Každý, kto sedí za volantom, pozná tento obrázok : Spoza stromu sa vynorí dvojica či trojica mužov, jeden zdvihne "palacinkáreň" a - "buzerujú". Po zbežnej kontrole, väčšinou človeka aj pustia. Podľa verejného tajomstva však v prípade skutočných alebo domnelých problémov, je často možná tzv. "dohoda." Čo však bezpečnostné zložky dlhodobo sledujú takýmto dôrazom na spomenutú formu dohľadu nad dopravou ? Ešte za čias kontroverzného bývalého ministra vnútra Ladislava Pittnera, popredný slovenský policajný funkcionár pochválil svojich ľudí, že "dosahujú takto výsledky". Lenže vzápätí povedal aj niečo, čo možno vykladať aj značne dvojzmyselne. Že takúto intenzívnejšiu dopravnú kontrolu vykonávajú "aj na úkor iných služieb, vrátane poriadkovej". Prudko však odmietol logický vývod, že takto si polícia snáď vylepšuje svoj chabý rozpočet.

Minister vnútra Ivan Šimko dodnes nepocítil potrebu sa verejne od takého prinajmenšom nešikovného, no nikdy nedementovaného či poopraveného vyjadrenia dištancovat, resp. predostrieť svoj, dúfajme zmysluplnejší program. A to by veru mal, veď z oficiálneho zdroja nezaznelo - kúzlom nechceného - nič menšieho, než že ekonomicky bezprostredne profitová činnosť polície, má de facto prednosť pred neziskovým, o to však potrebnejším dozorom nad kriminálnymi živlami. Výhovorky, že vnútri polície prebieha permanentná očista a inšpekcia MV bdie nad korupciou a darebáctvom vo vlastných radoch, ostávajú len peknými slovami, ak nie sú podopreté činmi. Činmi, ktoré by nič nestáli, ale celej veci pomohli. Tým mohlo byť už dávno napríklad oddelenie policajtov od príjmu hotovosti priamo v teréne, dajme tomu formou platby šekom. Sme naozaj zvedaví, či by aj pri takomto postupe tak radi a často policajti hliadkovali na krajniciach. Treba však uznať, že takéto riešenie by predpokladalo fungujúcu štátnu správu, ktorá by uložené pokuty dokázala efektívne vymáhať a pružne prerokovávať sťažnosti a odvolania. Takto pracujúci aparát žiaľ vôbec nemáme. Odôvodňovanie postupu prevenciou proti krádežiam áut, v praxi nebudí veľkú dôveru. Dnes totiž kradnú z drvivej väčšiny profesionáli, skvele organizovaní, schopní dodať podľa požiadavky zákazníka ľubovoľné auto. Priam vedecky fungujúci systém zlodejiny začína tipármi - ideálne napr. z radov taxikárov - , pokračuje cez počítačovú databázu, špecialistov na otvorenie vozidla, jeho odvoz, doklady, technické úpravy, atď., až po prevoz cez hranice. Nech z nás nikto nerobí hlupákov, že strážmajstri pri ceste, bez akéhokoľvek technického vybavenia (aspoň notebooku s pátracou databankou) môžu významnejším spôsobom odstrašiť takýchto profesionálnych zločincov. Buď si to ich nadriadení nechcú uvedomiť, alebo cieľ masívneho kontrolovania, nezmyselného skrytého merania rýchlosti na prehľadných miestach, a pokutovania vodičov, leží celkom inde.

Občan ako jednotlivec, nemá šancu na obranu pred takýmto šikanovaním. "Právny dôvod" na zastavenie vozidla je totiž veľmi ľahko čo aj dodatočne vymysliteľný. Nechceme samozrejme "vzývať" ako kedysi komunistická novinári ZSSR, tentoraz náš novodobý vzor, USA. Bude ale dobré pripomenúť niečo z tamojších reálií : Tam ak by vodič siahol do saka, strážca zákona je povinný predpokladať, že vytiahne zbraň a podľa toho aj konať. Tak ďaleko ide ochrana policajta. Lenže ak napr. bussinessmana bezdôvodne zastaví polícia pre "kontrolu lekárničky", ten zmešká lietadlo a miliónový obchod - platila by jeho stratu polícia. Tak ďaleko ide ochrana občana...