Dnešná generácia študentov nemá historicky zakomplexované asociácie

19. 11. 2009

Dnešná generácia stredoškolských študentov podobné historicky zakomplexované asociácie nemá a tak sa môže skutočne slobodomyselne a nezaťažene zoskupiť do tvaru veľkej 20ky a zaštrngať si kľúčmi, aby si aspoň na moment skúsili, ako sa cítila generácia ich otcov a matiek v uliciach pred 20-timi rokmi.

Je tak trochu zábavné sledovať, podľa môjho názoru miestami prehnaný povyk okolo spôsobu, akým si pripomenuli 17. november 1989 študenti libereckého Gymnázia. Ak členka študentskej rady Šárka Svinková verejne tvrdí, že akcia vznikla spontánnym nápadom samotných študentov, je to iba pozitívum, píše Radomír Bálint.

Takáto skromná a spontánna pripomienka nie je o nič odsúdeniahodnejšia, než mítingy politických strán a ich miestami skorumpovaných politikov, ktorí v týchto dňoch cítia potrebu interpretovať si nadobudnutú slobodu a demokraciu podľa vlastných predstáv a nadháňať si tým voličské hlasy.

Záleží až tak veľmi na podobenstve, že bývalý režim nútil mladých ľudí zoskupovať sa do nápisov VŘSR/VOSR alebo KSČ? Takéto asociácie má iba generácia poznačená komunistickou totalitou. Dnešná generácia stredoškolských študentov podobné historicky zakomplexované asociácie nemá a tak sa môže skutočne slobodomyselne a nezaťažene zoskupiť do tvaru veľkej 20ky a zaštrngať si kľúčmi, aby si aspoň na moment skúsili, ako sa cítila generácia ich otcov a matiek v uliciach pred 20-timi rokmi.

Čo je na tom principiálne neestetické, že to dráždi niektorých starnúcich kazateľov demokracie? Skutočne už zabudli na svoju mladosť, strácajú kontakt s nastupujúcou generáciou vekom pod 20 rokov?

Prehnaná kritika formy tejto malej oslavy nijako nezohľadňuje fakt, že každý z týchto študentov je mladý človek s vlastným rozumom a individuálne a veľmi citlivo vníma súčasnú spoločensko-politickú realitu, jej pozitíva aj negatíva.

To je dosť nebezpečné podceňovanie mladého rozumu. Diskusia a poučovanie mladých o tom, ako vyzerá správne a ako nesprávne uctievanie si slobody prejavu tak nevyhnutne prispieva k medzigeneračnému konfliktu, ktorý tu ale neprozreteľne vyvoláva stredná generácia. A v tom momente je mladým zrazu jedno, či ich poučujú totalitní komunistickí funkcionári, alebo samozvaní ochrancovia demokracie. V tom momente prestávajú veriť múdrosti a skúsenosti starších a nastupuje revolta.

Sám sa čoskoro budem zaraďovať k tzv. strednej generácii (momentálne mám 30), osobne však dúfam, že nikdy nebudem taký senilne preintelektualizovaný, aby som zabudol na elementárnu lekciu mladosti : Dávaj si dobrý pozor na to, akým spôsobom poučuješ mladších. Je to v záujme tvojej vlastnej budúcnosti. Pretože ak to svoje zacyklené starosvetské vnímanie sveta budeš mladým tlačiť do hlavy príliš necitlivo, môžeš sa na staré kolená dožiť aj toho, že ťa zvrhnú v novej revolúcii. Vytvoria si svet podľa vlastných pravidiel. Ich vlastný svet, ku ktorému už nebudeš mať čo zaujímavé dodať. A ty budeš môcť iba deziluziovane smútiť za "starými zlatými časmi"

Václav Havel nám odkazuje : "Lidé, bděte!" V kontexte diskusie o ochrane demokratickej budúcnosti pre budúce pokolenia by však ešte dôležitejším odkazom malo byť : "Mladí, bděte!"

Radomír Bálint (štátny zamestnanec)

Vytisknout

Obsah vydání | Čtvrtek 19.11. 2009