10. 5. 2007
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
10. 5. 2007

Turecká kríza

Radovan Geist

Obrovské demonštrácie v tureckých mestách, armáda, ktorá naznačuje možnosť intervencie -- možnosť, že odstráni civilnú vládu. Situácia v Turecku vrie a prodemokratické sekulárne sily stoja medzi hrozbou posilnenia islamistických politických síl a armádneho prevratu.

Keď v Turecku v posledných parlamentných voľbách zvíťazila Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), v Európe to vyvolalo obavy. Je to islamská (hoci umiernená) konzervatívna strana a jej líder Recep Tayyip Erdogan, ktorý sa stal premiérom, bol v minulosti odsúdený za prečiny proti tureckému sekularizmu.

Navonok však nič nenaznačovalo, že by nová exekutíva chcela zmeniť politický kurz krajiny. Turecká ekonomika rýchlo rástla a vláda v snahe maximálne sa priblížiť k členstvu v EÚ naštartovala značné (hoci nedôsledné) reformy. Európsko-turecké vzťahy sa normalizovali, pod povrchom však k islamskému Turecku zostala nedôvera živená aj históriou vzťahov a európskymi predsudkami.

Kríza vo vzduchu

Od nástupu Erdoganovej vlády však vo vzduchu visela hrozba krízy -- otázka, kto bude nástupcom Ahmeta Necdeta Sezera na prezidentskom poste. Funkcia prezidenta voleného parlamentom v Turecku v mnohom zosobňuje kemalistické dedičstvo sekularizmu. Súčasný prezident niekoľko ráz použil svoje právomoci a zablokoval rozhodnutia Erdoganovej vlády. Jeho funkčné obdobie sa však končí a z rozloženia síl v parlamente bolo vopred jasné, že ho nahradí kandidát AKP. Volebný systém v Turecku preferuje silné politické strany, čo je jeden z nástrojov obmedzenia vplyvu regionálnych strán -- tým sa znižuje hrozba možného regionálneho separatizmu. Na vstup do parlamentu musí strana okrem iného prekročiť desaťpercentnú hranicu, čo sa v predchádzajúcich voľbách podarilo len dvom. AKP síce získala menej ako tridsať percent z celkového množstva hlasov, ale ovláda takmer dve tretiny legislatívy, zvyšok tvoria poslanci Republikánskej ľudovej strany (CHP), hoci strana získala menej ako dvadsať percent hlasov. Umiernení islamskí konzervatívci sú teda dosť silní na to, aby zvolili prezidenta.

Medzi mlynskými kameňmi

Súčasnú krízu rozpútali správy, že kandidátom vládnej AKP je súčasný minister zahraničných vecí Abdullah Gül. Jeho nominácia a pravdepodobné zvolenie priamo narúša politickú rovnováhu, ktorá zabezpečuje kemalistické dedičstvo. Gül je sociálne konzervatívny islamský politik. Jeho manželka napríklad nosí islamskú šatku, ktorá je vo verejných budovách zakázaná. Oficiálne síce pravdepodobný budúci prezident hovorí o ochrane ústavy a rešpektovaní princípov tureckej republiky, ale sekulárna časť verejnosti sa obáva zvýšenia vplyvu náboženstva v politike.

Nie je to však jediné riziko. Tradičným ochrancom sekularizmu v Turecku je armáda. Už v minulosti niekoľkokrát vzala moc civilnej vláde, v ktorej mali silný vplyv islamské skupiny -- kemalistické dedičstvo teda bránila na úkor demokracie. V dnešnej situácii armáda vyhlásila, že Gülovo zvolenie sleduje s obavami. Lenže akákoľvek intervencia armády do tureckej politiky by definitívne zhoršila vzťahy s EÚ a v politickom vývoji by Turecko vrátila o desaťročie do minulosti (armáda pomohla zvrhnúť islamsky orientovanú vládu naposledy v roku 1997). Všetka snaha o demokratické reformy, ktorú musela krajina za posledné roky vynaložiť, by vyšla navnivoč. Aj preto tento víkend demonštrovalo niekoľko stotisíc ľudí v Istanbule so sloganmi: "Nie šárii, nie prevratu, plne demokratické Turecko!"

Predísť izolácii

Pre budúci vývoj Turecka budú dôležité aj vonkajšie okolnosti. Zvolenie Güla za prezidenta nemusí znamenať postupnú islamizáciu krajiny. Erdoganova vláda doteraz dokázala uskutočniť reformy, ktoré ju približovali k EÚ, a pokračovať môže aj s novým prezidentom -- dôležité však je, či nájde na európskej strane partnera. V európskej politike je totiž myšlienka tureckého členstva v Únii stále menej populárna. Nemecko a Rakúsko sa nijako netaja tým, že preferujú alternatívu plnému členstvu, francúzsky prezidentský kandidát Sarkozy hrá v kampani aj s protitureckou kartou.

Pocit izolácie zo strany Európy môže Turecko viesť k hľadaniu alternatív v islamizme, alebo nacionalizme.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       10. 5. 2007
10. 5. 2007 "Je na vás, občanech, jak mě budete soudit"
10. 5. 2007 Konec "dobrého života" ve Francii?
10. 5. 2007 Proč mladí nechtějí volit konzervativní strany Štěpán  Kotrba
10. 5. 2007 Ne-profesionální ne-veřejnoprávní Česká ne-televize Jakub  Rolčík
10. 5. 2007 Zabraňme vzniku autoritativního režimu v ČR prostřednictvím prodejných médií Milan  Valach
10. 5. 2007 Co lidovci a ODS
10. 5. 2007 Tony Blair: začátek konce
10. 5. 2007 Nejúčinnější strach je malý strach
10. 5. 2007 Schopnost říci NE Ladislav  Žák
10. 5. 2007 Byli jsme to my? Jan  Čulík
10. 5. 2007 Turecká kríza Radovan  Geist
10. 5. 2007 Klaus nepřemýšlí o Evropě Václav  Chyský
10. 5. 2007 Procházka Richard  Weiner
10. 5. 2007 Čím dříve Dům Agapé skončí, tím lépe pro veřejné finance Štěpán  Kotrba
10. 5. 2007 S mobilním telefonem až do omdlení, aneb O čem rodiče měli vědět, že to má větší dráždivost než čokoláda Uwe  Ladwig
10. 5. 2007 "Vystavování lidských těl je legální" Radek  Mikula
10. 5. 2007 Dlouhá noc muzeí se koná i v ČR
10. 5. 2007 Dny osvobození v jednom podbrdském městečku Petr  Klán
10. 5. 2007 Zásah proti neonacistům v Brně byl oprávněný
9. 5. 2007 Lula
9. 5. 2007 Proč mladí nechtějí volit sociální demokracii Tomáš  Gawron
9. 5. 2007 Americké bestsellery, Ježíš a zabíjení všech nevěřících Greg  Evans
8. 5. 2007 Topolánek: VŠUDE UMÍRAJÍ LIDÉ. Někteří ve válkách, někteří při autonehodách, někteří jen tak. Jan  Neoral
8. 5. 2007 Czech Prime Minister Topolánek: People die everywhere. Some of them die in the wars, others during car crashes, some just die Jan  Neoral
8. 5. 2007 XBR radar v Brdech zřejmě nebude jediný Stanislav  Kaucký
8. 5. 2007 Jak zavléci Česko do samého středu Hvězdných válek Štěpán  Kotrba
9. 5. 2007 Prečo sa Európa nemôže spoliehať na NATO Eduard  Chmelár
9. 5. 2007 Nadělej prachy a natáhni bačkory? (2. část) Miloš  Dokulil
9. 5. 2007 Mé politické přesvědčení Boris  Cvek
7. 5. 2007 Mezinárodní konference proti militarizaci Evropy Štěpán  Kotrba, Jan  Berousek
4. 5. 2007 Hospodaření OSBL za duben 2007
22. 11. 2003 Adresy redakce

Francie RSS 2.0      Historie >
10. 5. 2007 Konec "dobrého života" ve Francii?   
10. 5. 2007 Turecká kríza Radovan  Geist
7. 5. 2007 Sarkozy ve Francii i v EU Michal  Petřík
7. 5. 2007 Sarkozyho velký úkol Boris  Cvek
6. 5. 2007 Sarkozy vyhrál francouzské prezidentské volby   
4. 5. 2007 Může stát žena v čele státu mezi samými "galskými kohouty"? Miloš  Dokulil
4. 5. 2007 Probudí se Francouzi o víkendu v Sarkozyho náručí? Josef  Brož
22. 4. 2007 Francie: Volby začaly.... Simone  Radačičová
20. 4. 2007 Francie volí: Bayrou, Royal, Sarkozy....? Simone  Radačičová
18. 4. 2007 Americká základna v Brdech tématem francouzské prezidentské kampaně Karel  Košťál
22. 3. 2007 Prezident Chirac podpořil Sarkozyho kandidaturu "mezi zuby" Josef  Brož
12. 3. 2007 François Bayrou: Budoucí francouzský prezident? Simone  Radačičová
2. 2. 2007 Boj o Elysejský palác: Kdo se bude smát naposledy? Josef  Brož
2. 2. 2007 Francouzský prezident vzal zpět výrok, že íránské jaderné zbraně nejsou nebezpečné   
25. 1. 2007 Evropská ústava: jak dál? Simone  Radačičová