1861

Juraj Špitzer

Filmový scénárista

1968 Niet inej cesty (námet, scenár)
1962 Výlet po Dunaji (námet, scenár)
1958 Posledný návrat (námet, scenár)

Spisovatel

Nechcel som byť žid, Kalligram, Bratislava 1994
Letná nedeľa 1991
Svitá, až keď je celkom tma

Levicový intelektuál, publicista

Ak som v rokoch 1939-1940 vstúpil do strany, nemohol som tušiť, že riadenie spoločnosti môže takto degenerovať, tým menej, že ide o import inde už osvedčený, ktorý našiel v našich končinách vďačnú pôdu. Nemohli sme to tušiť, my všetci, ktorí sme videli v komunizme "novú hviezdu". Všetko, čo sme v európskej kultúre považovali za hodnotné, bolo protifašistické a nám sa zdalo prirodzené, že je to zároveň socialistické. Škvrny na slnku sme nebrali na vedomie, hoci boli viditeľné už dávno... Intelektuáli prijímali socializmus a tým aj obranu škvŕn na slnku z odporu proti fašizmu, sotva preto, že by si boli preštudovali Marxov kapitál. Teda skôr mravne, pre ilúziu slobody a slobodnej kultúry.

Juraj Špitzer: Milý Fedor. List z roku 1991, uverejnený OS 1997

Špitzer zakotvil v Literárnovednom ústave SAV. V 60. rokoch pôsobil ako šéfredaktor Kultúrneho života a v Prahe ako tajomník spisovateľskej organizácie. V Ústave slovenskej literatúry s prestávkami až do roku 1970. Osobitou kapitolou v jeho živote bola určite príprava 4. zjazdu československých spisovateľov v roku 1967, ktorý býva hodnotený ako "prvý organizovaný výbuch proti skostnatenému režimu" a súdruhovia ho zaň brali na zodpovednosť. Preto musel na začiatku normalizácie odísť z pracoviska i verejného života. Od roku 1970 až do svojej smrti bol nezamestnaný. Koncom rokov šesťdesiatych ešte pripravil do tlače knihu Nechcel som byť Žid (autobiografická reflexia o Slovenskom štáte, Povstaní), ktorá však k čitateľom došla až v roku 1994. Normalizácia ho odsunula na predčasný "dôchodok". Vo svojej poslednej knihe historicko-filozofických úvah Svitá, až keď je celkom tma sa Juraj Špitzer opäť vracia k problematike židovstva ako súčasti histórie Slovenska. Jeho eseje však ďaleko prekračujú tému židovstva a holokaustu, keď oba tieto fenomény konfrontuje s dvoma totalitami, ktoré sa podieľali na likvidácii židovského obyvateľstva v strednej Európe - fašistická fyzicky a komunistická duchovne. V závere zaznieva nadčasové varovanie, že tí, čo vybranú skupinu pomáhajú likvidovať alebo sú pasívnymi pozorovateľmi, sa sami približujú k vlastnej likvidácii. Špitzer podľa všetkého definitívne precitol.

Monika Vrzgula v časopise inZine.sk v článku Ľavicový intelektuál na Slovensku - prehra, rezignácia či nepochopenie?