29. 9. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
29. 9. 2003

Koniec významu sociálnej demokracie: privatizácia sociálnych mechanizmov sa šíri rýchlosťou epidémie

Egon Matzner
preložil Martin Muránsky

Globalizácia predstavuje vo svojej podstate rozsiahlu privatizáciu verejných záležitostí. Tento proces súvisí so stratou významu práve tých politických strán, ktoré využívajú inštrumentárium verejného sektora vo vzťahu k spoločenským reformám. Z tohto dôvodu treba jasne definovať sily, ktoré ženú proces privatizácie v prepojení na úpadok spoločenských reforiem nestále dopredu.

Egon Matzner (1938 - 2003)

Egon Matzner, profesor finančných vied na Viedenskej technickej univerzite, vedúci viacerých tvorivých zoskupení, bol stelesnením tých najlepších rakúskych a sociálno-demokratických intelektuálnych tradícií. Analytická precíznosť spojená s humorom a vecnou iróniou mu umožňovala bez zjednodušovania hovoriť zrozumiteľne aj o tých najkomplikovanejších problémoch súčasnej politiky. Jeho úvahy o medzinárodnej politike v období monopolárnosti, o možnostiach demokraticky a sociálne orientovanej politiky v súčasnom svete, o príčinách oslabenia sociálnej demokracie v Rakúsku a vo svete boli vždy precízne, podložené argumentmi, bez verbalizmu a emocionality, ktorým my tak často podliehame pri písaní o politike. Hneď na začiatku deväťdesiatych rokov spolu so svojimi kolegami vypracoval projekt transformácie direktívnych ekonomík na ekonomiky, v ktorých by sa princíp trhu kombinoval s rešpektom k sociálnym a ekologickým hodnotám a požiadavkám doby. Vlna neoliberalizmu tento projekt zmietla. I tak však to, čo napísal o stave a možnostiach tranzitívnych ekonomík patrilo k tomu najvecnejšiemu, čo o nás bolo napísané. To isté možno povedať aj o jeho úvahách o štruktúre sveta, v ktorom sa hegemónom stali Spojené štáty. Nikto, kto sa seriózne zamýšľa nad možnosťami menších štátov v súčasnom svete, nebude môcť ešte dlho obísť úvahy Egona Matznera. Pri pripomínaní osobnosti prof. Egona Matznera som musel, žiaľ, použiť vždy minulý čas. V utorok, 16. septembra, prišla smutná správa. Egon Matzner zomrel. Svet bude pre nás zasa o niečo nezrozumiteľnejší.

František Novosád a Martin Muránsky

V tejto súvislosti treba rozlišovať medzi dvoma formami privatizácie. V prvom prípade ide o jednotlivé privatizácie, ktoré sa z času načas vždy vyskytli. Pri druhej forme máme do činenia s privatizáciou sociálnych mechanizmov. Pri nej sa objavujú reťazové reakcie a závažné konzekvencie.

Objavenie sa týchto privatizačných procesov je pomerne mladý jav. Tento druh privatizácie sa šíri rýchlosťou epidémie. Zúčastnení ľudia konajú v tomto procese na základe pocitu neodvrátiteľnej nevyhnutnosti. Robia rozhodnutia, ktoré musia byť.

V nasledujúcom texte predstavím dva mechanizmy privatizácie, ktorých dôsledky majú najväčší vplyv na život ľudí v celosvetovom meradle.

Najprv sa budem venovať privatizácii výmenného kurzu (P-V-K), potom bude nasledovať VDOS-mechanizmus, ktorý som pomenoval podľa Všeobecnej dohody o službách. Prvý mechanizmus bol spustený počiatkom 70. rokov za éry Richarda Nixona, keď sa upustilo od pevného výmenného kurzu medzi USD a zlatom. Druhý proces poháňa dopredu Svetová obchodná organizácia (WTO), ktorá pri tom presadzuje aj americkú stratégiu globálneho otvárania trhov.

Mechanizmus liberalizácie výmenného kurzu

V režime pevných kurzov, ktorý sa opiera o stabilitu meny USA, funguje obchod medzi krajinami s rozličnou menou. V normálnom prípade je menové riziko týchto transakcií minimálne. Dopredu sa dá vylúčiť neočakávaný nárast cien importovaných tovarov alebo pokles ceny výrobkov v exporte, ktoré by bolo možné vysvetliť výkyvmi v menovej politike. Ak by sa vyskytla menová nerovnováha, problém by sa riešil zmenšením objemu devízových rezerv alebo pôžičkami zodpovedajúcej cudzej meny.

Odkedy výmenný kurz neurčuje spravidla centrálna banka, ale devízové trhy, musia všetci aktéri, ktorí majú vplyv na zhodnocovanie meny, dávať veľký pozor. To platí aj pre politikov a úradníkov činných vo verejnom sektore, ktorí rozhodujú o operáciách určujúcich efektívny dopyt vo veľkom meradle, napríklad minister sociálnych vecí alebo financií. Tento dopyt sa posudzuje na základe indikátorov, ako je deficit štátneho rozpočtu alebo obchodné saldo. Keďže rozpočtové deficity sa pokladajú za škodlivý jav pre stabilitu meny, stávajú sa ľahko hlavným znakom slabosti meny. Tento typ diagnostiky sa mení ľahko na sebavyplňujúcu prognózu. Iba kurz americkej meny sa väčšinou neurčuje indikátormi ako deficit štátneho rozpočtu alebo schodok obchodnej bilancie. Liberalizácia výmenného kurzu spúšťa reťazovú reakciu.

Najprv sa požaduje reštriktívny štátny rozpočet, nezávisle od požiadavky efektívneho dopytu. S uvoľnením výmenného kurzu stúpa riziko jeho zmien, a tým aj zisková prémia z podobných výkyvov. V konečnom dôsledku tak vzrastá brzdiaci efekt pre investičnú činnosť a hospodársky rozvoj. Rast hospodárskeho vývoja klesá, nezamestnanosť naopak stúpa. Tým sa znova ocitne rozpočtová politika pod tlakom šetrenia a krátenia výdavkov. Reštrikcie sa týkajú práve tých programov, za ktorými nestojí nijaká loby. Navyše dochádza k zvyšovaniu daní s výnimkou tých z majetku a ziskov. V takýchto situáciách platí ako zázračný liek na všetko: privatizácia. Súkromné podnikanie je vždy efektívnejšie ako systém verejného hospodárenia, tvrdia jeho zástancovia.

Zabúdajú pri tom, že v historickom meradle spôsobili v krajinách s voľných trhom viac škôd súkromné podniky než hospodárstva v spoločnom vlastníctve. Napriek tomu sa v privatizačnej praxi neustále pokračuje už dvadsať rokov. Ešte raz treba zdôrazniť, že to bola privatizácia výmenného kurzu, ktorá spustila privatizáciu verejných záležitostí. Výsledkom tejto epidémie je azda len metamorfóza nezamestnaného na manažéra svojich ľudských schopností. Nemecký sociálny demokrat Gerhard Schroeder nazval túto premenu "Ja, a.s:", teda akciová spoločnosť, ktorá patrí nezamestnanému. Jej aktívami by mali byť jeho talent a schopnosti, ktoré sa doteraz nepredali na trhu práce.

VZOS-mechanizmus

Zatiaľ čo privatizácia výmenných kurzov existuje už dvadsať rokov, VZOS-mechanizmus sa zaoberá špeciálnym tovarom, ktorý sa doteraz ponúkal verejne alebo bude ponúkaný pod verejnou kontrolou. Podľa princípu WTO o všeobecnom otváraní trhov môže byť každý produkt alebo služba predmetom kúpy a predaja, a preto je kandidátom na privatizáciu. Tento privatizačný kandidát môže pochádzať z ktorejkoľvek členskej krajiny WTO. Jeho kandidatúra sa deje výlučne na základe žiadosti medzinárodných koncernov. V rámci rozličných vyjednávaní podľa Všeobecnej dohody o službách sa konajú rôzne rokovania, na ktorých sa vymieňajú želania (napríklad Nemecka), ktoré sa obracajú proti želaniam iných krajín, keď sú v neprospech tejto krajiny. Týmto spôsobom sa stávajú veci, s ktorými sa predtým neobchodovalo, predajnými tovarmi.

Takto sa komercionalizujú politické a kultúrne hodnoty. Táto komercionalizácia je možná pri všetkom, čo sľubuje zisk alebo dlhodobý profit. Spätne sa tým umožňuje prístup privátnych firiem k rozličným subvenčným programom, ktoré ináč slúžia na korektúry trhu. Ak by sa VZOS mal v plnej miere uskutočniť, potom budeme my a naše deti žiť v krajine s prevažne súkromnou políciou, súkromnými školami, univerzitami, nemocnicami, parlamentmi, vládami alebo súkromnými vodnými zdrojmi.

Mechanizmus obrany a odporu (MOO)

Niekedy zaráža, že sa ľudia -- producenti alebo užívatelia verejných služieb -- proti privatizácii verejného sektora nebránia alebo proti tomu neprotestujú. Na to existuje jedna nemoralizujúca odpoveď. Ešte na začiatku New Age existovala zmes ponuky služieb a tovarov zo strany privátneho trhu a verejných zariadení. Táto zmes bola výsledkom dlhých a sčasti aj tvrdých súbojov medzi pravičiarmi a ľavičiarmi. Príťažlivosť socialistického modelu spoločnosti, ako aj reálne existujúca hrozba Sovietskeho zväzu pomáhali tejto výmene názorov. V jej razantnosti sa prejavovala aj skúsenosť s celosvetovou hospodárskou krízou, ktorá bola dôkazom, že kapitalizmus voľného trhu nefunguje dobre.

Po kolapse sovietskeho komunizmu mnohí očakávali, že budúcnosť civilizovaného sveta bude pozostávať z istého variantu zmiešaného hospodárstva a pluralitnej demokracie. Táto nádej trpko sklamala. Jej miesto vyplnila radikalizácia kapitalizmu, ktorá sa spájala so univerzálnou kampaňou privatizácie verejných záležitostí. Zdá sa, ako keby revulocionarizácia sveta v dôsledku pádu železnej opony a múru, paralyzovala aj všetky politické sily od stredu naľavo. Niekedy sa zdá, že už zostal iba hlas pápeža, ktorý varuje pred ďalšou radikalizáciou kapitalizmu. Naozaj je alarmujúcou skutočnosť, že tento systém sa dnes zmocňuje aj genetického dedičstva celého živého sveta.

Predstavme si prúd času, v ktorom sa svet delí na "ľavo" a na "pravo". Ľavičiar sa tvrdohlavo zasadí za zmenšovanie nerovnakých životných šancí, ktoré sa manifestujú vo výške mzdy, majetku, politickom vplyve, ako aj v prístupe ku kultúrnym vymoženostiam. "Pravičiar" pokladá nerovnosti za spravodlivé a upokojuje sa s myšlienkou "trickling down" , čiže predstavou postupného dobiehania chudobných a rozdávania almužien na spôsob "spolucítiaceho konzervativizmu". Už dlhší čas pozorujeme pomalý prechod ľavých na pravý breh. Na pravom brehu počuť spektakulárne heslo: privatizujte res publica! Na bohatých pastvinách sa pasú očarujúce zlaté teľatá. Ľavicový breh ponúka ako kontrast ponurý pohľad na chudobne vyzerajúcich ľudí, ktorí postávajú ukrytí niekde v tieni. Väčšina tých, ktorým sa podaril prechod na druhý breh, sa nechce obzrieť späť dozadu.

Tí, ktorým sa to podarí, vidia v diaľke smiešny transparent s nápisom: za skoré znovuzaloženie res publica. Jeho nosiči sú obklopení malou skupinkou ešte majetných ľudí. Každý z nich pôsobí akosi osamelo. Nedôverujú si však navzájom. Každý ráta s tým, že ten druhý prebehne na druhý breh. A predsa existujú pokusy o nadviazanie spolupráce a vybudovanie nových aliancií s nádejou, že sa stanú silnejším vo chvíli, keď treba odvrátiť exodus.

Mechanizmus bránenia kooperácii

Znovuzaloženie res publica je dnes úloha, ktorú treba presadiť proti úradujúcemu mainstreamu. Mocenské centrum na pravom brehu tvorí jedinú existujúcu superveľmoc. Dlho malo jediný cieľ: utlmiť komunizmus v dejinách. Tento cieľ vystriedal iný -- otvorenie trhov a celosvetové presadenie trhovej demokracie. A ten sa dnes presadzuje razantne. Prezrádza nám to komentátor New York Times, autor jedenástich bestsellerov a poradca Jimmiho Cartera Thomas Friedmann: "Neviditeľná ruka trhu nebude nikdy fungovať bez neviditeľnej päste -- McDonaldu sa nikdy nemôže dariť bez Mcdonnell Douglas, výrobcu bojových lietadiel F-15. A táto neviditeľná päsť, ktorá zaisťuje svet pre technológie zo Silicon Vallue, sa nazýva US-Army, Air force, Navy a Marine corps."

Od 11. septembra sa tento cieľ presadzuje čoraz urputnejšie. USA sa pokladajú za nové impérium. Iný lojálny pozorovateľ, analytik a poradca George Friedman, zakladateľ v Texase udomácnených Strategic studies, o tom píše: "Pod tlakom víťazstva nad al-Káidou budú americké jednotky umiestnené do množstva krajín -- niekedy otvorene, inokedy skryto, raz v uniformách, inokedy bez nich. Vo všetkých týchto krajinách sa USA pokúsia zmeniť vnútornú politiku. Máloktoré z nich sa zmôžu na odpor. USA s ich ohromnou silou sa premenili z nezaangažovanej gorily na šelmu s brutálnou presnosťou zásahu. S ohľadom na silu Američanov a prevládajúcu náladu existuje len málo štátov, ktoré riskujú nekooperáciu a prípadný pád do nemilosti USA. Niektoré z nich dokonca vidia šancu zabezpečiť si výhody prostredníctvom kolaborácie."

Napriek tomu: nová ríša je menej silná, ako sa na prvý pohľad zdá. Úspech Američanov závisí od spolupráce s ostatnými. Len čo by zvyšok sveta zastavil spoluprácu, zo superveľmoci by zostal osamotený hegemón. Rozhodujúca otázka znie: Prečo európske krajiny predstierajú, že sú naďalej vazalmi, namiesto aby sa stali sebavedomými štátmi a zväzkami štátov? "Vazal" je výraz, ktorý prednedávnom použil Ignacio Ramonet, šéfredaktor Le Monde Diplomatique. Zaviedol ho takmer pred štvrťstoročím Zbiegniew Brzezinski.

Odpoveď na túto otázku je po ruke: pracuje tu iný mechanizmus, ktorý bráni kooperácii. Dá sa však očakávať, že každá vláda, ktorá zvažuje možnosť nespolupracovať s USA, to urobí len v rámci širšej koalície podobne zmýšľajúcich štátov. Keďže si však nebude istá, či sa takáto koalícia uskutoční, bude váhať s možnosťou jej vytvorenia s inými. Oveľa menej riskantné je, zostať s tými štátmi, ktoré reprezentujú status quo. USA ponúkajú výborné zaobchádzanie všetkým tým krajinám, ktoré sa držia od podobných koalícií ďaleko. V týchto dňoch určuje logiku globálnej situácie ešte hegemón. Existuje však množstvo znakov, že táto prevaha sa stratí oveľa skôr, ako sa dnes zdá.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       29. 9. 2003
28. 9. 2003 Kuřivody 2003: Policisté rozpustili "nepovolenou" technoparty ve vojenském prostoru Ralsko Štěpán  Kotrba
29. 9. 2003 Most: ODS chce stůj co stůj prosadit oplocený a střežený tábor pro neplatiče Štěpán  Kotrba
29. 9. 2003 Želary, mnoho povyku pro nic Jan  Paul
29. 9. 2003 Právo ve Slaném: porušení zásad slušné žurnalistiky Štěpán  Kotrba
29. 9. 2003 Český rozhlas 3 Vltava k česko-(sudeto)německému tématu Jiří  Černý
29. 9. 2003 K širšímu smyslu pěstování českého "sudetoněmeckého komplexu" Jiří  Černý
29. 9. 2003 Topolánek chtěl nahradit druhou ligu krajským přeborem Josef  Trnka
29. 9. 2003 Kouzelné zrcadlo literatury Radek  Sárközi
29. 9. 2003 Paradox: Opuštěné důlní areály nemohou a bývalá kasárna mohou být komerčně využívány Jaroslav  Hlaváček
29. 9. 2003 Rušení malých škol z finančních důvodů je velmi krátkozraké Michal  Rusek
29. 9. 2003 Bohatí musí být bohatší (a Špidla silnější) Darius  Nosreti
29. 9. 2003 Jak se Praha rozloučila s básníkem Zdeněk  Jemelík
29. 9. 2003 "Kubánský socialismus přežil, protože je nezávislý" Zdeněk  Jemelík
29. 9. 2003 Kubánské velvyslanectví: "Policie selhala - záměrně?"
29. 9. 2003 Jerusalem Post: "Musíme zabít teroristy i Arafata"
27. 9. 2003 Evropský parlament: Malá zpráva o velkém dosahu
27. 9. 2003 "Lhal jsi, oni zemřeli," vyčítají američtí rodiče Bushovi
27. 9. 2003 Labourističtí poslanci jsou s Blairem nespokojeni
29. 9. 2003 Koniec významu sociálnej demokracie: privatizácia sociálnych mechanizmov sa šíri rýchlosťou epidémie Egon  Matzner
25. 9. 2003 Slaný: Předběžné opatření proti předběžnému opatření Štěpán  Kotrba
1. 9. 2003 Hospodaření OSBL za srpen 2003
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Globalizace RSS 2.0      Historie >
29. 9. 2003 Koniec významu sociálnej demokracie: privatizácia sociálnych mechanizmov sa šíri rýchlosťou epidémie Egon  Matzner
25. 9. 2003 Cancún -- Rentabilita jednej mrkvy   
25. 9. 2003 Limity "Európy, a.s." : Zlyhanie obchodnej politiky únie v Cancúne Radovan  Geist
22. 9. 2003 Zklamání z nezdaru: průběh konference WTO v Cancúnu Ludmila  Štěrbová
22. 9. 2003 Cancún: to, že se rozhovory rozložily, je pozitivní   
20. 9. 2003 Philips v České republice vyrábí televizní obrazovky nelegálně   
19. 9. 2003 Od Cancúnu ke spravedlivému obchodu   
17. 9. 2003 Globalizace: přísliby i hrozby   
17. 9. 2003 Cancún: Snaha o privatizaci vody   
17. 9. 2003 Subcommandante Marcos: Jsme vykořisťováni jako otroci WTO   
17. 9. 2003 Bechtel a krev za vodu: válka jako omluva pro rozšiřování práva korporací Vandana  Shiva
15. 9. 2003 Zapatisté: Globalizujme naději Subcommandante  Marcos
15. 9. 2003 Vládnou obavy, že Amerika bude torpédovat rozhovory v Cancúnu   
12. 9. 2003 Česká republika je "plně oddána poslání a cílům WTO" Miroslav  Somol
12. 9. 2003 Zasedání WTO v Cancúnu: Jaký mandát dostala od vlády česká delegace   

Privatizace služeb RSS 2.0      Historie >
29. 9. 2003 Koniec významu sociálnej demokracie: privatizácia sociálnych mechanizmov sa šíri rýchlosťou epidémie Egon  Matzner
17. 9. 2003 Cancún: Snaha o privatizaci vody   
17. 9. 2003 Bechtel a krev za vodu: válka jako omluva pro rozšiřování práva korporací Vandana  Shiva
26. 8. 2003 Protest proti zavedení softwarových patentů v EU   
8. 8. 2003 Zlikvidují zautomatizované automobily veřejnou dopravu?   
8. 8. 2003 Jak platit za užívání silnic   
8. 8. 2003 Systémy pro automatickou jízdu automobilů už existují   
6. 8. 2003 Velvyslanectví německých zájmů - dopis jednoho lobbisty Štěpán  Kotrba
17. 3. 2003 Privatizácia železníc v treťom svete Martin  Brendan
10. 3. 2003 Tajnosti a klamstvá Európskej komisie: oslabovanie sociálneho systému Radovan  Geist
13. 2. 2003 GATS: voda jako drahocenná obchodovatelná komodita Henry  Heyneardhi
13. 2. 2003 OSN požehnala vodu jako veřejný statek a lidské právo Gustavo  Capdevila
13. 2. 2003 Války o vodu Savannah  Blackwell
18. 1. 2003 Národní knihovna má problém s chápáním svého poslání v digitální době Štěpán  Kotrba
18. 12. 2002 Riziká privatizácie vodární a kanalizácií Roman  Havlíček

Reforma veřejných financí a tvorba rozpočtu RSS 2.0      Historie >
29. 9. 2003 Rušení malých škol z finančních důvodů je velmi krátkozraké Michal  Rusek
29. 9. 2003 Bohatí musí být bohatší (a Špidla silnější) Darius  Nosreti
29. 9. 2003 Koniec významu sociálnej demokracie: privatizácia sociálnych mechanizmov sa šíri rýchlosťou epidémie Egon  Matzner
26. 9. 2003 Život na dluh Josef  Vít
26. 9. 2003 ČTK o parlamentní rozpravě: "rozpumpovaný" Sobotka Štěpán  Kotrba
24. 9. 2003 Mlynář škodí Českému Telecomu i českému státu Štěpán  Kotrba
19. 9. 2003 Agrární skandál za více než půl miliardy Štěpán  Kotrba
19. 9. 2003 Český Telecom porušuje zákon o telekomunikacích, telekomunikační licence, telekomunikační vyhlášky a stavební vyhlášky   
18. 8. 2003 Hospodářský růst -- tabuizované téma? Jaroslav  Krajči
18. 8. 2003 V současné době peníze nejsou kryté zlatem, ale dluhy Josef  Hromádko
18. 8. 2003 Papierová pomoc z Bruselu Damas  Gruska
12. 8. 2003 Je to jiný Ivan Svítek?   
7. 8. 2003 Kdo je větší žrout peněz než České dráhy?   
5. 8. 2003 ODS ukazuje atrofické svaly Petr  Baubín
28. 7. 2003 Česká digitální média VI.
Podzimní rozhodování se blíží
Zdeněk  Duspiva

Liberalizace světového obchodu a WTO RSS 2.0      Historie >
29. 9. 2003 Koniec významu sociálnej demokracie: privatizácia sociálnych mechanizmov sa šíri rýchlosťou epidémie Egon  Matzner
27. 9. 2003 Evropský parlament: Malá zpráva o velkém dosahu   
25. 9. 2003 Cancún -- Rentabilita jednej mrkvy   
25. 9. 2003 Limity "Európy, a.s." : Zlyhanie obchodnej politiky únie v Cancúne Radovan  Geist
22. 9. 2003 WTO: Rozhodnutí o otázkách, týkajících se provádění dohod - Doha, 9. - 14. listopad 2001   
22. 9. 2003 Cancún: to, že se rozhovory rozložily, je pozitivní   
22. 9. 2003 Zklamání z nezdaru: průběh konference WTO v Cancúnu Ludmila  Štěrbová
22. 9. 2003 WTO: Deklarace ministrů a pracovní program - Doha, 9. - 14. listopad 2001   
22. 9. 2003 WTO: Deklarace o Dohodě o obchodních aspektech práv k duševnímu vlastnictví a veřejném zdraví - Doha, 9. - 14. listopad 2001   
19. 9. 2003 Od Cancúnu ke spravedlivému obchodu   
17. 9. 2003 Globalizace: přísliby i hrozby   
17. 9. 2003 Cancún: Snaha o privatizaci vody   
17. 9. 2003 Subcommandante Marcos: Jsme vykořisťováni jako otroci WTO   
17. 9. 2003 Bechtel a krev za vodu: válka jako omluva pro rozšiřování práva korporací Vandana  Shiva
15. 9. 2003 Zapatisté: Globalizujme naději Subcommandante  Marcos