Ale aby som nebol znovu upodozrievaný, že vystupujem v úlohe "vykladača učenia a dejín Cirkvi", obmedzím vlastné komentáre a dám čo najviac priestoru osobe najpovolanejšej, Dr Jozefovi Špirkovi, vzdelanému katolíckemu teológovi a historikovi. Citujem teda Dr. Špirka: "Pri nanebovstúpení Pána mala Cirkev Kristova v celom Judsku a Galilejsku okolo 500 prívržencov, z ktorých 120 -- keď aj apoštolov rátame -- žilo v Jeruzaleme. Pod dojmom Petrovej kázne v Turíčny deň dalo sa pokrstiť 3000 a skoro potom ďalších 2000 ľudí. Boli to židokresťania, ktorí tvorili prvú cirkevnú obec v Jeruzaleme. Ňou sa vlastne začínajú dejiny Cirkvi. O jej vnútornom živote a ďalšom rozširovaní podávajú nám úchvatný obraz Skutky Apoštolské: "Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu myseľ a jednu myseľ, a nikto nepovažoval za svoje niečo z toho, čo mal, ale všetko mali spoločné." (Sk 4, 32). Bol to istý druh komunizmu, pravda nie nanúteného, ale prúdiaceho z kresťanskej lásky k blížnemu, ktorá nestrpela, aby spolubrat trpel núdzu." (Dr. Špirko, Cirkevné dejiny, faximilné vydanie, zv. I., str. 42).

V tom istom diele Dr. Špirko vysvetľuje: "Výroky sv. Otcov bičovali len zneužitie súkromného vlastníctva, alebo horlili podľa príkladu Platónovho a prvých kresťanov v Jeruzaleme za komunizmus lásky." (Dr. Špirko, Cirkevné dejiny, faximilné vydanie, zv. I, str. 187).

Čo k tomu dodať? Nedávno som počul takúto sentenciu: "Komunizmus môže zvíťaziť len na základe Biblie." Povedal mi ju pri pive jeden radový člen KSS bez akademického vzdelania, ale tá jeho myšlienka je jednoducho geniálna.

Za seba dodám myšlienku, ktorá už možno nie je až tak geniálna: nemohol by som byť veriaci bez toho, žeby som nevyznával komunistické ideály a naopak, nemohol by som vyznávať komunistické ideály bez toho, žeby som nebol veriaci. U mňa je kresťanská viera a komunizmus v dokonalej symbióze. Myslím, že aj naša katolícka Cirkev by sa mala vrátiť k odkazu ranokresťanskej Cirkvi, ktorá bola neodmysliteľne spätá s kresťanským komunizmom lásky.