Nedávna diskusia v Revue Prostor túto reflexiu konečne zaznamenala a diskutujúci sa snažili hľadať nové možnosti, východiská. Súhlasím s Vami ohľadne zámeru autora, ale musel ste si všimnúť, že ide skôr o zámer ako umelecké dielo: schematické epizody (niektoré výborne zrežírované a zahraté - ale to nestačí), nepresvedčivé výkony niektorých hercov (najmä slovenských; nechápem ako Česi môžu akceptovať zlý akcent všetkých slovenských hercov; keďže som žil v Čechách, viem aké ťažké je z tvrdej, krátkej, rýchlej (západo)slovenčiny prejsť do rozvláčnej, hlbšej češtiny); figurálne črty namiesto postáv; nesúvislé prepojenie dejových pásiem; nijaká hlbšia existenciálna myšlienka a pod. Je jasné, že film je cenený, pretože konkurenti napr. film Mistři je iba deravou skicou.

Úroveň českého filmu, jeho tvorcov, je skôr na zamyslenie. Vysoká divácka návstevnosť veľa naznačuje. Nahovárať si, že je výsledkom vyspelosti publika, pôsobí smiešne.

Ako protiklad českého filmu a príklad kritického ľudového filmu (podobná reflexia v v priemernom jednotlivcovi) by som uviedol detektívny seriál Der Bulle von Tolz (Big Ben) z nemeckej produkcie. V každom dieli sa úsmevne paroduje akákoľvek oblasť spoločenského diania. Detektívna zápletka je vždy v pozadí; je bezvýzmaná; tvorí iba niť k jednotlivým oblastiam. Je to vždy majstrovsky udelané. Nikto sa pritom nehrá na umelcov (pozná hranice originality a neskrýva miernu podbízívost).

Trpiac predsudkami, som prvý diel videl čírou náhodou: zachytil som epizodu smrti populárneho speváka bodujúceho hitom "Aké je to krásne, keď sa deti smejú..."