23. 10. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
23. 10. 2006

Slovensko a minimálna mzda: fakty namiesto mýtov

Slovenské médiá sú plné rozprávok o tom, ako minimálna mzda spôsobuje nezamestnanosť. Tento mýtus pritom nestojí na žiadnych dôkazoch. Naopak, realita potvrdzuje, že vyššia minimálna mzda motivuje ľudí pracovať. Minimálna mzda sa pod tlakom odborov zvyšovala aj v predošlých rokoch -- a predsa sa Dzurindova vláda každý štvrťrok chválila nižšou nezamestnanosťou.

Odborníčka na minimálnu mzdu Margita Barošová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny už pred rokmi upozornila na falošnosť argumentácie, že 10-percentný rast minimálnej mzdy znamená 2-percentný pokles zamestnanosti. Preto smiešne vyznieva strašenie Juraja Borgulu z lobistickej skupiny Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), že terajšie zvýšenie minimálnej mzdy na 7 600 Sk môže ohroziť asi 10-tisíc pracovných miest v malých firmách.

Brzda technologickej modernizácie

Nízka mzda naopak ľudí odrádza, lebo náklady s cestou do práce bývajú vyššie ako rozdiel medzi sociálnou dávkou a platom. Priškrtenie sociálnych príspevkov síce tento rozdiel môže zväčšiť, ale v chudobnom regióne pracovné miesta nevytvorí, iba pracujúcich ľudí dostáva do chudoby. Zvýšenie minimálnej mzdy však prinúti zamestnávateľov znížiť čiernu prácu a prestať vyplácať zamestnancom k minimálnej mzde peniaze v hotovosti. Obmedzí sa tým prax, pri ktorej zamestnancov ukracujú na nemocenských a dôchodkových dávkach a verejné sociálne fondy zase o príjem.

Nízke minimálne mzdy nenútia nahrádzať slabo platenú prácu modernými technológiami či zavádzať moderné a flexibilné manažérske postupy, a tak konzervujú nízku produktivitu práce. Firmy sa preto stávajú konkurencieschopnými bez modernizácie. Zamestnanci sú potom často vystavení nevhodným podmienkam z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia, lebo je lacnejšie zamestnať pár ľudí za žobrácku mzdu, než kúpiť nové stroje.

Dogmatickí prívrženci liberálnych ekonomických poučiek odmietajú aj dočasnú pomoc podnikaniu, ktoré sa dostalo do prechodných ťažkostí, hoci štát to môže stáť menej, než platiť prepusteným ľuďom sociálne dávky. Ale ak treba nechať trh, aby podnikanie neschopné prežitia vyradil z hry, potom to platí aj o firmách, ktoré nie sú schopné platiť zamestnancom aspoň minimálnu mzdu, uhradiť ich náklady na pracovnú silu alebo ich nahradiť technikou.

Krívajúca trhová analógia

Zamestnávatelia tvrdia, že máme jedny z najnižších miezd v Európe pre nízku produktivitu práce. Nie je to pravda. Zatiaľ čo produktivita práce u nás dosahuje 54 percent priemeru EÚ, cena práce predstavuje iba jednu sedminu. Je logické očakávať, že tieto nožnice sa budú zatvárať rýchlejším rastom miezd, ale v histórii samostatného Slovenska sa to stalo len dvakrát, vždy v predvolebnom roku.

Ešte dlho zostane v pamäti predvolebný sľub Mikuláša Dzurindu o dvojnásobných platoch (reálnych i nominálnych, ako tvrdil), ktorý nesplnil ani po ôsmich rokoch. Vtedy sa odvolával na tím 26 renomovaných odborníkov, ktorých analýzy poukazovali na neudržateľne nízke mzdy a ich neporovnateľne nižší rast ako v Česku i ďalších susedných krajinách. Keď sa potom už ako premiér Dzurinda vyhováral, že vláda neurčuje mzdy, zabudol, že má nástroj na ich ovplyvňovanie: minimálnu mzdu. Zákonník práce totiž stanovuje povinnosť nielen vyplatiť v najnižšej pracovnej triede minimálnu mzdu, ale pracovníkom v najvyššej jej dvojnásobok. Aj vláda teda môže vytvárať tlak na vyššiu dynamiku rastu miezd a pri vysokom raste HDP je naň aj väčší priestor. Pri akejkoľvek komodite sa poukazuje na ceny v susedných krajinách a EÚ, aj platy manažérov či politikov sa bežne porovnávajú s EÚ. Prečo nie cena práce obyčajných ľudí?

Kríva argument podnikateľov a niektorých teoretikov, že cenu práce utvorí trh. V krajine a v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou nie je postavenie uchádzača o prácu a zamestnávateľa slobodné, dobrovoľnosť zmluvy ako podmienka fungujúceho trhu je iba teoretickou chimérou. Zamestnanci musia prijať každú prácu za akúkoľvek mzdu, dokonca je ich čoraz viac nútených stať sa formálnymi živnostníkmi, hoci sa tým dostávajú do ešte nevýhodnejšieho postavenia. Paradoxom je, že takýto "zamestnávateľ", ktorý vlastne nikoho nezamestnáva, využíva ochranu zamestnávateľských organizácií i ostatné výhody, ktoré zamestnávateľom patria.

Dotovať neúspešných podnikateľov?

Proti (vyššej) minimálnej mzde sú väčšinou tí istí ľudia, ktorí za Dzurindovej vlády označovali Slovensko ako európskeho ekonomického tigra. Ak ním naozaj sme, tak by nemal byť problém zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň, ktorá každému, kto pracuje, zaručí dôstojný život. Lebo minimálna mzda má zamestnancovi s najnižšou kvalifikáciou a výkonnosťou zabezpečiť určitý primeraný životný štandard. Dokonca aj SDKÚ-DS a teoretici, ktorí ju podporovali, si uvedomujú, že minimálna mzda, ktorú stanovili, nestačí uživiť zamestnaného pracovníka, takže navrhovali, aby štát (teda všetci daňoví poplatníci aj chudobní zamestnanci) doplácal podnikateľom, ktorí "nevládzu" platiť čo len minimálne mzdy!

V niektorých krajinách sa stanovuje minimálna mzda tak, aby zabezpečila slušný život aj s celou rodinou. U nás sa viaže len na zabezpečenie minimálnych potrieb jednotlivca. Tí, čo boli napríklad v Británii a pracovali tam za minimálnu mzdu, mohli z nej obedovať i večerať v reštaurácii. Komu chcú poskytovať služby a predávať výrobky podnikatelia, ktorí nechcú platiť ani minimálne mzdy? V zahraničí za minimálnu mzdu bojujú aj spotrebiteľské organizácie, aby ľudia mali na kvalitné potraviny.

Väčšie regionálne rozdiely

Neobstojí ani tvrdenie, že pre rozličné slovenské regióny či výrobné odvetvia nemôže platiť rovnaká minimálna mzda. Mala by byť totiž najspodnejšou hranicou, ktorú dokáže každý zamestnávateľ kdekoľvek na Slovensku v ktoromkoľvek odvetví za prácu zamestnancovi zaplatiť. Rozdielna minimálna mzda by prehlbovala regionálne rozdiely, navyše by zamestnávatelia mohli sídlo firmy špekulatívne presúvať do regiónu s najnižšími mzdami.

Rozdiely v odvetviach majú odzrkadľovať v rezortných alebo podnikových kolektívnych zmluvách. Žiaľ, inštitút minimálnej mzdy neraz využívajú alebo zneužívajú aj zamestnávatelia v drahšej Bratislave. Preto sú proti vyššej minimálnej mzde dokonca aj predstavitelia automobilového priemyslu, hoci sa pýšia vyše dvojnásobkom priemerných miezd. Množstvo práce pritom presúvajú do satelitných organizácií, kde sa robí za nízke mzdy, a ešte aj "zamestnávajú" ľudí cez rôznych sprostredkovateľov, ktorí im platia iba minimálne mzdy a u ktorých majú minimálnu pracovnoprávnu ochranu.

Najskôr podrezali kolektívne vyjednávanie

Je pravda, že ani vo všetkých krajinách EÚ nemajú zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Lenže v nich sa mzdy dohodnú prevažne centrálnym kolektívnym vyjednávaním a sú záväzné pre celé odvetvia, pretože majú vysoký stupeň pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a rešpektované silné odbory. Aj naši neoliberáli radi poukazujú na to, že slovenskí odborári sa priveľmi venujú veľkej politike (dožadujú sa zákonov, vyjednávajú celoštátne platnú minimálnu mzdu) na úkor "drobnej" práce vo firmách. Najskôr sa pričinili o radikálne obmedzenie práv odborov a potom po nich pokrikujú, že slabo chránia zamestnancov.

Nie zriedkavo zamestnávatelia na Slovensku robia všetko pre to, aby na ich pôde odbory nepôsobili. Najmä zamestnanci v malých alebo v nových podnikoch nemajú odvahu byť členmi odborov. A práve ich sa dotýkajú minimálne mzdy. Jeden človek si slušnú mzdu dohodne so zamestnávateľom veľmi ťažko. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu M. Barošovej: ani regionálne ani odvetvové aspekty nie sú najdôležitejšie. Minimálne mzdy najviac závisia od veľkosti firmy. Najmä spoločnosti do 10 a do 20 zamestnancov sú najcitlivejšie na stanovenie minimálnej mzdy bez ohľadu na región či odvetvie. Súčasne sú v týchto firmách najvyššie náklady práce. Takéto firmy sú rovnomerne rozložené po krajoch i po odvetviach. Platí to dokonca aj o textilnom, odevnom, kožiarskom a spotrebnom priemysle. Aj v nich sú ľudia s minimálnymi mzdami iba v najmenších firmách. Faktov o minimálnej mzde máme dosť. Ak sa pýtate, prečo potom väčší priestor dostávajú nepodložené mýty, vedzte, že práve preto, aby prekryli fakty, ktoré ich vyvracajú.

Autor je ekonomický novinár, spolupracuje s denníkmi Práca a Hospodárske noviny

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       23. 10. 2006
23. 10. 2006 Zrušte ústavu, stačí nám prezident Bohumil  Kartous
23. 10. 2006 Bude nám stát určovat, co si máme myslet? Jan  Čulík
23. 10. 2006 Co Klaus činí, dobře činí Oldřich  Průša
23. 10. 2006 Býk Josef Jaroslav Langer
22. 10. 2006 Zelení nebudou nadšeni, Klaus chce uhelné i jaderné elektrárny Štěpán  Kotrba
23. 10. 2006 Ministr Říman (ODS) chce škodit klimatu výrazně více Miroslav  Šuta
23. 10. 2006 Prověrka nestrannosti BBC v bulvárním provedení Jan  Čulík
23. 10. 2006 Daily Mail: BBC "přiznává, že není nestranná"
23. 10. 2006 Citát dne - včerejšího
23. 10. 2006 Přes 300 zabitých či zraněných vojáků při útoku na americké muniční skladiště v Bagdádu Brian  Harring
23. 10. 2006 Slovensko: Podle ministra obrany je přítomnost v Iráku hazardem a vyhazováním peněz
23. 10. 2006 Nové německé téma, o kterém nikdo nechce mluvit: spodní vrstva Uwe  Ladwig
20. 10. 2006 Server mladých komunistů je mimo provoz Štěpán  Kotrba
20. 10. 2006 Augiášův chlév po česku Jiří  Jírovec
23. 10. 2006 Brazíle: budou volby. Opět. Josef  Mikovec
20. 10. 2006 Google: Koho zajímá Havel a koho zajímá Bush Štěpán  Kotrba
23. 10. 2006 Vietnam zasahuje proti "podvratnému využívání" internetu
20. 10. 2006 Nejtvrdší a nejšpinavější Štěpán  Kotrba
23. 10. 2006 Byť dnes svetoobčanom Eduard  Chmelár
23. 10. 2006 Slovensko a minimálna mzda: fakty namiesto mýtov Ivan  Špáni
20. 10. 2006 Zpráva o výzkumu organizace Gender Studies Věra  Říhová
22. 10. 2006 Milan Kundera konečně svolil k vydání Nesnesitelné lehkosti bytí v ČR
11. 10. 2006 Vynikající Taneční hodiny v Praze!
6. 10. 2006 Hospodaření OSBL za září 2006
22. 11. 2003 Adresy redakce

Mzdy, odbory a sociální politika RSS 2.0      Historie >
23. 10. 2006 Slovensko a minimálna mzda: fakty namiesto mýtov Ivan  Špáni
20. 9. 2006 "Soukromý" Rusnok opět ve veřejných financích aneb žluťácká koalice Vladislav  Černík
14. 9. 2006 Nečasova válka: za spojence má nadnárodní penzijní fondy Miroslav  Opálka
14. 9. 2006 Poplašná zpráva členů vlády o deficitu na důchodovém účtu   
14. 9. 2006 MPSV dostane finance na důchody   
28. 8. 2006 V Americe rostou zisky podniků, ale platy zaměstnanců se nezvyšují   
9. 6. 2006 Je v zájmu penzistů, aby kapitalisté vydělávali   
1. 6. 2006 Policejní odbory se distancují od Kubiceho   
14. 5. 2006 Stávka hrozí kompletním uzavřením britských univerzit   
13. 5. 2006 Při stávce univerzitních učitelů začíná jít do tuhého Jan  Čulík
14. 4. 2006 Krize německého zdravotnictví se prohlubuje Richard  Seemann
30. 3. 2006 O nezaměstnanosti Boris  Cvek
29. 3. 2006 Stávky ochromily Británii a Francii   
13. 3. 2006 Francie: protesty proti novému zákonu o zaměstnávání Simone  Radačičová
20. 2. 2006 Kanadští hasiči podléhají rakovině Miloš  Kaláb