20. 3. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
20. 3. 2003

SRBSKO: Vražda nesmie zastaviť reformy

Marcus Tanner
převzato z denníku The Independent, preložil a upravil Radovan Geist

Smrť srbského premiéra Zorana Djindjiča z rúk atentátnika vyvolala mnohé reakcie. Zdá sa, že svet si dnes, na prahu konfliktu v Perzskom zálive, ešte stále veľmi dobre pamätá nedávne zábery z vojen v bývalej Juhoslávii. V mnohých z nich označil euroatlantický svet za vinníka práve Srbsko. Trvalo dvanásť rokov, kým Miloševičov režim padol. Nie vďaka, skôr napriek bombám zhadzovaným na krajinu, ktoré opozícii komplikovali situáciu. Keď si Srbi vybrali novú vládu, nešlo o svätcov, ale o reálnych politikov, ktorí sa na svoje posty dostali aj vďaka "nie najčistejším" kontaktom. Zorana Djindjiča však vnímali ako personifikáciu nového Srbska i napriek tomu, že bol kontroverzným politikom. Možno vyčnieval nad svojimi kolegami, no vyrastal v rovnakej politickej realite ako oni. RG

Vražda srbského premiéra Zorana Djindjiča v Belehrade akoby potvrdzovala reputáciu, ktorú krajina má. Zdá sa, že je, aj na balkánske pomery, mimoriadne neschopná zvládnuť umenie pokojného prebratia moci. Nijaký iný štát v regióne nestratil toľkých lídrov rukou atentátnika.

No pokiaľ smrť všetkých tých princov z dynastií Obrenovičovcov či Karadžordževičovcov často neznamenala nič viac než bezvýznamnú "zmenu režimu", otázka, ktorej Srbi čelia po Djindjičovej smrti, je, či neutrpel smrteľný úder celý proces modernizácie. Od chvíle, keď za sebou sústredil davy a presvedčil ich, aby si mysleli o Miloševičovi predtým nemysliteľné, uhladený, mnohými jazykmi hovoriaci líder Demokratickej strany akoby niesol celú ťarchu srbskej westernizácie a demokratickej transformácie na svojich pleciach.

Vždy akoby vyčnieval nad zvyškom srbských politikov. V krajine tradične posadnutej strachom a odporom k Nemecku presadzoval nemecké podnikateľské a politické kontakty. Pokrčené modré obleky Miloševičovho typu neboli preňho. Vždy sa ukazoval v drahých módnych oblekoch. Západní diplomati boli unesení. Po rokoch kontaktov s Miloševičovými násilníkmi stáli pred mužom, ktorý vyzeral ako model. Nielen pred lídrom nového Srbska, ale pred novým Srbom.

Srbi majú oprávnený dôvod obávať sa dôsledkov tejto vraždy. Kto ponesie ďalej taktovku reforiem? Kandidátom je Nebojsa Čovič, Djindjičov podpredseda vlády a muž s preverenými schopnosťami. Ako muž číslo dva riadil obratne zložité vzťahy Belehradu s Kosovom a -- bez víťazných fanfár -- zabezpečil politické urovnanie povstania Albáncov v oblasti Preševa na juhu Srbska. Aj keď bude držať kormidlo po niekoľko nasledujúcich týždňov, len voľby, ktoré sa teraz budú musieť konať, ukážu, či má silu vysporiadať sa so všetkými zainteresovanými skupinami -- ultranacionalistami, starou Miloševičovou elitou a mafiou.

Djindjič dokázal prežiť tak dlho (akokoľvek cynicky môže táto veta dnes znieť) aj preto, že bol takmer taký istý ako jeho protivníci. Pod uhladeným oblekom a za žiarivým úsmevom sa skrýval rovnako drsný manipulátor ako oni. Ako mi raz povedal istý srbský komentátor: "Bol reformátorom, no myšlienka, že bol bojovníkom proti mafii, je vtip. Viedol svoju vlastnú!" Rozdiel medzi Djindjičom a jeho nepriateľmi bol v tom, že nemal tunelové vnímanie barónov srbského podsvetia. Bol možno skorumpovaný politik, no usiloval sa vyslobodiť Srbsko z temnoty, v ktorej ho zanechal Miloševič, a viesť ho k svetlám Európy. Vydanie Miloševiča do Haagu bol odvážny čin. Všeobecne sa očakávalo, že to vyvolá povstanie.

Podľa mnohých srbských pozorovateľov malo byť 72 hodín bezprostredne po atentáte rozhodujúcich. S vyhlásením výnimočného stavu prešla moc z rúk polície -- preniknutej skrz-naskrz mafiou -- armáde, ktorá môže byť odolnejšia. Bezpodmienečne však musí zničiť "červené barety" a ďalšie polovojenské skupiny, ktoré získali kontrolu nad politickým i spoločenským životom. Ak nie, gangy tým ukážu, že môžu beztrestne zabíjať politických lídrov a nádej na reformy sa skončí. Ani rozhodné konanie armády však nezabráni, aby otázka integrácie do Európy a pokroku vôbec neutrpela silný úder. Ako povedal jeden ekonóm: "Nik nebude investovať do krajiny, v ktorej môžu premiéra zastreliť na ulici." Navyše bude nasledovať niekoľkomesačné obdobie politického vákua -- dovtedy, kým nové voľby nedajú niekomu do rúk mandát. To znamená ďalšiu časovú stratu pre reformy. Psychologické škody sa dajú ťažko odhadnúť. Mnohí Srbi sa boja, vrátane Djindjičových odporcov, že krajina sa nikdy nevymaní z krvavého kruhu nestability, do ktorého upadla v 90. rokoch.

Vzhľadom na to, že Západ je dnes zamestnaný Irakom, existuje nebezpečenstvo, že Európa so Spojenými štátmi si bude len málo všímať, čo sa deje v Srbsku. To by bolo veľkou chybou. Nech už Západ upiera svoju pozornosť kamkoľvek, musí jednotne trvať na potrestaní vinníkov. Nezmyslené predstieranie, že nik nevie, kde sa skrýva Radovan Karadžič či Ratko Mladič sa musí skončiť a obaja bosnianski vojnoví zločinci musia skončiť pred tribunálom v Haagu. Je čas preťať niektoré srbské gordické uzly. To bude pokračovaním práce, ktorú začal Zoran Djindjič -- sám, prirodzene, nedokonalý človek, no s dávkou "vízie". Ak nie, Srbsko sa bude posúvať späť, sťahujúc so sebou aj niektorých svojich balkánskych susedov.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       20. 3. 2003
20. 3. 2003 Koaliční vojska okupovala irácké město Umm Qasr
20. 3. 2003 Američané zahájili pozemní útok
20. 3. 2003 Včera, dnes a zítra
21. 3. 2003 Mezinárodní komise právníků vyhlásila válku proti Iráku za protizákonnou
20. 3. 2003 Prohlášení české vlády: Tanec mezi vejci
20. 3. 2003 Projev Saddáma Husseina k iráckému národu
20. 3. 2003 Špinavé tajemství Velké Británie
20. 3. 2003 Evropská unie vyšetřuje záhadné odposlouchávání
20. 3. 2003 Pište Cyrilu Svobodovi
20. 3. 2003 Milý pane Bushi, měl jste jet do zahraničí, tedy aspoň jednou...
20. 3. 2003 Amnesty International: Dodržujte v Iráku lidská práva!
20. 3. 2003 Kausa Rusnok aneb Znám pár lidí, kteří umí číst a psát... Martin  Gřeš
19. 3. 2003 ČR: Transparency International znepokojena, že odcházejí vyšetřovatelé závažných hospodářských kauz
20. 3. 2003 Hana Marvanová nemluví pravdu Petr  Žantovský
20. 3. 2003 Vyjádření RRTV k výsledkům arbitráže CME-ČR a k jejím ohlasům
20. 3. 2003 CME zveřejnila české znění arbitrážního nálezu ohledně TV Nova
20. 3. 2003 Ministru průmyslu a obchodu: vysvětlete, jak jsou udělovány vývozní licence pro export zbraní
20. 3. 2003 Protiamerické a protiválečné protesty koordinuje "neviditelná světová organizace"
20. 3. 2003 Přežraní Američani Jaromír  Plešek
20. 3. 2003 Bojkotujme americké výrobky Darius  Nosreti
20. 3. 2003 Sýrie odmítá americké ultimátum Iráku
20. 3. 2003 Arabský poslanec v Izraeli: Bush Palestincům neslibuje nic
20. 3. 2003 Hlad ve světě
20. 3. 2003 SRBSKO: Vražda nesmie zastaviť reformy Marcus  Tanner
19. 3. 2003 Tony Blair: Hrozbou je chaos
19. 3. 2003 Bill Clinton: Důvěřujte Tonymu Blairovi, měl pravdu
18. 3. 2003 Dramatickým protiválečným projevem odstoupil předseda britské Dolní sněmovny Robin Cook
20. 3. 2003 Na obzore Ľudová únia: Budú plniť tkáčovci v parlamente úlohu záložnej jednotky koalície? Marián  Repa
20. 3. 2003 Každá vojna nie je nič iné ako štátmi legalizované vraždenie a ničenie predpokladov existencie Gabriela  Šikulíncová
20. 3. 2003 ANKETA: Vládna a verejná mienka na Slovensku
20. 3. 2003 USA -- Problem N° 1 Ivan  Štefunko
20. 3. 2003 Právo na prahu vojny: Medzinárodný trestný tribunál začal svoju činnosť Martin  Kunštek
20. 3. 2003 Americká verejnosť proti vojne Oskar  Krejčí
20. 3. 2003 Ultimátum: Bushov prejav definoval budúcnosť Radovan  Geist
20. 3. 2003 Změna účtu Britských listů
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Slobodan Miloševič, Srbsko a válka v Kosovu RSS 2.0      Historie >
20. 3. 2003 SRBSKO: Vražda nesmie zastaviť reformy Marcus  Tanner
17. 3. 2003 Vstanou - a kdy - noví politici? Napřiklad v Srbsku...   
14. 3. 2003 Moc bezmocných národů a globalizace světa Karel  Fiala
13. 3. 2003 Srbský prezident Djindjič zavražděn, v Srbsku vyhlášen mimořádný stav   
31. 1. 2003 Dopis jugoslávskému velvyslanci:
omluva českých sociálních demokratů za bombardování Srbska
Štěpán  Kotrba
30. 8. 2002 Novinářka v Haagu, vyslýchána Miloševičem   
1. 7. 2002 Američané: naši vojáci odejdou z Balkánu, pokud nedostanou soudní imunitu   
12. 4. 2002 Zpráva o masakru ve Srebrenici zřejmě podpoří Miloševičovu obhajobu   
22. 3. 2002 Říše, Vlast a Národ v zrcadle evropské federální multikulturality Štěpán  Kotrba
19. 2. 2002 Smrtonosná sémantika humanitárních válek - 2. část Josef  Fronek
19. 2. 2002 Miloševič: "Západ vyvolával v Jugoslávii, v Československu a v SSSR nacionalismus"   
18. 2. 2002 Příběh přívětivého autobusáka, který se stal hromadným vrahem   
18. 2. 2002 Smrtonosná sémantika humanitárních válek - 1. část Josef  Fronek
15. 2. 2002 Miloševič obvinil haagský tribunál ze zaujatosti   
5. 2. 2002 Kvazicitáty, vyfantazírovaná hausnumera a machiavelistické PR: Srbové nechtěli nikoho vyvraždit Josef  Fronek