O nevedomej učenosti, o učenej nevedomosti

27. 8. 2009

V súčasnej dobe nastal v Čechách "poprask" v súvislosti s navrhovanou zmenou financovania AV ČR. Príslušné informácie (rôznej povahy a kvality) čerpám výlučne zo serverov BL a Neviditelný pes. Prakticky v každom príspevku, ktorý som tu mal možnosť prečítať si, sa nachádzajú aj racionálne myšlienky. No chýba to najpodstatnejšie -- to doteraz nevyslovené (resp. zverejnené, ale som sa k tomu nedostal; prečo asi?). Preto celý ten "poprask" vyvoláva vo mne zmiešané pocity a čoraz viac sa utvrdzujem v presvedčení, že hutná myšlienka stredovekého mysliteľa Mikuláša Kuzánskeho (aj keď bola sformulovaná a použitá v iných súvislostiach), ktorú som použil ako názov svojho príspevku, vystihuje aktuálnu situáciu veľmi presne, píše František Cudziš.

Ak by sme počiatky modernej (prírodo)vedy kládli až do doby Galilea Galileiho, už dávno sa mohla v spoločnosti sformovať elitná vrstva vedcov s dostačujúcimi prostriedkami nato, aby aktívne a účinne mohla ovplyvňovať vývoj spoločnosti. Jedná sa predsa o racionálne uvažujúcich ľudí s najlepším vzdelaním. Ale nestalo sa. Nestalo sa tak z rôznych príčin. Asi jedným z najpodstatnejších momentov historického vývoja spoločenského postavenia vedcov bol -- a stále je! -- pretrvávajúci "sen", dobre známy pod otrepaným klišé o "vedcoch v slonovinovej veži".

Vedu začali rozvíjať jednotlivci, ktorí sa spočiatku nemohli zaobísť bez patronátu osôb v mocenskom postavení. Rozvoj vedy viedol k výsledkom, často prinášajúcim nezanedbateľný (až enormný) zisk. Tento zisk však neostával "v pôsobnosti" vedcov, ale plynul do rúk pragmaticky založených ľudí, neraz s ďaleko menšími mentálnymi schopnosťami.

Aby som sa vyhol tirádam okolo tohto javu, zjednoduším pohľad na vec konštatovaním, že rozvíjanie vedy nie je jednoduchý proces, ako obyčajné kupecké počty alebo "zorganizovanie ekonomických vzťahov tak sofistikovaným spôsobom ako si moderná doba žiada". Podstatou vedy je predovšetkým poznávanie. Získané poznatky však treba odovzdávať nasledovníkom, a to v rámci procesu vzdelávania, ktorý sa tiež deje pod hlavičkou vedy, aby boli schopní prevziať štafetu výskumu. Obidva tieto procesy sú logisticky náročné. V oblasti logistiky sa preto celoživotne uplatňuje množstvo ľudí, ktorí mentálne (alebo z iných dôvodov) "nedosiahnu na výskum" produkujúci primárne poznatky. To im však nebráni, aby výskum mohli

organizovať a z úžitku z jeho výsledkov si "neutrhli" väčší kus. Výsledok poznáme.

Je zrejmé, že základným predpokladom na dosiahnutie (nezaručeného) pokroku v základnom výskume je enormná sústredenosť na prácu. (Mám teraz na mysli základný výskum v prírodovedných odboroch, pretože spoločenskovedný výskum je "kapitola sama osebe".) Výskumníci mnohokrát pôsobia dojmom čudákov, ale každopádne sú to normálni ľudia, schopní pracovať aj na konkrétnom využití získaných výsledkov -- ak by bola veda inak zorganizovaná. Je nezmyselné tvrdenie, že povinnosťou vedca je len skúmať a publikovať výsledky.

Ak by bola veda inak zorganizovaná, mohla by byť samofinancovateľná na báze príjmov z výsledkov aplikovaného výskumu, a to vrátane školstva (minimálne škôl vyššieho alebo najvyššieho stupňa). Že to tak nie je, to je výsledok dlhodobého cieľavedomého udržovania najschopnejších vedcov "pod kontrolou". Ak sa práca výskumníka v základnom výskume zastaví "na úrovni publikovania výsledkov", čo viac treba na účinnú kontrolu jeho práce? Stále je existenčne závislý na tom, či dostane potrebné prostriedky na ďalší výskum a či mu vôbec bude zaplatená vykonaná práca. (Ale pôsobí tu aj viacero iných dôležitých, negatívne pôsobiacich mechanizmov, ktoré teraz nechcem analyzovať.)

Výslednicou všetkých pôsobení je, že v ani jednej z "plačlivých tirád o zrejme smutnom budúcom osude AV ČR" nebol ani len spomenutý argument, že v situácii, keď sa na financovaní AV ČR ide šetriť v ráde miliard korún, zároveň sa zvažuje priznať katolíckej cirkvi majetok rádovo v stomiliardach korún! Svojím spôsobom je to logické: Aj keď sa vláda ČR (rovnako ako v SR) v mnohých aspektoch správa schizofrenicky, vo vzťahu k budúcnosti vzdelania svojich občanov sa začína stavať racionálne. -- Načo vynakladať prostriedky na výskum, keď "všetko je už napísané v biblii"!? Nech idú prostriedky radšej cirkvi, aby toto biblické "(všetko)poznanie" mohla lepšie sprostredkovávať kacírskym potomkom Jána Husa a jemu podobných! Blahoslavení slabomyseľní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské.

Racionalita spočíva v tom, že predsa nemá zmysel -- na jednej strane -- na školách platiť za vyučovanie, napr. geológie alebo paleontológie, a -- na strane druhej -- nechať kázať, že od stvorenia sveta uplynulo dákych šesťtisíc rokov. Boli by to kontraproduktívne vynaložené prostriedky; okrem toho sa čiastočne ušetrí duševné zdravie študentov -- veď v takom protirečení sa môže spoľahlivo vyznať akurát tak divá sviňa.

Neviem, prečo sa tento závažný argument proti uvažovaným snahám nikde neuplatnil (aspoň som to nepostrehol). Jediné rozumné vysvetlenie je, že vláda ČR od zamýšľaného obdarovania cirkvi upustila. Ak to však nie je pravda, a vedátori sú ticho, Kuzánskeho myšlienka je znova aktuálna: všetko ich poznanie im je na prd, pretože v skutočnosti disponujú akurát nevedomou učenosťou a nevedia sa (alebo nechcú?) náležite brániť.

Objektívny význam vedy

Z hľadiska posudzovania objektívneho významu (aj českej) vedy je najzásadnejší jeden moment. --

V situácii, keď začína pôsobiť synergický efekt súbežne nastupujúcich (najvýznamnejších) kríz -- ekologickej, potravinovej, energetickej a surovinovej -- jedine veda má šancu nájsť prijateľné riešenie tohto prichádzajúceho superproblému. Pod pojmom "prijateľné riešenie" mám na mysli také riešenie, ktoré umožní nezredukovať globálnu populáciu na úroveň okolo roku 1800 a zachová pritom (pre všetkých) životnú úroveň (prinajmenšom) na terajšej životnej úrovni v českej alebo slovenskej republike.

V zásade sú možné dve situácie. Po prvé. Buď na dosiahnutie uvedeného cieľa treba ešte len objaviť potrebné poznatky, a na to je nevyhnutný základný výskum. Každý súdny politik by sa teda snažil základný výskum skôr rozšíriť ako ho zredukovať (a to aj za tú cenu, že neexistuje garancia, že sa žiadané výsledky dostavia). Situácia je ošemetná v tom, že výskumníci nevedia, kde a ako skúmať, aby vyskúmali niečo nové s podstatným prínosom. Vo všeobecnosti uznávame, že určite existuje ešte mnoho neobjavených javov.

(Podobne ako vždy existovala prirodzená radioaktivita alebo elektromagnetické vlny, ale v roku 1800 o týchto fenoménoch ešte nebolo nič známe.) Kde však, a aké fenomény, máme hľadať dnes, keď sa nám zdá, že všetko už bolo objavené? S istotou vieme len to, že možnosti vyplývajúce z dnešného poznania na slušné vyžitie budúcich generácií prosto nestačia.

Po druhé. Je dosť ľahko možné, že súčasná veda už disponuje potrebnými poznatkami na zrealizovanie uvedeného cieľa, ale nevieme ich roznoznať medzi všetkými ostatnými, ktoré z tohto hľadiska nemajú potrebný potenciál na využitie.

Vyzerá to ako čistá fantazmagória. Ale uvedomme si, aká "krehká" je v tomto ohľade veda. Vedci (aj českí) si dumajú vo svojej "slonovinovej veži". Dôraz sa kladie na také pofidérne kritériá práce, ako je publikačná činnosť. Z tohto hľadiska sa neraz "veda hraje na vedu". V dobe nástenkových tendrov možno publikačnú činnosť obrazne prirovnať k "nástenkovej vede". Nástenková veda nič nerieši, akurát umožňuje slušne prežívať mnohým ľuďom s titulmi pred menom i za menom, ktorí v živote nič podstatné nevytvorili.

Osobne zastávam názor, že v niektorých prípadoch sebavedomie vedcov bolo tak veľké, že -- nepochopiac objektívnu realitu -- znásilnili poznanie do formy (kvázi)vedeckých teórií, ktoré zamedzili ďalší pokrok poznania. Nazdávam sa, že viem poukázať na niektoré konkrétne pochybenia. A jedná sa práve o také pochybenia v poznaní, ktorých urýchlené odstránenie a nahradenie správnymi (resp. správnejšími) tvrdeniami umožňuje vytvoriť potrebné technické prostriedky na dosiahnutie uvedeného cieľa.

Aby som nemrhal časom čitateľa a vlastnou prácou, uvediem len toľko, že som vypracoval nejaké konkrétne návrhy riešenia. A rozposielal som ich kde-kade po Slovensku i po Čechách. Snažil som sa informovať napr. aj pána Kalousa, ktorý dostáva na BL dosť veľký priestor so svojimi katastrofickými scenármi, resp. varovnými upozorneniami na budúce dôsledky terajších trendov. V mnohom s ním súhlasím, on však s mojimi myšlienkami asi v ničom (vlastne ich ani nepozná). Iste však spáva ako-tak pokojne: predsa urobil čo mohol -- vyvesil svoje články na rôzne nástenky.

Za všetky odozvy na moju snahu (nebolo ich veľa) parafrázujem jeden e-mail z Čiech:

V Čechách ani na Slovensku sa Vám uspieť nepodarí. A už vôbec nie v prípade, žeby ste mali pravdu.

Boh teda pomáhaj českej (slovenskej, a asi aj svetovej) vede a akadémiam vied vôbec, ak naďalej ostanú na pozíciach učenej nevedomosti a nevedomej učenosti.

Vytisknout

Obsah vydání | Čtvrtek 27.8. 2009