3. 12. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
3. 12. 2003

Chudoba, ľudsko-právny prístup, súcit a sociálna spravodlivosť

Bronislaw Geremek: Slitování a šibenice. Argo, 2003, 262 strán, 479 Sk
Erving Goffman: Stigma. Poznámky o způsobech zvládání narušené identity. Slon, 2003, 169 strán, 369 Sk
Petr Mareš: Sociologie nerovnosti a chudoby. SLON, 1999, 248 strán, 119 Kč
Petr Matějů, Klára Vlachová et al: Nerovnost, spravedlnost, politika. Česká republika 1991 -- 1998. Slon, 2000, 402 strán, 475 Sk
Michal Vašečka (ed.): Čačipen pal o Roma -- Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. IVO 2002, 911 strán, 349 Sk

Keď som študentom sociálnej práce hovorila, že Európska únia chce v prvej dekáde 21. storočia "rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť odstraňovanie chudoby", usmievali sa. A keď som sa zmienila, že tento cieľ zaväzuje aj našu vládu, smiali sa nahlas. Možno ten cieľ až taký absurdný nie je. A nebude treba ani znárodňovať. Chudobe sa dá čeliť aj tak, že sa zbaví pozície spoločenského problému. Stane sa osobnou vecou, diskrétnym neduhom, s ktorým slušní ľudia nechodia na verejnosť. Ak sa v politickej rozprave podarí presadiť jej chápanie ako individuálnej zodpovednosti, chudoba vymizne z verejných debát. Prestane byť spoločnou starosťou. A to sa už takmer deje. Slovensko už problém chudoby týmto spôsobom takmer odstránilo.

Európske myslenie o chudobe po stáročia osciluje medzi kladením zodpovednosti na chudobných ľudí a medzi systémovou perspektívou -- pripisovaním zodpovednosti sociálno-ekonomickým pomerom. Každá z týchto pozícií párkrát prevládala, ale vždy zostávalo napätie medzi oboma výkladmi. Na obdobie, v ktorom prvýkrát nastáva odklon od vnímania chudoby ako predmetu súcitu, sa zameriava v češtine už druhýkrát vydávaná práca Slitování a šibenice. Bronislaw Geremek v nej opisuje stav a stigmu chudoby v ranom európskom novoveku a spôsoby, akými sa riešili otázky "zbavovania sa žobroty" či "prinútenia leňochov, aby pracovali". Ukazuje, že už vtedy medzi najdôležitejšie techniky zvládania chudoby patrilo rozlišovanie dobrých (našich, skromných, pracovitých, nie z vlastnej vôle) a nehodných (cudzích, záhaľčivých, nebezpečných) chudobných.

Z historických kníh sa možno poučiť o cyklickom striedaní výkladov chudoby a možno zreteľnejšie vidieť, že teoretické pojednania o chudobe sú nielen výsledkom silnejúcej "vôle k pravde", ale aj spojencom praktických politík voči chudobným a spôsobom ich legitimovania. Z historických prác si však môžeme pomerne beztrestne povyberať aj to, a len to, čo zvyšuje presvedčivosť myšlienky, v ktorú veríme. Českí sociológovia napríklad veria v pokrok. V pozadí kolektívnej práce Nerovnost, spravedlnost, politika. Česká republika 1991 -- 1998 je jasná predstava o tom, kam dejiny smerujú a čo je vyšší a čo nižší stupeň rozvoja. Zaznieva tu idea, že nerovnosti sú skôr prirodzené a problematické sa stávajú len v okamihu, ak sa už nedajú uspokojujúcim spôsobom obhájiť. Naopak, sú to snahy o rovnosť, ktoré plodia nespravodlivosť. Tento názor zastával už Aristoteles...

Leitmotívom tejto precíznej komparatívnej analýzy reprezentatívnych výskumov českého obyvateľstva je teoréma, že pre naše konanie je dôležité, ako sami definujeme svoju situáciu, a že spôsoby, akými definujeme napríklad vznik nerovností, možno vývojovo hierarchizovať. A že vyznávanie určitých definícií zaraďuje obyvateľstvo určitej krajiny "do rodiny vyspelých krajín", a vyznávanie iných ho od týchto krajín vzďaľuje. Martin Kreidl, autor kapitoly Změny v percepci chudoby, bohatství a životního úspěchu, dokonca tvrdí, že "kým ľudia nebudú veriť, že bohatstvo sa nadobúda poctivou prácou, dovtedy sa neskončí transformácia kedysi socialistickej spoločnosti v modernú spoločnosť západného typu". Vyznieva to aj ako irónia, ale kniha nedáva dôvod myslieť si, že je to aj tak mienené.

Rozpačitý vzťah sociológie a histórie je citeľný aj v záslužnej a niekoľkokrát rozobranej práci Sociologie nerovnosti a chudoby od Petra Mareša. Je to učebnica a to určuje jej nevzrušený tón a skôr kaleidoskopickú povahu. Približuje jednotlivé koncepcie spoločenských nerovností, no neporovnáva ich produktívnosť, nezvažuje ich silné a slabé miesta. A dejiny ideí takmer vôbec nespája s dejinami praxe, či inak, neukazuje ich ako súčasť širších dobových konfigurácií možností, záujmov a síl. O prítomnosti píše Mareš spôsobom, ako keby trend k individualizácii starostí, vytváranie enkláv trvalej chudoby a zúžené možnosti pre kolektívne mobilizovanie a aj vzdorovanie chudobe bolo nutným výsledkom vývoja, zákonitým stavom, ktorý nie je závislý od ľudskej aktivity. Tým má jeho písanie nechtiac legitimačné účinky a sotva povzbudí študentov ku kritickému mysleniu.

Duchu doby čiastočne vzdoruje a na čitateľovu aktivitu veľké očakávanie kladie Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku (Čačipen pal p Roma), ktorú pod redakciou Michala Vašečku vydalo vlani IVO. Vyše deväťstostranová práca početného (48) odborného autorského kolektívu patrí k najlepšiemu, o čo sa u nás IVO pričinilo. Ponúka komplexný a pomerne nezaujatý rozbor veľkého množstva aspektov rómskej problematiky. Taký komplexný, že ním politickí chytráci môžu elegantne ospravedlniť nečinnosť ako uvážlivosť ("toľko aspektov, rozmerov, taká zložitosť, radšej počkajme"). Tým viac, že autorov a subtémy nezjednocuje vízia praktickej politiky a v množstve predstavených súvislostí nezdôrazňujú priority, či hlavné zdroje rómskej biedy. Z editorovho doslovu je zrejmé, že to bolo zámerom, že práca nemala slúžiť na legitimovanie konkrétneho typu rómskej politiky. Škoda však, že stretnutie toľkých znalých myslí nevyústilo aj v takýto pokus. Času je vždy menej, ako myslíme.

Vzácni ľudia, ktorí sa rozhodnú "poznať potreby chudobných bližšie" sa z návštev zo sveta ľudí bez domova či práce často vracajú s tým, že chudobným sa páči ich stav a že chcú tak žiť. To zistenie ich zarmucuje a mnohí prestávajú vidieť zmysel v pomáhaní týmto ľuďom.

Aj pre tých, ktorí by si tento zmysel chceli uchovať, prináša vysvetlenie Erving Goffman, skvelý pozorovateľ všedných aj nevšedných ľudských stretnutí. V Stigme približuje, aké máme možnosti zachovávať si dôstojnosť, keď musíme žiť život s viditeľným alebo zle ukryteľným stigmatizujúcim atribútom. Goffman stavia do centra vysvetľovania sociálneho života otázku udržania si tváre. Nech v našich stretnutiach ide vecne o čokoľvek, ide vždy aj o tvár. Jeho nasledovníci ukázali, že na sebaúcte a starosti o vlastnú dôstojnosť veľa pracujú aj tí, o ktorých sa zvykneme domnievať, že jedlo a pitie je ich jediný záujem. Trebárs ľudia bez domova.

Goffman skúma rozmanité stratégie, ktorými stigmatizovaní zmenšujú zhubné sociálne a psychické dôsledky svojich diskreditujúcich čŕt. Čím sme chudobnejší, tým máme menej možností svoje stigmy zakrývať. Ľudia bez domova alebo iní extrémne chudobní si nemôžu zachraňovať dôstojnosť ani izoláciou, pretože žiť sám je príliš nákladné. Andersenov a Snowov rozsiahly výskum každodenného života texaských bezdomovcov ukázal, ako veľa času im zaberá "práca na úctyhodnej identite". Pracujú na nej najmä slovne, pretože reč je pre nich neraz jediný použiteľný zdroj na budovanie sebaúcty. Jedným z rétorických postupov jej vytvárania je takzvané "objatie" -- prihlásenie sa k roliam, vieram a vzťahom. Prihlásenie sa k role, ktorá je mi vnútená, ako k slobodnej voľbe, je v tejto situácii spôsob ako si udržať tvár. Reči stigmatizovaných sú v goffmanovskej perspektíve plné zúrivých a možno pre nás bizarných snáh o dôstojnosť. Jednou je aj predstieranie slobodnej voľby, keď jej niet.

Marešova kniha o chudobe venuje väčšiu pozornosť rôznorodostiam v definíciách chudoby ako praktickým medzinárodným úsiliam dohodnúť sa na nástroji merania chudoby, alebo ako medzinárodným úsiliam o účinnejšie postupy vo vyhladzovaní chudoby vo svete. Celkom v nej chýba správa, že OSN, a podobne aj Európska únia, ešte nevzdali boj s chudobou a nepredefinovali ho na problém privátnej zodpovednosti. A naopak, že súčasný boj s chudobou stavia na pomerne novom ľudsko-právnom základe. Ľudsko-právny prístup sa neodvoláva na súcit či sociálnu spravodlivosť, ale na právo na rozvoj a ľudskú dôstojnosť. V tu spomínaných českých a slovenských knihách o chudobe sa s odkazom na články 22 a 23 Charty ľudských práv, ktoré artikulujú ako ľudské právo aj právo nebyť chudobný, právo mať šance pre osobný rozvoj a dôstojný život, nestretneme. Medzinárodné právne dokumenty, počnúc Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, sa u nás nečítajú ako dokumenty, ktoré stoja na strane chudobných.

Na strane chudobných nie sú ani prečítané knižky, aspoň nie ich "preferované čítanie". Ale dajú sa čítať aj v ich prospech. Želám im takých čitateľov, zvlášť tebe, Čačipen pal o Roma.

Zuzana Kusá je sociologička, zaoberá sa konštrukciou sociálnych rozdielov v mediálnom diškurze a učí predmet sociálny fenomén chudoby

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       3. 12. 2003
3. 12. 2003 Svět: Tempo přesunování pracovních sil do Indie se zrychluje
3. 12. 2003 Jak se snaží Američané cenzurovat arabské sdělovací prostředky Martin  Kloubek
3. 12. 2003 Ohlédnutí Jaroslav  Hutka
3. 12. 2003 Pozor! Nekupujte to! Nový knižní výbor z BL neobsahuje žádné informace o milostných aférách českých hereček!
3. 12. 2003 V Bhópálu už 19 let pokračuje největší průmyslová katastrofa v dějinách Miroslav  Šuta
3. 12. 2003 Psychiatr: Tony Blair zřejmě není šílený
3. 12. 2003 Proč se s komunisty nemluví Jakub  Jirsa
3. 12. 2003 S pravičáky se nemluví
3. 12. 2003 Budúcnosť Gruzínska: Ševardnadzeho odchod signalizuje aj problémy Viktor  Kovaľov
3. 12. 2003 Slovensko na ceste k normalizačnej politickej strnulosti? Martin  Svatuška
3. 12. 2003 Súmrak "Ševiho" éry Juraj  Marušiak
3. 12. 2003 Plamínek v horách, požár v nížině Michael  Blail
3. 12. 2003 Monarchistické pozůstatky nemohou nahradit justici Přemysl  Janýr
3. 12. 2003 Chudoba, ľudsko-právny prístup, súcit a sociálna spravodlivosť Zuzana  Kusá
3. 12. 2003 Amnesty International: Protesty proti vývozům zbraní
3. 12. 2003 Nesouhlasím
3. 12. 2003 Ještě o potratech: pochybná argumentace Jana Čulíka Vojtěch  Polák
3. 12. 2003 Asociace školských odborů: Zákon o pedagogických pracovnících je zbytečný
3. 12. 2003 Akčný deň za referendum o európskej ústave
3. 12. 2003 Ľudské práva sa majú dodržiavať...
3. 12. 2003 Vitálna indikácia Kamila Jurkoviča Marta M. Hillová
2. 12. 2003 Chování politiků konec konců odráží myšlení voličů Josef  Trnka
2. 12. 2003 Odborníci doporučili vládě stíhačky Jas-39 Gripen Štěpán  Kotrba
2. 12. 2003 Donald Rumsfeld obdržel britskou cenu za "nesrozumitelné kecy"
30. 11. 2003 Hospodaření OSBL za listopad 2003
22. 11. 2003 Adresy redakce
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Redakční výběr nejzajímavějších článků z poslední doby RSS 2.0      Historie >
3. 12. 2003 V Bhópálu už 19 let pokračuje největší průmyslová katastrofa v dějinách Miroslav  Šuta
3. 12. 2003 Ohlédnutí Jaroslav  Hutka
3. 12. 2003 Chudoba, ľudsko-právny prístup, súcit a sociálna spravodlivosť Zuzana  Kusá
3. 12. 2003 Svět: Tempo přesunování pracovních sil do Indie se zrychluje   
3. 12. 2003 Jak se snaží Američané cenzurovat arabské sdělovací prostředky Martin  Kloubek
2. 12. 2003 Než zemřete, proměníte se v klišé Jan  Čulík
2. 12. 2003 Donald Rumsfeld obdržel britskou cenu za "nesrozumitelné kecy"   
2. 12. 2003 Rumsfeld odmítl pochválit novou obrannou iniciativu EU   
1. 12. 2003 Boj o 17. november Ivan  Štulajter
1. 12. 2003 Jsem plastickým chirurgem mnoha tváří... Filip  Rožánek
1. 12. 2003 Má nyní Havlova hra Vernisáž levicově anarchistický význam? Jan  Čulík
1. 12. 2003 Chagalle, ozvi se! Jan  Paul
1. 12. 2003 Český rozhlas vyprodukoval jiné nesmysly než ČRo 6 David  Hertl
1. 12. 2003 S komunisty se nemluví? A odkdy? Michal  Jurza
28. 11. 2003 Čí je IPB?! Naše.....!!! Ladislav  Žák