Začiatkom týždňa rozhodla licenčná rada o pridelení štyridsiatich uvoľnených frekvencií žiadateľom. TV Joj sa uchádzala o 25 z nich, Markíza o 10 a o jednu z frekvencií prejavila záujem aj košická televízna spoločnosť CreaTV, za ktorou stoja Eva a Marcel Děkanovskí, bývalí majitelia MAC TV, z ktorej sa zrodila dnešná JOJ. Děkanovskí chcú obnoviť vysielanie lokálnej TV Naša, ktorá zanikla práve vznikom TV Joj. Na všeobecné prekvapenie ale radní frekvenciu pridelili TV Servisu, ktorý si zažiadal o 15 frekvencií. Táto spoločnosť sľubuje, že do šiestich mesiacov spustí na Slovensku vysielanie s názvom Music Channel. Malo by byť obdobou Vivy alebo MTV, ale šitou na naše pomery. Za týmito žiadateľmi stojí spoločnosť J&T, ktorá je prepojená aj na české stanice TV Nova a Prima. Ešte závažnejším však bolo udelenie strategickej medzinárodnej frekvencie Trenčín, ktorú si objavila a skoordinovala samotná TV Joj. Doteraz tento kanál nikoho nezaujímal. Napokon ho však dostala rovnako spoločnosť TV Servis.

Na margo plánu zakladať v SR hudobnú stanicu sa nám vyjadril sám Marcel Děkanovský, ktorému takto Rada nateraz zmarila oživenie lokálnej stanice, ktorá vo veľkomeste Košice divákom citeľne chýba a akú majú už dávno aj mnohé omnoho menšie obce: "Čisto hudobná televízia je u nás nezmyslom. Neviem si predstaviť ich podnikateľskú stratégiu. Nakoniec, licenčná rada má predsa sledovať v prvom rade verejný zájem a tým rozhodne je, aby Košice vlastné vysielanie mohli mať." Ešte podrobnejšie sa v médiách vyjadril generálny riaditeľ TV JOJ, Richard Rybníček : "Garantujem, že nemá žiadnu šancu na úspech, pretože jej pokrytie bude približne dvadsať percent obyvateľstva a tí, čo za ňou finančne stoja, veľmi rýchlo pochopia, že sú to oknom vyhodené peniaze. Mali sme tu televíziu Luna s tridsaťštyripercentným pokrytím, a napriek tomu skrachovala." Rybníček podľa svojich slov doteraz považoval členov RVR za profesionálov, ale pretože "amatérskym spôsobom zopakovali chybu" a vzácne frekvencie pridelili médiu, ktoré nemá šancu presadiť sa, myslí si, že ide zo strany úradníkov "pokračovanie absolútneho diletantizmu". Zatiaľ jediná známa reakcia na kritiku pochádza od predsedu licenčnej rady P. Kováča, ktorý označil Rybníčkove vyjadrenia za "trošku emotívne".

Fakty hovoria samé za seba. Nemožno sa vyhnúť dojmu, že miesto koncepčného a plánovitého využívania národného bohatstva, akým vysielacie frekvencie nesporne sú, máme do činenia s príslovečným "bordelom na kolieskach". Ospravedlniť by ho bolo sčasti možné, ak by chýbali skúsenosti, ale po krachu celého radu pochybných projektov a s poznaním objektívnych tvrdých trhových zákonitostí mediálneho prostredia, ide o veľmi kontroverzné momenty. Až budiace podozrenie, že v pozadí stojí celkom iný, ako verejný záujem. Médiá sú totiž vďačným objektom nielen na nekultúrne pokusy o presadenie politického vplyvu nátlakových skupín, ale aj možným miestom pre realizáciu krajne neštandardných obchodno - ekonomických operácií, ktoré neznesú priveľa denného svetla. Tu spomeňme napr. investície zavraždeného bratislavského mafiána Petra Steinhübela, zvaného Žaluď, do skrachovanej televízie VTV, alebo absurdná zmluva zavretého šéfa Horizont Slovakia Vladimíra Fruniho s TA 3, kde vyplatil vopred a v hotovosti 180 miliónov za ešte neodvysielanú reklamu jeho podvodnej firmy. Zámer robiť akúsi "podtatranskú MTV", ktorý v opísanej podobe posvätili členovia vládneho orgánu, toho orgánu, ktorý má dávať pozor na poriadok na mediálnom poli, patrí už na prvý pohľad medzi natoľko spochybniteľné, že reč by mala byť zrejme urýchlene o niečom inom. O zložení a možných prepojeniach licenčnej rady samotnej, resp. o tom, koho predĺženou rukou sa tentoraz Rada stala.