Nejde len o vyššie uvedené ukazovatele kvality života. Na život komunity pôsobia mechanizmy známe zo štúdia rozvojových ekonomík -- bludné kruhy chudoby. Na medzigeneračnej úrovni sa začínajú zlou sociálnou a ekonomickou situáciou v rodinách, ktorú ešte zhoršuje kultúrna odlišnosť. Výsledkom sú horšie podmienky na štúdium, väčšina detí končí v "osobitných školách", prípade opúšťajú školy veľmi skoro. Nižšie a horšie vzdelanie im sťažuje uplatnenie na trhu práce. Sú nezamestnaní, v lepšom prípade vykonávajú málo platenú prácu. Nižšie príjmy vytvárajú pre ich rodiny zlú sociálnu a ekonomickú situáciu. Cyklus sa uzaviera.

Prepojený je bezvýchodiskový kruh na osobnej úrovni. Väčšina Rómov má nízky sociálny kapitál. Dôvody sú subjektívne i objektívne. Okrem vyššie spomenutých zohráva úlohu kultúrna odlišnosť, latentný rasizmus a z neho prameniaca psychologická segregácia a sebavyčleňovanie sa. Znižujú sa šance zarobiť si na život prácou, a preto si Rómovia hľadajú iné stratégie prežitia, často aj sebapoškodzujúce -- práca detí, kriminalita, požičiavanie si od úžerníkov, plus únikové javy ako alkoholizmus, narkománia a podobne. Ich negatívny efekt sa kumuluje a ešte väčšmi odsúva Rómov na okraj spoločnosti, znižuje ich sociálny kapitál.

Fungovanie kruhov s podobnou štruktúrou je charakteristické aj pre chudobné komunity v rozvojových krajinách. Záver správy UNDP nebol teda ani v tomto prehnaný. Stredo- a východoeurópski Rómovia však majú navyše ešte jednu nevýhodu. Ich pozícia menšiny na okraji spoločnosti podporuje rast negatívnych javov, no zatiaľ nevyprovokovala vnútrokomunitné svojpomocné iniciatívy.

Názov správy "Vytrhnúť sa z pasce závislosti" pomerne presne vystihuje problém. Väčšina Rómov, 70 percent domácností, je závislá od štátu. Napriek všeobecne prevládajúcemu názoru však Rómovia, paradoxne, zo štátnej politiky získavali málo. Udržiavala ich nad hranicou biedy, no nevytvárala podmienky na plné zapojenie sa do spoločenského života. Politika "malého dvora a dlhého biča", maskovaná do "civilizovanejších" rečí o "dôslednom presadzovaní existujúcich zákonov", je takto nielen skryto rasistická, založená na predsudkoch, ale predovšetkým neefektívna. Skutočne sa treba zamerať na vzdelávanie, na vytváranie pracovných miest a na podporu rómskej kultúry a sebaidentifikácie. V štáte, ktorý sa postupne vzdáva svojich sociálnych funkcií, to však asi nepôjde.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO