Faktor úspechu

V päťdesiatych rokoch americký sociológ Merton uviedol, že veĺkú časť kriminálneho konania spôsobuje fakt, že sa ĺuďom v určitej kultúrnej spoločnosti vsugerúvajú znaky úspešnosti. Mnohí však nemajú možnosti a prostriedky, ako túto požadovanú úspešnosť dosiahnuť. Jedným z najviac preferovaných znakov úspešnosti je vlastníctvo hmotných statkov, najmä peňazí. Veĺa občanov však nemá možnosť získať toĺko prostriedkov, ktoré by postačovali na uspokojenie všetkých ich potrieb, legitímnym spôsobom. Časť z nich sa preto rozhodne získať ich za každú cenu a dajú sa na cestu zločinu. Táto úvaha sa dá aplikovať aj na našu spoločnosť, ktorá je v mnohých ohĺadoch priam posadnutá kultom úspechu - preferovaním osobných statkov, vyniknutím v spoločenských vzťahoch, snahou patriť medzi elitu spoločnosti a kultom silných osobností. Na základe tejto úvahy sa dá vysloviť hypotéza, že skinheadmi sa stávajú ĺudia, ktorí sú neúspešní alebo nemajú šancu normálnym spôsobom dosiahnuť pozornosť a úspech v spoločnosti.

Túto hypotézu podporujú i tieto fakty: majú nevýrazné postavenie v rodine, prípadne žijú v nekompletnej rodine, nemajú dostatok profesijnej zručnosti na výkon zamestnania. Mnohí nemajú ešte ukončené stredoškolské vzdelanie a nie sú ani vyučení, alebo ešte len študujú, pripravujú sa na budúce povolanie (väčšina z nich sú učni, stredoškoláci, mladiství bez pracovného pomeru...), sú deprimovaní vlastnou neúspešnosťou, pretože nemôžu hmatateĺným spôsobom dosiahnuť úspech -nemôžu sa ním prezentovať a chváliť na verejnosti, sú medializovaní ako spodina spoločnosti a pritom je u nich výrazná túžba stať sa úspešnými.

Z histórie sú známe tri modely, ako dosiahnuť postavenie elity v spoločnosti: pomocou majetku, pomocou podaného pracovného výkonu a pomocou "správnej krvi". Prvé dva modely sú pre skinheadov nedosiahnuteĺné. Nezostáva im teda nič iné, než získať postavenie spoločenskej elity pomocou vyzdvihnutia hodnoty svojej nadradenosti z dôvodu "správnej krvi" - z ich pohĺadu príslušnosti k hnutiu bojujúcemu za budúcnosť a prežitie bielej rasy.

Faktor neistoty

V súčasnom období pôsobí tento faktor veĺmi výrazne, ide najmä o neistotu sociálnu. Tá je však charakteristická pre všetky okolité štáty, nielen pre Slovensko. Poistkou sa stáva hromadenie majetku. Pre osoby, ktoré sa nemohli poistiť proti sociálnej neistote majetkom, poskytoval túto ochranu tzv. sociálny štát. V súčasnosti však štát túto ochranu značne zredukoval a bremeno zodpovednosti za svoje postavenie prenáša na občana. Ale ak sa spoločnosť dostane do sociálnej krízy (čo je pri súčasnej miere nezamestnanosti skutočnosť), časť populácie, ktorá je ňou najviac postihnutá, sa začne radikalizovať, aby neistotu aspoň čiastočne eliminovala. Združuje sa v radikálnejších komunitách, ktorých prostredníctvom môže hlasnejšie vysloviť svoj protest voči sociálnej neistote (poukazovanie na sociálne dávky vyplácané Rómom, na údajné zaberanie pracovných miest prisťahovalcami a pod.)

K tomuto radikálnemu riešeniu sú náchylní najmä mladí ĺudia s nízkym vzdelaním, bez perspektívy a s malými možnosťami uplatnenia sa na trhu práce. Svoju neistotu potom kompenzujú militantným konaním. V tomto prípade ide o všeobecne platný vzorec, ktorý funguje vo všetkých spoločnostiach. Najmä výkon povolania sa totiž spája s tvorbou spoločenskej integrácie a aspektom ekonomickej samostatnosti. Ak sú mladým ĺuďom tieto oblasti zneprístupnené alebo sú závažným spôsobom ohrozené, ich životné plány dostávajú trhliny, a preto tieto hodnoty odmietajú a zavrhujú. Na to všetko má navyše negatívny vplyv zdôrazňovanie individuálnych úspechov a výkonov, čo má za následok vytrácanie sociálnej solidarity a usiluje sa nájsť cesty, ako tento hendikep kompenzovať, preto hĺadá východisko v zapojení sa do nových pospolitostí. Ak sa čoraz väčšmi vytráca pocit sociálnej spolupatričnosti, získavajú na význame kategórie, na základe ktorých sa posudzuje príslušnosť k rôznym spoločenstvám. Do popredia sa tak dostávajú kategórie ako rasa, farba pleti, jazyk, národ, kultúra, pohlavie, vek a pod., ktoré sú mylne interpretované a je v nich videná príčina vlastnej neúspešnosti.

Faktor absencie zaradenia sa

V modernej spoločnosti vládne kult osobnosti, ktorý ju však zároveň triešti na spoločnosť atomizovanú, v ktorej sa človek ocitá osamotený. Je oslabená funkcia rodiny a zväčša nefunguje rozvetvená rodina, ktorá poskytuje človeku sociálnu sieť a oporu. Pre človeka s nízkym vzdelaním a nízkym vekom, bez životných skúseností ide o zvlášť ťažké postavenie, pretože sa v takejto spoločnosti dokáže len veĺmi ťažko orientovať. Hĺadá preto niečo, o čo by sa oprel, a zmiernil tak pocit svojej neistoty. A tým niečím býva práve skupina, partia ĺudí v rovnakom postavení, ktorí majú rovnaké problémy, v ktorej však vyčnieva určitá dominantná osobnosť s radikálnymi názormi na riešenie, ktorá dokáže "určiť smer" a nájsť tak východisko z neistoty. Toto je tiež rozhodujúci faktor, prečo skinheadi vyznávajú duch kamarátstva, duch pospolitosti, čo je inak prirodzenou potrebou každého človeka. Sociálna neistota, pocit neúspešnosti a tápanie v spoločnosti, nezaradenosť do spoločnosti, uvedomovanie i toho, že sa nemajú šancu stať súčasťou elity a anonymita v spoločnosti sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré vedú mladých ĺudí k vytváraniu a zapájaniu sa do extrémistických hnutí.

spracovné podĺa kníh JUDr. Jána Chmelíka: Extrémizmus a jeho právne a sociálne aspekty a Symbolika extrémistických hnutí

Přetištěno ze čtrnáctideníku Tolerancia
Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO