Od októbra 2004 do marca 2005 z ukrajinských podzemných zásobníkov podivným spôsobom zmizlo 7,5 miliárd kubických metrov plynu v cene 3,5 miliardy USD, a celý polrok ukrajinský štátny podnik „Naftogaz Ukrajiny“ pod rozličnými zámienkami odmietal splniť príkazy Gazpromu na prečerpaní tohto objemu stredo- a západoeurópskym odberateľom.

Prvého januára 2006 Gazprom prestal dodávať plyn Ukrajine. Tá v reakcii na to obnovila nepovolený odber plynu, čo bezprostredne pocítili európski odberatelia. Napr. deficit plynu v Rakúsku bol 18%, v Maďarsku až 40%.

O dva dni neskôr bola v Moskve podpísaná trojstranná zmluva určujúca novú schému dodávok plynu na Ukrajinu. No kým sa všetko uregulovalo, Ukrajina stihla „sprivatizovať“ niekoľko sto miliónov kubických metrov ruského plynu.

Exportné dodávky plynu z Ruska cez Ukrajinu zabezpečuje päť vetiev plynovodov rôzneho priemeru – od 700 do 1400 mm – po ktorých sa denne prepraví vyše 500 miliónov kubíkov modrého paliva. Pri tom je celý plynovod popretkávaný sieťou kompresorových a rozdeľovacích staníc, ktoré zabezpečujú potrebný tlak v potrubí.

Kompresorové stanice, nachádzajúce sa vo vzdialenosti približne 120 km jedna od druhej, tlak zvyšujú, rozdeľovacie stanice naopak znižujú. Kontrolu objemu a chemického zloženia plynu na území Ukrajiny zabezpečujú výhradne ukrajinskí odborníci.

Pri tom zistiť nepovolený plynu nie je problémom. Riadenie prepravy plynu zabezpečuje moderný informačný systém pozostávajúci z niekoľkých uzlov. Jeho začiatok je v hlavnom dispečerskom stredisku Gazpromu v Moskve, posledný uzol na území Ruska pred ukrajinskou hranicou je kompresorová stanica Vysokonské Dvory. A za ňou, v Sudži je plynová meracia stanica. Keď Ukrajina nezákonne odoberá európsky plyn pre vlastnú spotrebu, stačí zistiť koľko plynu pretieklo cez Sudžu a porovnať to z množstvom, ktoré pritieklo cez Užhorod do kompresorovej a meracej stanice Veľké Kapušany na Slovensku.

Práve toto bolo urobené pred tromi rokmi, pričom fakt nesankciovaného odberu potvrdila nezávislá medzinárodná spoločnosť SGS , ktorej odborníci sa podieľali na meraní.

Dôležitým výsledkom konfliktu v rokoch 2005-2006 bolo oddelenie zmluvy o dodávke plynu na Ukrajinu od zmluvy o jeho tranzite cez ukrajinské územie do Európy. Dovtedy existujúca jediná zmluva dovoľovala Kijevu diktovať podmienky aj Moskve, aj európskym partnerom.

V októbri 2008 Júlia Timošenková a Vladimír Putin podpísali memorandum o prechode na priamy kontrakt medzi Gazpromovm a ukrajinským Naftogazom od 1. 1. 2009 pri podmienke, že Ukrajina bude včas platiť za dodávky plynu. Jednako ani nová právna dohoda nevylučuje technologickú možnosť nezákonného odberu plynu ukrajinskou stranou.

Zdroj Vesti: История газового конфликта ZDE