Rovnako neopodstatnený je aj hlas ministra, že jednoduché účtovníctvo sa využíva na podvody, pretože kto chce podvádzať tak podvádza rovnako aj pri podvojnom účtovníctve len metódy sú iné.

V čom je však odborný problém? Uvediem osobnú skúsenosť z praxe. Približne v roku 1998 prišiel za mnou podnikateľ a hovorí: "Prosím Vás poraďte mi, pretože buď som blázon ja alebo daňový úrad. Zarobil som 50 tisíc Sk a oni mi vyrúbali daň vo výške 750 tisíc Sk a ešte rovnako vysokú pokutu. Veď ide o do neba volajúci nezmysel a nespravodlivosť."

Po preskúmaní dokladov som podnikateľovi odpovedal: "Podľa zákona Ste bláznom Vy, lebo daňový úrad má pravdu, podľa ľudských kritérií je bláznom daňový úrad lebo striktne postupuje podľa bláznivého zákona".

V čom bol a je problém? Podnikateľ vložil v jednom roku do podnikania cez daňové (neinvestičné) výdavky 2,4 mil. Sk a nemal žiadne daňové príjmy. Podľa jednoduchého účtovníctva teda dosiahol stratu vo výške 2,4 mil. Sk. V nasledujúcom roku, pretože nemohol pokračovať v podnikaní, predal svoj podnik za 2,4 mil. Sk + 50 tisíc Sk. Podnikateľ postupoval podľa logiky zarobil som 50 tisíc a teda daň si vypočítal zo zarobených 50 tisíc Sk. Problém je však v tom, že podľa zákona sa daň počíta nasledovne: Daňové príjmy v roku predaja firmy 2 450 000 Sk, daňové výdaje 0.- Sk, daňový základ 2 450 000.- Sk, odpočet jednej pätiny straty (48 0000.- Sk) z minulého roka a teda daň sa vypočítava z 1 970 000.- Sk čo v danom období znamenalo daňovú povinnosť približne tých 750 000.- Sk a samozrejme 100% pokuta za oneskorene zaplatenú daň. Výsledok daňovej kontroly odviesť z 50 tisícového zisku spolu 1,5 milióna dane a pokuty bol úplne v poriadku. Že je to nehumánne a antilogické je už iný problém, problém antiľudskosti "právneho štátu" (zákona).

Uvedená anomália vyplývajúca zo zákona a možnosti viesť jednoduché účtovníctvo môže mať pri jej necitlivom odstránení katastrofálne následky pre mnohých podnikateľov. Prečo?

Podnikateľ účtujúci v jednoduchom účtovníctve ak zisk investoval cez daňové výdavky do rozvoja firmy tak nemusel platiť dane. Ak to robil niekoľko rokov tak tento zisk je uložený v zásobách materiálu či tovaru, pripadne pohľadavkách. V prípade ukončenia jednoduchého účtovníctva a prechode na účtovníctvo podvojné dopadne však rovnako ako uvedený podnikateľ, že z uloženého zisku v majetku bude musieť odviesť v prvom roku po prechode na podvojné účtovníctvo daň na ktorú nebude mať dostatok finančnej hotovosti. Jediná možnosť ktorá mu ostane bude vlastne možnosť predať podnik a zaplatiť vzniknutú daňovú povinnosť. Toto je odborná stránka likvidačného charakteru zámeru pána ministra Mikloša voči podnikateľom a nie v cene či náročnosti podvojného účtovníctva.

V mene podnikateľov by som preto verejne poprosil poslancov, aby mysleli na tento dopad zámeru pána ministra a ak by k nemu došlo, aby umožnili podnikateľom rozložiť daňovú povinnosť ktorá vyplynie z prechodu na podvojné účtovníctvo na viac rokov (povedzme počet rokov podnikania).