9. 10. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
9. 10. 2003

Rómska samospráva ako súčasť reformy verejnej správy?

rozhovor s hosťom - Peterom Lieskovským, generálnym riaditeľom Krajskej rozvojovej agentúry v Prešove

Reforma verejnej správy sa začala realizovať, síce s mnohými ťažkosťami, ale predsa. V čom vidíte zdroj týchto ťažkostí?
Ťažkostí je veľa a aj ich zdrojov je viacero. Predovšetkým: cieľom reformy, pokiaľ možno naň usudzovať z doterajšieho priebehu, je vytvorenie takého právneho systému a takých organizačných štruktúr, aby na všetkých úrovniach jestvovali orgány reprezentujúce záujmy obyvateľov tohto územia, teda vôľu občanov, a zároveň orgány reprezentujúce záujmy krajiny, obyvateľov celého Slovenska, povedzme, že vôľu vlády. Pokiaľ záujmy týchto dvoch úrovní nie sú totožné (a to je v krajine s takými obrovskými medziregionálnymi rozdielmi veľmi pravdepodobný stav), vždy bude jestvovať problém počtu organizačných úrovní -- stupňov, a zároveň problém obsahovej a kompetenčnej deľby medzi orgány lokálnych a územných samospráv na jednej a orgánmi štátnej správy na druhej strane.

Peter Lieskovský

Narodil sa v roku 1942 v Prešove, kde aj býva. VŠE Bratislava ukončil v roku 1964. Na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove učil v rokoch 1965 - 1972 ekonomické a politické teórie. Počas normalizácie pôsobil v rôznych technicko-hospodárskych funkciách. Od roku 1993 sa zaoberá regionalistikou, od roku 1998 riadi Krajskú rozvojovú agentúru Prešov. Od roku 1995 vyučuje politológiu na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Je ženatý a má dvoch synov.

Druhým zdrojom ťažkostí je prepolitizovanosť spoločenských procesov. Ak sa u nás ešte aj zloženie ústavného súdu stalo záležitosťou straníckych nominácií, potom aj rozhodovanie o počte a umiestnení rôznych orgánov, a o ich rušenie či vytváranie v procese reformy verejnej správy ide, je straníckymi vplyvmi a politikárčením ustavične tlačené ďalej a ďalej od racionality. Pripočítajte k tomu vplyv takejto situácie na výber funkcionárov a pracovníkov najrôznejších orgánov verejnej správy a máte obraz dokonale zauzlených problémov.
Spoluúčasť samosprávnych orgánov a orgánov štátnej správy na riadení ekonomických, sociálnych a iných záležitostí -- to je predsa spôsob prirodzený pre väčšinu moderných štátov. Prečo by sa to u nás nedalo zladiť?
Vami použité slovo spoluúčasť znamená čosi, čo predpokladá dlhodobú jednotu v základných smerovaniach, spoločné videnie hierarchie problémov, hľadanie a nachádzanie najrozumnejších riešení. Lenže -- skúste toto nájsť v našej súčasnosti! Z ôsmich predsedov samosprávnych krajov len šiesti patria k stranám terajšej vládnej koalície. Zloženie krajských a lokálnych zastupiteľstiev nie je obrazom vlády, ale skôr národnej rady -- a nakoniec už aj v tej stratila vláda nadpolovičnú väčšinu. Súlad politickej vôle, ako sa u nás zvykne hovoriť, medzi vládou a samosprávnymi orgánmi je malý. Dosahovať vzájomné porozumenie a súčinnosť diskusiami trvá dlho a je málo politikov, ktorí by svoje ambície alebo programy mali rozvrhnuté na viac než štvorročné funkčné obdobie od jedných volieb k ďalším. Siahajú preto k iným než konsenzuálnym postupom, medzi ktorými je centralizácia právomocí a zdrojov jedným z najobľúbenejších. Poškodzuje nás stranícky prístup, ktorým sa často nahrádza ten potrebný, racionálny, rozumový prístup k problémom.
Vráťme sa k téme solidárnosti. V spoločnosti s trhovým typom ekonomiky je podľa všetkého solidárnosť najmä v sociálnej sfére nevyhnutnou podmienkou rovnovážneho spoločenského vývoja. Zmienili ste sa však o medziregionálnej solidárnosti...
Dobre viete, že Slovensko je krajinou s veľmi veľkými ekonomickými a sociálnymi rozdielmi medzi regiónmi navzájom. Dosť sa už o tom povravelo a popísalo. Riešenie však ešte nemáme -- aspoň nie efektívne a dlhodobo účinné. Solidárnosť medzi regiónmi vyžaduje, aby z ekonomicky a sociálne "bohatých" regiónov sa časť nadproduktu prerozdelila medzi tie slabšie. Inak rozdiely budú stále rásť a zaostalé regióny budú čoraz väčšmi upadať. Nájsť na toto prerozdeľovanie správny, teda účinný a všetkým zrozumiteľný spôsob -- táto úloha stojí ešte pred nami. Na jednej strane je volebný slogan prvého bratislavského župana Všetko pre Bratislavu!, na druhej strane volanie mnohých iných lokálne ukotvených politikov: Dajte nám! A v tejto situácii, keď zdrojov na rozdelenie je stále málo, ovplyvňuje nás zasa stranícke deformovanie v uvažovaní.
Veď si priznajme: o osude politika celoslovenského formátu nerozhodujú voliči v niektorom regióne, ale ústredie jeho politickej strany. A to sídli v Bratislave... a jeho požiadavkám sa taký politik ochotne prispôsobí. Lokálnym a regionálnym samosprávam potom pripadne iba zodpovednosť, možno ich vybavíme aj právami -- nedáme im však prostriedky. Bolo by elegantné a jednoduché povedať: stavajme diaľnicu od Prešova k Bratislave a zdroje sa vždy nájdu -- lebo aj Bratislavčania ochotne prispejú.
Môžete uviesť nejaký iný príklad alebo problém, ktorý sa týka iba niektorých krajov či okresov?
Samozrejme. Takých problémov je veľa. Vezmime si ako príklad to, čo chybne nazývame problémom rómskeho etnika.
Prečo chybne?
Nuž preto, lebo to nie je etnický problém. Roku 1991 sa k rómskemu etniku prihlásilo niečo cez 89 tisíc obyvateľov, roku 2001 opäť rovnaký počet. To sú skutočné počty Rómov, a ako vidíte, za desať rokov sa výrazne nezmenili. Ide totiž o národnostne uvedomelých ľudí, ktorí sa spôsobom života ani životnou úrovňou priveľmi nelíšia od zvyšku obyvateľstva Slovenska. Niektorí rómski lídri -- a aj novinári -- však hovoria a píšu o tristo- až päťstotisícovom etniku. To je predsa v lepšom prípade omyl a v horšom prípade lož. Podľa našich zákonov už nikto nesmie označovať ľudí za príslušníkov národa, ku ktorému sa sami nehlásia. Svojho času sme nedovolili Rusínom označovať sa za príslušníkov rusínskeho národa. V ČSSR teda oficiálne žilo 33 tisíc Ukrajincov. Teraz máme zhruba po 17 tisíc Ukrajincov aj Rusínov -- napriek štyridsaťročnej ukrajinizácii (a čiastočne aj slovakizácii) rusínskej menšiny. Čo nám táto politika prinesie v otázke Rómov (ak sa teda dohodneme na tomto pracovnom označení našich najbiednejších občanov)? až dovŕšime doteraz známe kroky reformy verejnej správy a s tým súvisiacu fiskálnu reformu -- problém ostane výlučne na bedrách lokálnych a regionálnych samospráv, hoci sa týka niekoľko stotisíc obyvateľov Slovenska. Len v niektorých regiónoch sa však tento problém pociťuje ako vážny retardačný faktor regionálneho rozvoja už dnes. Reálne si ho uvedomuje iba Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj. No a čo sa stane, ak sa na riešenie tohto problému budú aj naďalej prideľovať prostriedky z Bratislavy? Podľa akých počtov sa budú rozdeľovať financie? Pritom najhoršie je to, že na rozhodovaní o použití týchto prostriedkov sa už u nás zúčastňujú všetky národnosti okrem rómskej.
Načo je potom napríklad Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity?
Splnomocnenkyňa vlády pre riešenie rómskej problematiky predsa nereprezentuje Rómov! Je to vysoko postavená úradníčka, vybratá vládou na to, aby reprezentovala v tejto oblasti vládu. Dôsledne vzaté, Rómovia nemajú legálnu možnosť, ako ovplyvniť výber splnomocnenkyne alebo jej pracovnú náplň. Môže sa trebárs denne radiť s rómskymi politikmi alebo občianskymi aktivistami -- nič to nezmení na veci, že v konečnom dôsledku sú pre ňu záväzné uznesenia a rozhodnutia, o ktorých nijaký Róm nikdy nehlasoval. V Národnej rade SR nie je jediný rómsky poslanec. Niet jediného rómskeho člena vlády. Na krajských aj na okresných orgánoch sa vyskytujú pracovníci, poverení touto agendou, ale nijaký konkrétny, Rómami volený funkcionár. V obecných a mestských zastupiteľstvách je Rómov ako šafranu. V podstate na všetkých úrovniach o objeme a spôsobe vynaloženia použiteľných prostriedkov rozhodujú iní, nie Rómovia.
Zjednotené rómske občianske združenia a mimovládne organizácie (prostredníctvom pána Richtera) a Rómsky parlament (prostredníctvom pána Fízika) vyhlásili v júni tohto roku, že vytvorenie rómskej samosprávy je v Slovenskej republike podmienkou úspešného riešenia problémov tejto národnostnej menšiny. Samospráva národnostných menšín je známa napríklad v Maďarsku. Je v súčasnosti zriadenie rómskej samosprávy v Slovenskej republike aktuálne?
Myslím si, že síce tento návrh je oneskorený oproti potrebám Slovenska, ale vďaka zaň -- to pokiaľ ide o návrh na zriadenie samosprávy Rómov na Slovensku. Je to podľa mňa aj v súlade s princípom subsidiarity, ku ktorému sme sa žiadosťou o prijatie do Európskej únie už prihlásili.
Maďarský systém samospráv národností predovšetkým nie je ešte stále dôsledne realizovaný. Okrem toho v prípade slovenských disproporcií medzi touto skupinou a všetkými ostatnými národnosťami nejde iba o rozdielny jazyk či kultúru. Preto by sme mohli najprv preskúmať realizované riešenia podobných problémov vo viacerých európskych krajinách -- mňa napríklad veľmi zaujal systém, ktorý v záležitostiach svojich Sámov uplatnili Nóri. V tomto zmysle som so svojimi kolegami už pred štyrmi rokmi vypracoval ucelený návrh, ktorý predpokladal ako prvý krok práve takýto porovnávací výskum.
Prečo sa zriadenie rómskej samosprávy na Slovensku zatiaľ nepodarilo?
Jednoduchá odpoveď: politické strany stále majú nádej získať pre svoje kandidátky aj hlasy Rómov. Keby sa však Rómovia samotní spočítali a vo svojej samospráve nadobudli skúsenosti z riešenia spoločných problémov politickou cestou, ich hlasy by už navždy pripadli etnickým politickým stranám (alebo strane) Rómov. Musím však pripustiť, že rozhodujúci činitelia, ak si náš návrh vôbec všimli, možno iba čakali na chvíľu, kedy s požiadavkou samosprávy prídu samotní rómski lídri. Koniec koncov ešte nie je celkom neskoro.
Rómovia samotní sa už niekoľko ráz pokúsili politicky zjednotiť, vždy sa v tom však objavili ťažkosti. Jednak ešte nikdy sa nezjednotili všetky ich politické strany bez výnimky, jednak vzniknutý orgán nemá nijaké právomoci, ani len právomoc reprezentácie -- myslím takú právomoc, ktorú by iné orgány boli povinné rešpektovať. A v posledných voľbách do národnej rady nezískala spoločná rómska kandidátka dosť hlasov na to, aby sa jej ušiel poslanecký mandát. To je, pravda, spôsobené aj naším volebným systémom, opierajúcim sa o úplne chybný názor, že čím menej politických subjektov sa dostane do parlamentu, tým bude pokojnejší politický vývoj v krajine. Opak je totiž pravdou: politické subjekty, ktoré sú systematicky a systémovo vytláčané z účasti na deľbe moci a tvorbe politických rozhodnutí, sa postupne viac a viac radikalizujú. Náš systém napríklad vyžaduje, aby strana, ktorá chce mať zastúpenie v parlamente, mala dosť hlasov na sedem a pol poslanca -- menšia strana nemá ani len jeden mandát. Aj keď tieto strany budú reprezentovať veľké percento voličov -- povedzme takých šesť až desať percent -- názory a záujmy týchto voličov skrátka v parlamente reprezentované nebudú.
Myslíte si, že politická participácia Rómov, ich účasť na správe vecí verejných, je vecou ich samých? Kto vlastne môže mať osoh zo zriadenia a fungovania rómskej samosprávy v Slovenskej republike?
Som presvedčený, že osoh by mohli mať predovšetkým kraje, okresy, mestá a obce, v ktorých Rómovia žijú, ale zároveň aj Slovensko ako celok. Dokonca -- keďže Rómovia sú nadštátnym, celoeurópskym národom, osoh z odskúšania takéhoto riešenia môže mať celá Európa, nielen Európska únia. Ak sa dáme touto cestou, neprinesieme Európe svojich Rómov ako problém: "Nate, riešte!", ale možno sa podarí prísť s inováciou, použiteľnou vo viacerých štátoch. Predstavujem si aj taký možný výsledok, že na jednotlivých rómskych samosprávach vo vnútri štátov sa podarí vybudovať aj kontinentálny systém, spájajúci tieto samosprávy...
Doteraz totiž nielen orgány Európskej únie, ale predovšetkým ani náš parlament, ani naša vláda, ani naše krajské a okresné volené či menované orgány, a ani naše lokálne samosprávy nemajú medzi Rómami ani jedného legálneho (zo zákona) a legitímneho (zvoleného) partnera, naozaj oprávneného vystupovať za túto veľmi početnú skupinu občanov. A v procese reformy verejnej správy by sme sa tomu mali venovať.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       9. 10. 2003
9. 10. 2003 Vzestup a pád českého kapitalismu Růžena  Vintrová
8. 10. 2003 Slaný: "nulová tolerance" se mění v krutou šikanu Štěpán  Kotrba
9. 10. 2003 Slaný: Ranní ptáče dál doskáče - a taky dřív chcípne... Štěpán  Kotrba
9. 10. 2003 Neschopní podnikatelé dovedně využívají své zaměstnance Michal  Rusek
9. 10. 2003 Husákova kolona jezdila méně arogantně Václav  Špíka
9. 10. 2003 Digitalizace "po česku" a po INVEXU Zdeněk  Duspiva
9. 10. 2003 Co nejmenší role státu v informatice a telekomunikacích Mirek  Topolánek
9. 10. 2003 Americké televizní zpravodajství je "příliš levicové"
9. 10. 2003 Demaskovať škaredý antiamerikanizmus Norman  Solomon
9. 10. 2003 Finanční příspěvek na provoz BL
9. 10. 2003 Afghanistán po dvou letech Miroslav  Polreich
9. 10. 2003 Kouří děti legálně? Martin  Škapík
9. 10. 2003 Nový termín odročeného řízení: 15. 10. 2003 Zdeněk  Jemelík
9. 10. 2003 Rómska samospráva ako súčasť reformy verejnej správy? Martin  Muránsky
9. 10. 2003 Diskusia o únii je v Čechách skutočne živá Zolo  Mikeš
9. 10. 2003 Čo vlastne občan Mojžiš národu povedal Peter  Tokár
8. 10. 2003 Vladimír Železný protestuje proti "bulvárnosti deníku Blesk"
8. 10. 2003 CME uzavřela dohodu o prodeji ČNTS za 53,2 milionů USD
8. 10. 2003 Na obranu hypotetických otázek Martin  Kloubek
8. 10. 2003 Pochybnosti o iráckém nálezu: zkumavka s botulinem byla deset let stará
8. 10. 2003 Zdravotnictví: Odvaha neřešit Ivan  David
7. 10. 2003 Michael Moore: Sedm otázek pro George Bushe
Bin Ladinovi vlastní i část Microsoftu
1. 10. 2003 Hospodaření OSBL za září 2003
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Názory a argumenty ze Slovenska RSS 2.0      Historie >
9. 10. 2003 Rómska samospráva ako súčasť reformy verejnej správy? Martin  Muránsky
9. 10. 2003 Diskusia o únii je v Čechách skutočne živá Zolo  Mikeš
12. 8. 2003 Nová agenda - silnejšia Európa Martin  Kugla
11. 8. 2003 S tou Úniou opatrne...!? Radovan  Geist
16. 7. 2003 Rovná daň posúva stredné vrstvy bližšie k pásmu chudoby Ľubomír  Petrák
25. 6. 2003 Koniec polstoročného manželstva Radovan  Geist
16. 6. 2003 Zrada penzijných fondov na dôchodkoch   
13. 6. 2003 Rybníček: Splnil sa mi sen Martina  Nemethová, Damas Gruska
13. 6. 2003 Ako udržať prostredníctvom prerozdelenia čo najspravodlivejší dôchodkový systém?   
29. 5. 2003 BSE: Nielen krava, ale aj ovce môže byť šialená... Peter  Greguš
28. 5. 2003 Do kedy...? Tibor  Moravčík
28. 5. 2003 (Z)diskreditovaný štát Damas  Gruska
27. 5. 2003 Dvadsaťpäť hodín pred zrkadlom Filip  Samuel
26. 5. 2003 Na zdravie, páni sudcovia, poslanci a ministri! Peter  Takáč

Slzy jsou SLANÝ RSS 2.0      Historie >
9. 10. 2003 Rómska samospráva ako súčasť reformy verejnej správy? Martin  Muránsky
8. 10. 2003 Slaný: "nulová tolerance" se mění v krutou šikanu Štěpán  Kotrba
7. 10. 2003 Kde domov můj Hana  Kožúriková
3. 10. 2003 Slaný: Vystěhujte se sami, my vás jenom kasírujeme Štěpán  Kotrba
2. 10. 2003 Slaný: Šikana neúspěšná, městští strážníci nepodstoupili konfrontaci Štěpán  Kotrba
30. 9. 2003 Slaný: Další kolo šikany rodiny Horvátových - vystěhování - má proběhnout ve středu Štěpán  Kotrba
29. 9. 2003 Právo ve Slaném: porušení zásad slušné žurnalistiky Štěpán  Kotrba
25. 9. 2003 Most a Slaný: Obecní "koncentráčky" - volební program ODS ? Štěpán  Kotrba
25. 9. 2003 Slaný: Předběžné opatření proti předběžnému opatření Štěpán  Kotrba
24. 9. 2003 Kovbojský stát Kladno Vojtěch  Polák
24. 9. 2003 Ředitel zpravodajství ČT: Premisa Vaší stížnosti je nepřesná ! Štěpán  Kotrba
23. 9. 2003 Kladno: Nad územní samosprávou je pouze Bůh a zákon   
23. 9. 2003 Kladenský primátor: Do kontejnerů s nimi !   
22. 9. 2003 Slaný: Byrokratický kokotismus úředníků ombudsmana a právo na informace Štěpán  Kotrba
22. 9. 2003 Slaný: Hastala vista, bejby Štěpán  Kotrba

Rasismus RSS 2.0      Historie >
9. 10. 2003 Rómska samospráva ako súčasť reformy verejnej správy? Martin  Muránsky
7. 10. 2003 Kde domov můj Hana  Kožúriková
2. 10. 2003 "Bílí" jsou (v ČR) diskriminováni   
30. 9. 2003 Proč odešli Červeňákovi? Báli se Romů František  Roček
22. 9. 2003 Bushova "cestovní mapa" patří do koše   
17. 9. 2003 Legenda je alternativní biologickou zbraní František  Roček
10. 9. 2003 O bezradnosti při četbě slané nulové spravedlnosti František  Roček
9. 9. 2003 Co udělat pro Romy: je to složitější problém, než jako to vidí pánové Kotrba a Polák Ondřej  Čapek
5. 9. 2003 Slaný jako příklad "pravicové" diktatury bezohledných a silných Štěpán  Kotrba
26. 8. 2003 ČR v OSN: Do knihoven byly rozdány knihy proti rasismu   
26. 8. 2003 O svobodě projevu v Německu: Já přece nejsem antisemita Markéta  Brousková
14. 8. 2003 Ve věci rasistického útoku na Palmovce má v pátek 15. srpna padnout rozsudek Helena  Svatošová
15. 7. 2003 Nová kniha o české ultrapravici Ondřej  Slačálek
14. 7. 2003 Co říká zpráva Ministerstva vnitra o extremismu a co už neříkají média Štěpán  Kotrba
19. 6. 2003 Oběť rasistického útoku čelí šikaně od soudkyně Helena  Svatošová