Centrálny štrajkový výbor železničiarov naďalej nekompromisne trvá na požiadavke odložiť rušenie početných regionálnych tratí a vlakových spojov. Ide o tak úplne konkrétnu vec, že sa okolo nej muži v modrom "zakopali" a nemienia ustúpiť. Cez víkend sa nedali opiť rohlíkom v podobe neurčitých sľubov vytvorenia akýchsi komisií a budúceho prevzatia rušených tratí orgánmi samosprávy.

Sebavedomej rétorike, bez ohľadu na to, že pôda pod jeho nohami je veľmi nepevná, dal prednosť aj premiér Dzurinda. Vyhlásil, že stávkujúci preňho nie sú adekvátnym partnerom na rokovanie a bude hovoriť len s prezidentom Konfederácie odborových zväzov, aj to až po skončení nátlakových akcií. Musí však veľmi dobre vedieť, že šéf KOZ je len koordinátorom, nemá právo samostatne vystupovať za podriadené odborové zväzy, pokiaľ ho tým samé nepoveria, na čo nie je tentoraz žiaden dôvod - okrem urazenej samoľúbosti nevysokého šéfa exekutívy.

Postavou najmä okolo pása naopak mohutný generálny riaditeľ železníc, Ladislav Saxa, tiež neprispel ku upokojeniu situácie. Miesto vzájomného rešpektu s nespokojnými zamestnancami sa správa očividne arogantne, odmieta kritiku a hádže vo vzduchu hrozbami budúcich výpovedí, trestnými oznámeniami, nevyplatením miezd, apod. Ťažko by aj viaceré svoje pozície obhajoval. Pri týchto otrasoch je aj s celou manažérskou "mafiou" veľmi zraniteľný do očí bijúcim šafárením, vyhadzovaním stoviek miliónov korún daňových poplatníkov za luxusné byty a funkčné požitky svojich ľudí. Vlastne nielen ich. Železnice evidentne slúžili terajším politickým kruhom ako nástroj na realizáciu provízií pre vybratých ľudí. Svedčí o tom napr. fakt, že jeden z nadštandardných bytov dostal pracovník kancelárie prezidenta, majitelia viacerých iných majú aj iné nehnuteľnosti, a rad ďalších otrasných skutočností, ktoré zistil Najvyšší kontrolný úrad. Jediný komentár L. Saxu znel, "či je tu NKÚ na morálne posudky, alebo na zákonnosť" !

Železničiarom nechýba zodpovednosť. Keď sa včera dozvedeli, že na východnom Slovensku sneh zavieva opustené koľajnice, napriek stávke ich šli očistiť, aby bola zabezpečená prejazdnosť úsekov. Odmietli ale taktickú požiadavku, aby obnovili aspoň nákladnú dopravu. Je to ich najsilnejšia zbraň, už dnes totiž ostanú viaceré veľké spoločnosti bez potrebných dodávok.

Ak nemieni ísť predseda vlády do krajnosti a vyčkávať, či odborári nestratia časom odvahu - a zdá sa, že s postupom času sa naopak ich sebavedomie zvyšuje - alebo dokonca vyhlásiť výnimočný stav s nasadením represívneho aparátu, tak čas pracuje pre stávkujúcich. O čo dlhšie bude stávka pokračovať, o to bude ich víťazstvo výraznejšie. Veľmi dobre to vedia opozičné strany, ktoré ich bez výnimky podporujú. Aj niektorí osvietenejší koaliční činitelia aspoň polohlasne deklarujú niečo celkom iné, ako ich premiér. Napríklad Pavol Rusko označil sporné rušenie tratí za "zjavne nedomyslené".

Dráma na koľajniciach už nie je len sporom o jednu sociálnu skupinu, ale stala sa skúškou toho, koľko občania vláde dovolia. Nie div, že po mnohých rokoch úplnej odovzdanosti a najviac ak verbálnych protestov, je terajší masový prejav nespokojnosti pre nejedného politika na čele so šéfom exekutívy, niečím šokujúcim, s čím si nevedia slušným a adekvátnym spôsobom poradiť.