Klamstvá a pravda o slovenskom jazykovom zákone

19. 9. 2009 / Jozef Bednár

Vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek 22. júla 2009 v posudku konštatoval, že novela sleduje legitímny cieľ a  je v súlade s medzinárodnými štandardmi. Zákon rešpektuje všetky zákonné práva národnostných menšín a nespôsobuje obmedzenie existujúcich zákonných jazykových práv príslušníkov národnostných menšín.

Vysoký komisár ocenil niektoré zmeny v zákone o štátnom jazyku, ktoré novela prináša. Vypustenie požiadavky overovania znalosti štátneho jazyka pri prijímaní do zamestnania vo verejnej moci a správe označil za „pozitívny krok“, zakotvenie českého jazyka ako zrozumiteľného v úradnom styku bez diskriminácie voči iným menšinovým jazykom za kritérium, ktoré „bude použité pre podobné situácie v priestore OBSE“. Zavedenie jednotného titulkovacieho režimu pre všetky televízne relácie v jazykoch národnostných menšín považuje za „zlepšenie doterajšieho ustanovenia“, nový jazykový režim kultúrnych tlačovín v jazykoch nár. menšín za „všeobecne priaznivé, zavedenie princípu dvojjazyčnosti aj pri ďalšej dokumentácii v školstve" podľa Vollebaeka „zavádza jasnejší právny základ a nevyvoláva obavy z hľadiska svojho obsahu“ a zavedenie režimu geografických názvov v štátnom jazyku „nevyvoláva obavy z hľadiska práv menšín, pretože sa rešpektuje právo na uvádzanie miestnych názvov a názvov ulíc v jazykoch národnostných menšín tam, kde je splnená požiadavka minimálnej početnosti“. Ukladanie postihov za porušovanie ustanovení zákona o štátnom jazyku hodnotí komisár ako legitímne a podľa súčasných medzinárodných štandardov akceptovateľné.

V rozpore so skutočnosťou

Napriek tomu Maďarsko za výdatnej podpory SMK a Mostu sústavne vedie kampaň proti Slovensku a zákonu o štátnom jazyku. Europoslankyne maďarskej národnosti Kinga Gálová a Edit Bauer rozoslali svojim kolegom znepokojujúci e-mail, v ktorom sa usilujú vykresliť novelu ako neprimerane obmedzujúcu jazykové práva národnostných menšín. Pozrime sa, čo tvrdia a aká je pravda:

Kinga Gálová a Edit Bauer: „Páčilo by sa vám dostať pokutu do výšky 5-tisíc eur od orgánov vášho vlastného štátu za púhe používanie svojho rodného jazyka v komunikácii s orgánmi verejnej správy ako priemerný občan?“

Zo zákona o štátnom jazyku nie je možné uložiť pokutu za používanie nejakého jazyka. Sankciu je možné uložiť len v prípade, ak sa nepoužije aj štátny jazyk tam, kde to zákon vyžaduje. Bežný občan nemôže dostať pokutu, lebo § 9a presne menuje, kto môže pokutu dostať a bežný občan tam uvedený nie je. V danom prípade pokutu môže dostať len štátny orgán a orgán verejnej správy.

Kinga Gálová a Edit Bauer: „Páčilo by sa vám, aby nápisy na pamätníkoch a texty na pamätných tabuliach cenzurovalo Vaše ministerstvo kultúry?“

V zákone o štátnom jazyku sa v súvislosti s nápismi na pamätníkoch a pamätných tabuliach nehovorí o nijakej cenzúre. MK SR nebude takéto nápisy ani schvaľovať, bude len vydávať stanoviská, v ktorých posúdi, či nápis na budúcom pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli spĺňa kritériá podľa zákona o štátnom jazyku.

Kinga Gálová a Edit Bauer: „Páčilo by sa vám zúčastniť sa kultúrneho podujatia venovaného vášmu národnému dedičstvu, na ktorom musíte – pod hrozbou trestného stíhania – používať iný jazyk ako váš rodný, aj keď sa tam nenachádza nikto, pre koho by bol tento jazyk jeho rodným jazykom?“

Nič také zo zákona nevyplýva. Celé kultúrne podujatie určené príslušníkom národnostných menšín bude prebiehať, tak ako doteraz, len v ich jazyku, pretože novelou zákona sa v tomto nič nemení. Štátny jazyk sa použije rovnako ako doteraz len pri sprievodnom uvedení kultúrneho podujatia.

Kinga Gálová a Edit Bauer: „V obciach, kde počet občanov patriacich k menšine predstavuje menej ako 20 percent (napr. Bratislava) štátni úradníci môžu byť pokutovaní za používanie jazyka národnostnej menšiny. Tieto závažné finančné pokuty – od 100 do 5-tisíc eur – uložené v nejasnom rozhodovacom procese vytvárajú priestor pre subjektívne odsúdenie a pokutovanie.“

Verejní zamestnanci nemôžu dostať pokutu, pretože nie sú uvedení v § 9a. Pokutu možno uložiť len za porušenie povinnosti vyplývajúcej z konkrétnych ustanovení zákona (povinnosť „nepoužívať jazyk národnostnej menšiny“ sa v zákone nevyskytuje!).

Kinga Gálová a Edit Bauer: „Vrcholom nezmyselnosti je povinnosť zmeniť stovky rokov staré nápisy na pamätníkoch zdôrazňujúc tak nadradenosť štátneho (slovenského) jazyka; výnimka bola udelená pamätníkom, ktoré sú chránené ako pamiatky.“

MK SR nebude dohliadať na používanie jazykov na historických nápisoch umiestnených na predmetoch osobitnej kultúrnej hodnoty, ktoré sú staršie ako 50 rokov. Pri výkone dohľadu sa ministerstvo sústredí najmä na novšie nápisy, lebo staršie by už mali byť upravené v zmysle § 11 zákona platného do 1. januára 1997.

Kinga Gálová a Edit Bauer: „Uvádzanie v slovenčine počas kultúrnych podujatí je povinné napriek tomu, že na ňom nie je prítomná ani jedna slovensky hovoriaca osoba.“

Sprievodné uvedenie kultúrnych podujatí určených pre národnostné menšiny sa poskytuje aj v štátnom jazyku vždy, ak ide o verejne prístupné podujatie, na ktorom sa kedykoľvek môže zúčastniť aj občan SR inej národnosti hovoriaci štátnym jazykom. Nepustiť takého človeka na verejné podujatie, resp. znemožniť mu účasť z dôvodu jeho etnickej príslušnosti je podľa ústavy neprípustné a takáto diskriminácia je na území SR zakázaná.

Kinga Gálová a Edit Bauer: „Nevyžaduje sa znalosť menšinového jazyka od štátnych úradníkov ani v prípade regiónov s väčšinou menšinového obyvateľstva.“

Zákon o štátnom jazyku nerieši režim používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, rešpektuje však režim podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Ten zabezpečuje úradné používanie menšinových jazykov vo všetkých obciach, kde žije minimálne 20 percent príslušníkov národnostnej menšiny. Tam, kde žije vo väčšom počte napr. maďarská menšina, je aj na miestnych úradoch vyšší počet úradníkov maďarskej národnosti. Problém s používaním svojho jazyka nemajú v týchto obciach príslušníci maďarskej národnosti (doteraz sa nezaznamenal ani jeden taký prípad!), ale občania slovenskej národnosti, ktorí tam žijú v menšine a na úradoch sa stretávajú s neochotou používať štátny jazyk.

Kinga Gálová a Edit Bauer: „Obmedzené je používanie geografických názvov v jazyku menšín.“

Zákon o štátnom jazyku nereguluje používanie geografických názvov v jazykoch národnostných menšín. Označenia miestnych geografických objektov v jazykoch národnostných menšín riešia osobitné predpisy o používaní jazykov národnostných menšín, ktoré zákon o štátnom jazyku rešpektuje.

Kinga Gálová a Edit Bauer: „Školy s vyučujúcim jazykom menšiny musia viesť všetku vnútornú dokumentáciu v štátnom jazyku, čo predstavuje zvýšenú záťaž pre tento druh škôl.“

Školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny musia viesť pedagogickú a tzv. ďalšiu dokumentáciu dvojjazyčne, t. j. v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej menšiny. (Bez toho aby sa viedla v štátnom jazyku by napokon nebol ani možný príslušný dohľad štátnych orgánov v oblasti školstva.) Požiadavku na dvojjazyčné vedenie pedagogickej dokumentácie si v minulosti presadila SMK, čo bolo aj dôvodom novelizácie zákona o štátnom jazyku v roku 1999, keď sa do zákona zahrnula povinnosť viesť pedagogickú dokumentáciu na menšinových školách aj v jazyku národnostnej menšiny. Doterajšia niekoľkoročná prax potvrdila, že náklady na preklad školskej dokumentácie do štátneho jazyka alebo naopak nepredstavujú v bilingválnom prostredí žiadne mimoriadne finančné bremeno.

Kinga Gálová a Edit Bauer: „Prijatím tejto legislatívy Slovenská republika očividne porušuje Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy, rovnako ako základné smernice EÚ týkajúce sa diskriminácie. Takéto ustanovenia sú jednoducho neprijateľné v EÚ založenej na vláde práva, princípoch vzájomného rešpektu a tolerancie.“

Implementáciu spomínanej charty, ku ktorej SR pristúpila v roku 2001, sleduje a pravidelne hodnotí Výbor expertov Rady Európy. Všetky jeho odporúčania súvisiace so zákonom o štátnom jazyku sa zohľadnili pri príprave novely zákona o štátnom jazyku, takže zákon je v súlade s ustanoveniami tohto dokumentu. Smernice ES týkajúce sa diskriminácie sa nezmieňujú o jazykových právach národnostných menšín. EÚ nemá jednotný štandard ochrany národnostných menšín, čo konštatuje uznesenie EP 2005/2008 (INI) z júna 2005.

Autor je hovorca MK SR

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

Vytisknout