (ohľadne nadobudnutia pozemku pod Tatrami súd prehral). V oboch prípadoch sa zachoval dosť arogantne a povýšenecky.

V prípade daní nie jasné, či machinácie na uplatnenie daňových „zliav“ boli úmyselné alebo neúmyselné, proste len účtovníckou chybou.

Avšak Kiska mal pristúpiť k veci inak – to mu vytýka aj opozícia. (Vydržanie pozemkov, ich predaj cez biele kone, alebo presuny pozemkov reštituentov z lukratívnej oblasti do inej a ich následný rýchly predaj, organizované skupiny, sú pravdepodobne hlbším krytým problém Slovenska – to bola aj kauza Mečiarovho HZDS pred 10 rokmi pod Tatrami.)

To všetko v atmosfére úniku informácii z vyšetrovania vraždy Kuciaka a jeho priateľky. ktoré poukazujú na mnohé skryté toky v spoločnosti.

Niektorí vravia, že také veľké úniky sú bezprecedentné, niektorí, že ide o verejný záujem, pretože by sa mohli mnohé veci ututlať. Pravda je asi niekde uprostred.

V piatok polícia obvinila z objednávky vraždy nakoniec hlavného podozrivého, podnikateľa na hrane zákona s tým, že mimo zákon to bolo len preto, že mal správne kontakty na polícii, prokuratúre,  na súdoch a u notárov - Mariána Kočnera, bývalého a vyštudovaného novinára.

Právoplatne bol odsúdený za podvody s  DPH aj Ladislav Bašternák, s ktorým obchodoval bývalý minister vnútra a pravá ruka Fica Kaliňák, ktorého táto kauza politicky zničila.

V jednom z komplexu bytov, ktorého sa týkali podvody býva ešte stále aj Fico. Byty prepadli štátu. Ostatný majetok previedol Bašternák na manželku. Bol odsúdený na 5 rokov. A v neposlednom rade, ministerstvo zahraničných vecí pripravovalo zmluvu, na základe ktorej by sme prijali finančnú pomoc na rekonštrukciu dvoch vojenských letísk od USA v sume 105 mil. dolárov.

Údajne nejde len o nezištnú pomoc – podrobnosti zo zmluvy sú verejnosti neznáme -, ale protihodnota by bola, že by sa z  týchto letísk stali americké základne. To vyvolalo pobúrenie, SNS pohrozila vystúpením z koalície - vyjednávania sa zastavilo. To však nalialo olej do ohňa a argumenty v prospech Harabina, Kotlebu a iných.

Má Zuzana Čaputová víťazstvo v druhom kole isté? Z prvého letmého pohľadu, že áno. Šefčovič je vykreslený v médiách (hlavne v liberálnych – ale aj medzi zarytými konzervatívcami a národniarmi -, ) ako zlo, ktorý reprezentuje diabla Fica. Liberálne médiá budú bojovať proti Šefčovičovi ďalej.

On už podal sťažnosť na Ústrednú volebnú komisiu na denník Sme, pretože v deň volieb uverejnil na titulnej strane zmanipulovaný volebný lístok, kde on a aj iní kandidáti majú iné poradové čísla ako mali v skutočnosti (dvaja sa vzdali a Sme ich svojvoľne vyradilo, pričom na oficiálnom lístku zostali).

Jediná šanca Šefčoviča je prevrátiť referendum o Smere a vláde, na referendum o liberalizme, liberálnych hodnotách, multikulturalizme, manželstvách homosexuálov apod., ktoré reprezentuje Čaputová.

To by mohlo prilákať konzervatívcov a národniarov – tých by mohlo motivovať konšpiračné teórie o podpore Čaputovej zo zahraničia -, pretože táto časť voličov Šefčoviča nepodporuje, ale môže ísť voliť proti Čaputovej. Tiež závisí ako sa postaví ku kandidátom cirkev.

Zabudol som totiž spomenúť, že hlavní kandidáti dostali podporu od nejakého pohlavára katolíckej cirkvi (aj v nej sú rôzne názorové prúdy), a niektorí kandidáti sa predbiehali v chvále, akí veľkí sú kresťania (aj keď v minulosti boli komunisti). A tiež konečný výsledok závisí od volebnej účasti, ktorá bola oproti očakávaniam v prvom kole nízka.