Rokovania o strategických útočných zbraniach -- diabol číha v detailoch

12. 3. 2010

5. marca bolo na zasadnutí kolégia ministerstva obrany skonštatované, že v dôsledku reformy ozbrojených síl vzniklo 85 brigád, ktoré sú teoreticky schopné zvládnuť len miestne vnútroštátne konflikty a konflikty na hraniciach SNŠ. V skutočnosti, podľa vyjadrenia náčelníka Generálneho štábu, 60 % týchto brigád nie je v bojovej pohotovosti. Zároveň s týmto faktom nás na západe, čo sa týka počtu vojakov a výzbroje, NATO prevyšuje štvornásobne a Čína na východe trojnásobne. Takže ak si niekto zmyslí vziať pod vojenskú kontrolu naše nerastné a uhľovodíkové ložiská s pomocou pozemnej operácie, nebude ho to stáť veľa síl. Momentálne disponujeme jedinou možnosťou ako "prinútiť k zrieknutiu sa agresie" všetkých potenciálnych nepriateľov - spočíva vo vlastnení jadrového obušku, schopného zasiahnuť územie agresora a spôsobiť mu neprijateľné škody.

Myslím si, že o oboje. Neznižujú totiž len stavy pozemných síl, siahajú aj na poslednú možnosť zastavenia agresora -- na raketové vojská. V tomto druhu ozbrojených síl s nepochopiteľným masochizmom postupne ustupujeme USA. Spomeňme si, 6.12. 2001 Rusko a USA vyhlásili, že splnili záväzky vyplývajúce zo Zmluvy START-1. Podľa údajov vojenských expertov vlastnilo Rusko 1136 nosičov a 5518 bojových hlavíc a USA 1237 strategických nosičov a 5518 bojových hlavíc. Bol to teda stav približnej parity. Avšak 1. januára 2007 disponovali ruské strategické sily len 741 nosičmi, schopnými niesť maximálne 3821 bojových hlavíc. Zároveň bolo v čase plnenia zmluvných záväzkov so strany USA zistených 10 vážnych priestupkov. Napríklad, namiesto utilizácie jadrových hlavíc a druhých stupňov rakiet boli tieto uskladnené, čo umožnilo vytvoriť vratný arzenál počtom niekoľko tisíc jednotiek. Naša armáda naopak bojové hlavice horlivo utilizovala, chváliac USA za to, že im na likvidáciu jadrového štítu vyčlenili doláre. Použil pri tom aspoň niekto svoj strategický mozog? Prečo by pragmatickí Američania "nezištne" Rusom poskytovali peniaze, nezískajúc z toho žiadnu výhodu?

V tomto prípade je potrebné postupovať ako sa vraví, konkrétne-historicky. Pokiaľ bude nová dohoda zodpovedať národným záujmom Ruska, je možné zvážiť je podpísanie, v opačnom prípade -- pardon.

Nová dohoda o SÚZ bude zodpovedať záujmom Ruska len v prípade, ak zohľadní aspoň dva kľúčové momenty: 1) definíciu konkrétnych parametrov jadrových arzenálov strán pri znižovaní počtu strategických útočných zbraní ; 2) striktné zladenie strategických útočných a strategických obranných zbraní, t.j. SÚZ a protiraketovej obrany (PRO). Pokiaľ jeden z týchto aspektov nebude v dohode zohľadnený, nemôže byť považovaná za pripravenú k podpísaniu.

V druhom kľúčovom aspekte -- o tesnom prepojení SÚZ a PRO -- súhlas medzi stranami neexistuje. V podstate to priznáva aj ruský minister zahraničných vecí: «Počítame s tým, že americkí vyjednávači spomínané prepojenie vezmú na vedomie v zhruba vyjednanej podobe (počas moskovského stretnutia Obamu a Medvedeva)». Zdôrazňujem: počítame s tým... Sme vari len na začiatku rokovaní? Washington sa s tvrdohlavosťou buldozéra drží svojej línie, veď z toho istého dôvodov vypovedal v 2002 Dohodu o PRO -- aby mohol naďalej voľne rozvíjať tento druh zbraní a zároveň tým devalvovať ruský strategický potenciál.

Prirodzene, že nebude. Američania sa obávajú len nášho jadrového obušku, schopného, v prípade agresie z ich strany, spôsobiť neprijateľné škody. Práve preto sa snažia dosiahnuť zníženie jadrového potenciálu na počet, ktorý by bol v prípade odpálenia smerom na USA bez problémov eliminovaný s pomocou družicového systému a pozemnej PRO. Dôležitý je tiež európsky faktor, umožňujúci zostreľovať naše rakety vo fáze štartu. Jediná možnosť ako si Rusko môže zachovať súčasnú rovnováhu síl (neumožniť Spojeným štátom získať prevahu) -- spočíva v dosiahnutí takého znenia dohody o SÚZ, v ktorom budú zahrnuté obmedzenia ako  útočných, tak aj obranných strategických zbraní. Ruskí vyjednávači sa však ponáhľajú a ubezpečujú verejnosť o tom, že zostáva vyriešiť "technické detaily". Tomu sa povie "detaily"... Situácia je dokonca taká, že oficiálne osoby, ako napríklad predseda výboru Štátnej Dumy Konstatin Kosačov, pred pár dňami konštatoval: téma protiraketovej obrany, aktívne budovanej Spojenými štátmi v európskom priestore, nebude v novej dohode o SÚZ zohľadnená".

Hlavným argumentom na vylúčenie otázky o PRO z dohody o SÚZ je údajná nemožnosť ratifikovania podobného dokumentu v Senáte USA, o čom nás presviedčajú americkí vyjednávači.

Napriek tomu sú v našej mocenskej štruktúre zástancovia takého prístupu. Myšlienka o možnosti odstúpenia z principiálnych pozícií a podpísania takejto dohody o SÚZ bez obmedzenia PRO je v mojom chápaní krajne nebezpečná. Táto osekaná, skrátená podoba dohody bude osudným úderom národnej bezpečnosti našej krajiny. Diktát sprevádzaný hrozbami použitia sily voči Rusku je vylúčený len v jedinom prípade: pokiaľ si je potenciálny agresor absolútne istý faktom, že v dôsledku odvetného úderu mu bude spôsobená "neprijateľná škoda". Jadrový arzenál, ktorým Rusko momentálne disponuje, túto úlohu plní. Ak však USA vybuduje strategickú PRO, neexistuje záruka toho, že novou dohodou predpísaný počet bojových hlavíc po prekonaní amerického protiraketového štítu doletí do cieľa. Tým pádom je namieste otázka -- kam sa náhliť? Dohoda o SÚP (strategický útočný potenciál) platí do 2012. Dohoda START-1 sa, pripomínam, pripravovala minimálne tri roky. Pričom vyjednávači boli, prosím o prepáčenie, o triedu vyššie než tí súčasní. Mali značné skúsenosti s prípravou celého radu dokumentov -- dohôd o PRO z 1972, o likvidácii rakiet malého a stredného doletu z 1987 a ďalšími. Dnes je z nich v službe, dokonca aj spomedzi tých, ktorí pripravovali dohodu o SÚP v 2002, len zopár. Vezmime tiež do úvahy, že v období medzi 2002-2009 sa žiadne rokovania medzi Ruskom a Spojeným štátmi, ktoré by sa týkali otázky znižovania počtu a kontroly zbraní, neuskutočnili, skúsenosti teda nebolo možné nadobudnúť. Prílišné sebavedomie je v tejto situácii zlým radcom. Preto je potrebné pred strihaním merať nie trikrát, ale tridsaťtri krát.

(Z ruštiny preložil Roman Jurík)

Zdroj: ZDE

Vytisknout