9. 9. 2008
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
9. 9. 2008

Načo sú Chávezovi zbrane

Napriek tomu, že Venezuela a politika, ktorú reprezentuje jej prezident, si v skutku zaslúži pozornosť a širokú diskusiu, v médiách sa prakticky vždy s priezračnou predpovedateľnosťou zužuje len na isté témy.

Návšteva venezuelského prezidenta Huga Cháveza v Moskve sa v tlači dominantných periodík objavuje pod titulkami reflektujúcimi na jeden nezanedbateľný fakt, ktorým je nákup zbraní pre venezuelskú armádu. Keď už sme pri tom a chceme túto skutočnosť analyzovať, objektívne existujú minimálne dva veľmi dobré dôvody, ktoré kladú demokraticky zvolenej venezuelskej vláde za povinnosť posilniť bezpečnosť a obranyschopnosť štátu.

Regionálna integrácia

Prvým z nich je tohtoročné nedávne znovuzrodenie Štvrtej námornej flotily Spojených štátov amerických, ktorá bola deaktivovaná po druhej svetovej vojne. Jej úlohou vtedy bolo dohliadať na námorné trasy okolo Južnej Ameriky a ochraňovať záujmy USA v regióne vo vojnových časoch. Natíska sa otázka, či súčasná situácia v Latinskej Amerike natoľko „ohrozuje“ záujmy Spojených štátov amerických, že si vyžaduje zavedenie opatrení z druhej svetovej vojny.

Podľa všetkého áno. Tentoraz však región neohrozuje žiaden nepriateľ zvonka. To, čo vážne znepokojuje impérium na severe, sú procesy vo vnútri južnej časti kontinentu. Najobávanejším procesom je najmä smerovanie k väčšej ekonomickej i politickej suverenite, ale aj všestrannej integrácii národov Latinskej Ameriky. Súčasná celoregionálne priaznivá klíma na prudký rozvoj nemá v tejto oblasti historickú obdobu.

Odkedy krajiny Strednej a Južnej Ameriky na svojich brehoch privítali španielskych konquistadorov, prechádzali z rúk do rúk kolonizátorov európskych veľmocí až po storočnú poslednú imperiálnu nadvládu Spojených štátov amerických. V súčasnosti v Latinskej Amerike po prvý raz vyvstáva hmatateľná šanca uplatnenia skutočnej samostatnosti a suverenity. Idea širokej regionálnej integrácie medzi štátmi regiónu vystúpila z ríše povestí a bájí o hrdinských osloboditeľoch spod španielskej koruny a nadobúda konkrétne kontúry utváraním spoločných hospodárskych, finančných a politických inštitúcií. Tento ideologický pohyb nie je izolovaným projektom elitných vládnucich štruktúr niekoľkých štátov, ale má zdroj v samej základni pyramídy moci, v ľuďoch – občanoch.

Nový projekt

Dôsledky troch desaťročí neoliberalizmu a jeho katastrofálne ekonomické a humanitárne zlyhania v 80-tych a 90-tych rokoch bohato stačia na to, aby presvedčili, že pre nich kapitalizmus jednoducho nefunguje. Vlna, ktorú toto poznanie v občanoch spôsobilo, vyniesla v mnohých štátoch Latinskej Ameriky k moci novú politickú generáciu ľavicových lídrov, spomedzi ktorých svoj mandát najdôslednejšie napĺňa demokraticky zvolený venezuelský prezident Hugo Chávez Frías, ktorého politiku podporuje viac ako 65-percent voliacich občanov Venezuely. (Na rozdiel od rekordne nízkej podpory pre politiku administratívy USA.)

Venezuela je na prírodné zdroje veľmi bohatá krajina s enormnými zásobami ropy, z ktorej tečú taktiež obrovské finančné príjmy, ktoré je Chávez odhodlaný investovať do rozvoja nielen vlastnej krajiny, ale celej južnej časti amerického kontinentu. Tento projekt má názov Socializmus pre 21. storočie a zahŕňa širokú ekonomicko – politickú integráciu, ktorá však nebude postavená na trhových základoch a konkurencii, ale na princípoch ekonomickej sebestačnosti, spolupráce a hospodárskeho dopĺňania sa.

Je ťažké budovať socializmus v kapitalistickom prostredí. Nie je totiž možné stavať len tak z ničoho, vyžaduje si obrovské zdroje, čas a mobilizáciu všetkých síl a hlavne vôle.

Bez masovej, ďaleko nadpolovičnej podpory voličskej základne je odsúdený na zánik. Silou každej idei, ktorá sa ujme v mysliach ľudí je, že ju je odtiaľ možné dostať len inou, silnejšou ideou. Vždy, keď kapitalizmus stratí tú schopnosť inšpirovať, má k dispozícii ešte ďalšie prostriedky – vojenský teror.

Hugo Chávez a s ním celá Venezuela sa so svojím projektom Socializmus pre 21. storočie stali prirodzeným kandidátom na likvidáciu. Preto je v tomto prípade schopnosť ubrániť politickú nezávislosť legitímnym právom a povinnosťou vlády každej krajiny.

Hrozba zo susedstva

Druhý dobrý dôvod na posilnenie obranyschopnosti vlastnej krajiny je nedávny vážny cezhraničný incident medzi venezuelským susedom Kolumbiou a Ekvádorom, keď vzdušné a pozemné sily Kolumbijskej armády podnikli rozsiahlu útočnú vojenskú operáciu na území svojho suseda, Ekvádoru. Takisto je len veľmi ťažko tolerovateľný fakt, že kolumbijské vojenské a polovojenské jednotky systematicky narušujú a prekračujú hranice hlboko do územia Venezuely. V tomto kontexte je dôležité povedať, že Kolumbia je po Izraeli druhým najväčším prijímateľom americkej vojenskej pomoci, ktorá v jej prípade predstavuje približne 700 miliónov dolárov ročne v zbrojnej technike. Kolumbia je hlavný a zďaleka najpevnejší spojenec Spojených štátov amerických v Latinskej Amerike.

Sebaobrana

Z vyššie uvedených argumentov vyplýva, že Venezuela má viacero dostatočných dôvodov na to, aby sa obávala o svoju bezpečnosť. Nikoho asi netreba presviedčať, že venezuelský projekt Socializmus pre 21. storočie (podporovaný veľkou väčšinou Venezuelčanov) kole oči a ide priamo proti hegemonickým záujmom administratívy Spojených štátov amerických v Latinskej Amerike. Existuje viac ako dosť príkladov v relatívne krátkej histórii USA, keď vojenské riešenie na posilnenie vlastnej hegemónie kdekoľvek vo svete predstavuje veľmi „pragmatické riešenie“.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

24. 7. 2008 Štěpán Kotrba: Americký generál varuje před tankováním na Kubě, Chávez nabízí Rusům prostor pro základny ZDE

14. 4. 2008 Dušan Krnáč: Latinskoamerická integrácia a ALBA ZDE

Venezuela a Hugo Chavez TÉMA BL

                 
Obsah vydání       9. 9. 2008
9. 9. 2008 Defense News: Jak čelit ruské hrozbě
8. 9. 2008 V Gruzii byl zadržen štáb polské televize
8. 9. 2008 Rusko "souhlasí s odchodem svých vojsk z Gruzie"
9. 9. 2008 Radiožurnál drsně porušuje veřejnoprávní statut Českého rozhlasu Miloslav  Štěrba
9. 9. 2008 Ne Základnám: Situace v Gruzii pro nás není důvodem ke změně názoru
9. 9. 2008 Kvalitní výkon Reportérů ČT - bezděčně prokázané vládní lži Štěpán  Kotrba
8. 9. 2008 Zuby nehty Bohumil  Kartous
9. 9. 2008 Michael  Marčák
9. 9. 2008 EP: v zájmu dosažení rovnoprávného postavení mužů a žen je nutné zpochybnit tradiční ženské a mužské role
9. 9. 2008 Co udělá Rusko s americkými dolary?
9. 9. 2008 V Ingušsku podle tamního prezidenta není separatismus
9. 9. 2008 Anonymní avataři v digitální éře a Kroupova žurnalistická etika Štěpán  Kotrba
9. 9. 2008 Nebyli jsme vychováni k pravidlu "po nás potopa"
8. 9. 2008 Válcovací sjezd Zelených: Silou, Katuško, silou... Štěpán  Kotrba
9. 9. 2008 Michael  Marčák
9. 9. 2008 USA provedly už třetí útok na území Pákistánu - tentokráte na madrásu
9. 9. 2008 Citát dne (včerejšího) aneb konzervativně vyděšený pohled na neoliberální poučky
8. 9. 2008 Jsou tu paralely? O čem je gruzínská lekce? Miloš  Dokulil
5. 9. 2008 Stratfor: Medveděvova doktrína a americká strategie
5. 9. 2008 Civil Georgia: Gruzínská opozice prohlásila, že nastal čas nepříjemných otázek
8. 9. 2008 Ekonomické reformy roku 1968 Martin  Myant
8. 9. 2008 Mediální válka: Když pro slzy nevidí písmena Irena  Ryšánková
8. 9. 2008 ČT se nezajímá o knihu Boba Woodwarda, zajímá ji pouze názor jakéhosi politologa Štěpán  Kotrba
8. 9. 2008 Michael  Marčák
8. 9. 2008 Bursík má právo promítnout politiku zelených jinak Boris  Cvek
8. 9. 2008 Pracuje Tymošenková pro Moskvu, nebo půjde Juščenko sedět za obchod se zbraněmi?
9. 9. 2008 Trh zařídí, daňový poplatník zaplatí, neboli Když banky krachují, stát znárodňuje a akcionáři se radují Uwe  Ladwig
8. 9. 2008 Proč nosí poslanec Morava tričko od neonacistické firmy? Petr  Nachtmann
8. 9. 2008 Úderná skupina ruské Severní flotily míří do Atlantiku. Na cvičení...
9. 9. 2008 Načo sú Chávezovi zbrane Dušan  Krnáč
8. 9. 2008 Kouchner: Ztraceno v překladu, jako vždy
8. 9. 2008 Michael  Marčák
5. 9. 2008 Ekonomické reformy roku 1968 a jejich vliv na vývoj po roce 1989
9. 9. 2008 Odkaz Pražského jara po čtyřiceti letech
5. 9. 2008 Září 2008: normalizace v kostce Boris  Cvek
8. 9. 2008 Revoluční rok osmašedesátý Josef  Vít
8. 9. 2008 Exkluzivita, či jednostrannost Ivo  Šebestík
8. 9. 2008 Evropě to osladíme, aneb noetické lajdáctví Václav  Chyský
8. 9. 2008 Konec Mussoliniho impéria Richard  Seemann
7. 9. 2008 "Vymysleli jsme to, dámy a pánové, dobře..." Martin  Bursík
7. 9. 2008 Indie chce nakupovat jaderné palivo a technologie
8. 9. 2008 Francouzský Mnichov 1938 : "Spíš Hitlera než Lidovou frontu" Karel  Košťál
8. 9. 2008 USA: oběť Daniela Veselého Pavel  Urban
8. 9. 2008 Neewsweek: Gruzínská armáda, Made in USA
8. 9. 2008 Rusko uvažuje o možnosti ukončení vztahů s NATO
9. 8. 2008 Hospodaření OSBL za červenec 2008

Venezuela a Hugo Chavez RSS 2.0      Historie >
9. 9. 2008 Načo sú Chávezovi zbrane Dušan  Krnáč
7. 9. 2008 Rusko uspořádá vojenské cvičení u amerických břehů   
28. 4. 2008 Brave New World Štěpán  Kotrba
3. 12. 2007 Chávezova reforma Alžbeta  Bóriková
9. 8. 2007 Chávezova ropná jízda po Jižní Americe   
6. 8. 2007 Zjednotenie jedného svetadielu Ivan  Lesay
24. 7. 2007 Bělorusko chce dodat zbraně Chavezovi - za miliardu dolarů Štěpán  Kotrba
17. 7. 2007 Jak přelstít Chaveze: RCTV zase vysílá Fabiano  Golgo
28. 3. 2007 Hugo Chávez, nepřítel Martin  Petříček
7. 2. 2007 "Naše práce je poskytovat inspiraci a výbušniny kubánskému lidu," říká Amerikou najatý vrah Štěpán  Kotrba
26. 1. 2007 Čo znamená socializmus 21. storočia vo Venezuele? Gregory  Wilpert
15. 1. 2007 Chávez: V čem je problém? Já jsem také trockista, protože revoluce musí být permanentní   
29. 12. 2006 Pražské jaro v Latinské Americe Daniel  Veselý
8. 12. 2006 Chávez, Castro, Bush, Hitler, Stalin... a omyly Fabiana Golga Monika  Hoření
4. 12. 2006 Prezidentské volby ve Venezuele vyhrál Chavez