Novinári na Slovensku sa v drvivej väčšine nehanbia neprofesionálne postaviť do pozície bezmedzného obhajcu nerómskej časti obyvateľstva a bez chýbajúcich poznatkov spustiť osvedčenú pesničku. Celá ich "pravda" by sa dala zhrnúť do vety "ľutujeme ich deti, ale môžu si za všetko sami". Takto končia bezduché a dookola opakujúce TV reportáže na Slovensku, takto sa vyjadria do tlače a na internetový fiktívny papier nedocenení a (podľa mňa právom) opomínaní žurnalisti. Kto sa chce pustiť do kritiky bieli versus čierni, nech sa najprv pozrie do niekoľkých osád na Slovensku a nech si (ako správny novinár) vyskúša rôzne myšlienkové polohy, názorové krídla a najčastejšie argumenty.

Sám som sa začal celej problematike venovať pred troma rokmi. Najprv iba nútene, ale systematicky, som sa stretával s rôznou úrovňou myslenia a žitia v okrese, kde je každý šiesty obyvateľ Róm. Regionálny denník bol najlepšou univerzitou rómskej problematiky so širokou škálou všetkého, čo sa v tejto spoločenskej oblasti deje. Dovolím si tvrdiť, že Spiš je laboratóriom rómskej problematiky a na malom území obsahuje všetky formy a spôsoby života Rómov, s ktorými sa na Slovensku možno stretnúť. Po niekoľkých rokoch som si sám pre seba vypracoval krátky manuál chýb, ktoré robia novinári v styku s rómskou problematikou (samozrejme myslím najmä na regionálnych spravodajcov).

Daj si pozor, čo hovoríš

Keď sme svojho času dostali v regionálnej redakcii faxom dennú policajnú zvodku o zásahu kukláčov na sídlisku v Žehre, okamžite sme naštartovali auto a vhupli sme medzi Rómov deň po smutnej udalosti.

Hľadel som na postreleného štrnásťročného chlapca a videl som roztrasené matky. Rozhnevaní otcovia tvrdili, že sa všetko stalo kvôli nemenovanému rómskemu mafiánovi. Ten ich údajne pravidelne tyranizoval, samozvaný silák zvykol po sídlisku strieľať zo samopalu, vyberať počas svadieb akési výpalné, bil sa na diskotékach a pod.

Dôvodom policajnej akcie bolo potenciálne ukrývanie pána mafiána v niektorom z domov na sídlisku. Vtedy ma zaujala veta jedného zo žehrianskych Rómov: "Nie dosť, že nás bije on, ešte aj kukláčov sem pošlú. Keď s nás nikto nezastane, tak pôjdeme preč!"

Článok bol sugestívny, kolegovia ma chválili a tešil som sa do chvíle, kým ma nenavštívil v redakcii brat údajného mafiána a žiadal vysvetlenie, prečo takto o jeho bratovi píšeme. Vtedy som si uvedomil, že novinár nie je Superman z amerického seriálu, ale človek, ktorý má presný počet zubov a kostí.

V tom čase boli naše noviny jedny z mála, ktoré vyslali na miesto činu svojho zamestnanca. Bez problémov vyšli správy o oprávnenom zásahu policajtov, o kriminalite tunajších Rómov, o tom, ako si zase raz za všetko môžu. To, že išlo o konkrétnu udalosť a nie o dedičný rómsky hriech, to už nezaujímalo nikoho.

Vráťme sa ale do Rudnian. Milióny návštev, milióny novinárov. Tí zo zahraničia obvinia väčšinou bez podrobných znalostí problému Slovákov a ako ich typický príklad najmä starostu M. Blišťana. Jeho zvláštna povaha, náladovosť a teatrálnosť im v týchto hlúpostiach iba pomôžu, svet sa dozvie, akí sme hnusáci a všetko je vyriešené.

Nevyťažené paničky z charitatívnych spolkov v Amerike pošlú staršie oblečenie a všetko je načas jasné. Iný jednostranný pohľad uprednostňujú naši žurnalisti. Tí sa pre zmenu ani neopýtajú, prečo k takémuto stavu došlo, ako ho Rómovia vnímajú a čo pod tým myslia.

Pretože tu je jeden z dôležitých momentov pochopenia rómskej mentality - novinárom nezvyknú vravieť, čo si myslia, ale čo chcú novinári (podľa nich) počuť. Preto sa naivný Slovák dozvie vždy to isté - že chcú byty, prácu, že sa o nich nikto nepostará... Videli to v televízii a tak to budú opakovať dookola.

Pred niekoľkými rokmi sme sa v regionálnych novinách dozvedeli, že sa v tesnej blízkosti rómskej osady Pätorácka prepadol vchod do šachty. Zľaknutí Rómovia poutekali k príbuzným do dediny. Pre nás to bola doslova novinárska lahôdka - vydali sme sa do oblasti, kde nám hrozilo prepadnutie a celý sled trestných činov.

Našťastie sme počas cesty do vzdialenej osady stretli malé dievčatko, ktoré nám robilo takpovediac kultúrneho atašé medzi tamojšími Rómami. Bez problémov sme vošli medzi chatrče, kde žilo 500 Rómov s jedným prístupom nevhodnej vody, miestni obyvatelia nás priviedli k jame a my sme si odviedli obvyklú prácu.

Ďalšie dni sme zistili, že náš štát nebol na podobnú situáciu dostatočne pripravený a aj dnes má s podobným ohrozením životov problémy. Darmo sa postavili štyri stany jednotky civilnej obrany, keď v nich žilo iba niekoľko rodín, darmo sa postavila bytovka, keď v nej žije iba časť obyvateľov ohrozenej lokality. Po závale sa Rudňany stali najväčšou investíciou SR v danom roku - do výstavby bytov sme investovali 5,4 milióna korún (i to nestačilo a museli sme priplácať).

Udalosti v závalom pásme v lokalite 5RPI predurčili dnešok. Novinár tu nie je na to, aby Rómov súdil. Má o nich informovať a tak ako pri iných ľuďoch sa má snažiť, aby im svojou prácou pomohol. To je pre zmenu môj novinársky etický zákon. Preto som sa nerozčuľoval nad komunitou, ktorú spoznám až po niekoľkých rokoch života s nimi. Snaha pomôcť je oveľa zmysluplnejšia ako bezduché slovné onanovanie v štýle - tak to vidím ja.