Spočiatku som R. Batelkovi chcel vyčítať jeho tendenčný pohľad na poľovníkov a pripomenúť mu, že nie je poľovník ako poľovník. Že je veľa poľovníkov, ktorí urobili pre prírodu viac ako zástupy ekologických aktivistov (ktorí sa pokúšajú vedomosti a skúsenosti nahradiť nadšením) a že poľovníctvo okrem iného zabezpečuje to, že v našich horách je zdravá a silná populácie zvere.

Ale po prečítaní ďalšieho článku s názvom Lov je odměnou za péči o zvěř (R. Batelka, BL 18.10.2004), hlavne na základe reakcií L. Králička z ČMMJ, som sa rozhodol reagovať trochu inak.V prípade R. Batelku je ospravedlniteľné, ak si niektoré veci nevysvetlil správne, pretože vychádzal v konečnom z informácií a so spôsobu, akým boli tieto informácie podané samotnými poľovníkmi v časopise Myslivost. Žiaľ, reakcie funkcionára ČMMJ (vedúceho Oddělení myslivosti, střelectví a ekologie L. Králička) ho museli už iba utvrdiť v jeho názore.

Je veľmi smutné, že ľudia si musia svoj pohľad na poľovníkov a poľovníctvo vytvárať iba na základe toho, čo sa dozvedia od arogantných a obmedzených funkcionárov a od ľudí, ktorí si lovom zvere liečia svoje komplexy menejcennosti. Ako človek, ktorý už nejaký ten piatok poľuje, som mal možnosť spoznať po revíroch rozličných poľovníkov. Niektorí vo mne vyvolávali znechutenie, ale veľa z nich som si vážil pre ich postoje a preto, čo urobili pre prírodu, pričom ich hlavným motívom bol dobrý pocit z toho, že vykonali niečo užitočné.

Obvykle tí, ktorí sa skutočne starajú o prírodu, majú k nej vzťah a vedia, čo si žiada, nepotrebujú sa tým niekde chváliť ani vstupovať do nejakých aparátov. Preto o nich nikdy nebudeme vedieť toľko ako o tých, ktorí sa vystatujú svojimi úlovkami alebo sa hrajú na dôležitých v nejakej poľovnej organizácii. To, že organizácie ako je ČMMJ v Čechách alebo SPZ na Slovensku nezvládli ani základné public relation, v rámci ktorého by mali prezentovať poľovníctvo verejnosti prijateľným a pochopiteľným spôsobom, možno považovať iba za ich neschopnosť kombinovanú s ignorantstvom a obmedzenosťou.

Nadutá reakcia L.Králička iba potvrdzuje to, ako si veľa poľovníkov myslí, že si môžu dovoliť ignorovať všetkých nepoľovníkov, že poľovníci sú nejaká vyššia kasta. Aby som však bol konkrétny, vyjadrím sa k niektorým výrokom pána Králička, ktoré mal na adresu R.Batelku.

"Vážený pane, pište o tom, čemu rozumíte."

Ako som už naznačil, Batelka komentoval iba informácie, ktoré mal časopisu vydávaného organizáciou, kde L.Králiček pracuje. Na základe korešpondencie s R.Batelkom nemám pocit, že by bol predpojatý alebo tendenčný, jeho názor vznikol na základe toho, čo si prečítal v časopise Myslivost. Informácie, z ktorých Batelka čerpal, ťažko umožnili si vytvoriť iný názor, aký bol potom ním prezentovaný. Inými slovami, zlyhanie vydavateľa časopisu, ktorým je ČMMJ - nezvládnuté PR a ignorancia nepoľovnej verejnosti.

"Navíc časopis umožňuje myslivcům psát co je libo jim, bez nějaké cenzury. Psát o lovu je navíc asi atraktivnější než psát o likvidaci černé skládky nebo vandalismu návštěvníků přírody."

Tak sa potom pán Králiček nedivte, že poľovníkov verejnosť považuje mentálne narušených, keď práve takýmto dávate priestor vo svojom časopise. Tento prístup znamená jediné - neschopnosť sebareflexie.

"Lov je odměna za péči o zvěř. Deviace je pravděpodobně Váš problém."

Lov nie je odmena za starostlivosť o zver. Rád by som upozornil pána Králička na dátum v kalendári, píše sa rok 2004, socializmus je dávno za nami. Vtedy fungovalo to, že odstrel bol za odmenu, málokedy však to bola skutočne odmena za starostlivosť o zver. Už je na čase sa zmieriť s tým, že tzv. ľudové poľovníctvo skončilo. Bez dostatočných investícií sa o zver starať nedá a združenia často nemajú ani na to, aby zaplatili nájom za revír a nie aby ešte investovali do starostlivosti o zver.

Tieto fakty samozrejme poľovní funkcionári nechcú vidieť, snažia sa zakonzervovať stav, ktorý platil v socialistickom poľovníctve, kedy funkcionári si zadarmo chodili po poľovačkách a hrali sa na to, ako je "lov odmena za starostlivosť o zver". Ešte stále je vďaka tomuto systému odlovená väčšina zvere poľovníkmi, ktorí právo na odstrel získali len na základe toho, že sa narodili v blízkosti nejakého revíru a platili smiešne členské v rámci miestneho poľovného združenia.

Trhová cena poplatkového odstrelu jeleňa sa pohybuje rádovo v desaťtisícoch korunách. Člen združenia zaplatí členské, ktoré je pár sto korún, zúčastní sa niekoľkých brigád v lese a dostane povolenku na odstrel jeleňa. V dobrom revíri ich strelí za rok niekoľko, nehovoriac o ďalšej zvery. Za týchto podmienok je pochopiteľné, že sa razí heslo "lov je odmena za starostlivosť o zver". Problém je v tom, že za tie peniaze, ktoré majú k dispozícii poľovné združenia, sa v súčasnosti už o zver starať nedá a nejaké brigády ani skutočne obetaví poľovníci na tom nič nezmenia.

Pri takomto prístupe ako prvá na to doplatí zver a po čase aj poľovné združenia. Ochranná lehota na predaj pôdy zahraničným subjektom z EÚ jedného dňa skončí a keď českí a slovenskí poľovníci nezmenia včas svoj prístup, tak dopoľovali. Miesto nich bude v slovenských a českých horách poľovať Dietrich, Jean, George a Luigi. O tom, že k tomuto by nemuselo dôjsť, svedčí prístup maďarov, ktorí pochopili, čo im hrozí a zachovali sa veľmi pragmaticky a rozumne. Na rozdiel od svojich českých a slovenských kolegov.

Ešte k tej deviácii - za tú skôr možno považovať posadnutosť veľkosťou trofejí a snahou o "chov" zvere, na základe ktorého by pomocou nejakých mičurinských metód mala zver dosahovať maximálne trofeje. Navyše je smiešne sa chváliť tým, kto akú trofej získal, keď poľovník prakticky nevie ovplyvniť, čo mu vyjde pred pušku.

František Petro