30. 1. 2009
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Bota pro Bushe
30. 1. 2009

Potrebná zmena

Radovan Geist

Počas Bushovho vládnutia vystupovali mnohé európske krajiny z pozície morálnej nadradenosti. Svoju neschopnosť urobiť čokoľvek vyhlasovali za neochotu pripojiť sa k jasne katastrofickej politike americkej administratívy. Nástup Obamu, akokoľvek bol vytúženou zmenou, však pravdepodobne nájde Európu nepripravenú.

Osem rokov vlády Georga Busha ml. bolo pre kritikov politiky USA vlastne veľmi jednoduchých. Nielen že prezident zosobňoval všetky predsudky o Spojených štátoch amerických, ale jeho politika bola tak očividne katastrofálna, že len samotné dištancovanie sa od nej stačilo na to, aby politik vyzeral rozumný a umiernený. Európe však teraz „hrozí“, že nový americký prezident a jeho tím splní presne to, čo od Washingtonu dlhodobo žiada – že Spojené štáty americké budú nazerať na Európsku úniu ako na relevantného medzinárodného hráča a budú klásť väčší dôraz na multilaterálnu spoluprácu. Za to bude, prirodzene, požadovať zmysluplne jednotný európsky postoj a ochotu stáť za slovami aj činmi. Nie je to isté.

Lákania multilateralizmu

Sympatie, ktoré si novozvolený americký prezident dokázal získať aj za hranicami vlastnej krajiny, možno po čase vyprchajú. Realita politiky býva drsnejšia než sny o očakávanej zmene. Napriek tomu však bude v oblasti medzinárodnej politiky platnejším hráčom než jeho predchodca. Nie tvrdou silou, Spojené štáty americké sú dnes ekonomicky i politicky slabšie než pred ôsmimi rokmi, a súčasne sa naučili limitom vojenskej prevahy. Lenže to pomôže vyvážiť „mäkká moc“, na ktorú ešte donedávna hľadel Washington s opovrhnutím a na ktorú si Európania radi uplatňovali monopol.

Už prvý prejav Hillary Clintonovej, ktorá preberá vedenie americkej diplomacie, naznačuje zmenu. Už nie „osamelá veľmoc“, ale partner ponúkajúci spoluprácu. Aj keby to bola len politicky korektná rétorika, istý čas bude fungovať. Zahraničná politika USA sa pod vedením Hillary Clintonovej vráti k „efektívnemu multilateralizmu“ jej manžela (vyjadrenému v slovách Madeleine Albrightovej – „multilaterálne, keď je to možné, unilaterálne, keď je to potrebné“), no s ešte väčším dôrazom na zvodné tóny o spoločných záujmoch a zdieľanej zodpovednosti.

Väčšia zodpovednosť

Druhým faktorom je vývoj vo vnútri americkej politiky. George Bush dokázal úspešne neriešiť vnútorné sociálne, ekonomické a politické problémy odvádzaním pozornosti na dobrodružnú zahraničnú politiku a vytváraním metanarácií o osudových zápasoch medzi svetmi nezmieriteľných princípov. No prišiel čas platiť dlhy. Akútne sociálne problémy, ktoré ešte zhorší rozvíjajúca sa kríza, prinútia Obamu venovať omnoho viac pozornosti do vnútra krajiny. To bol hlavný dôvod, pre ktorý bol zvolený. Preto sa bude musieť zbaviť záťaže medzinárodných problémov a v niektorých prípadoch preniesť (spolu)zodpovednosť za ich riešenie na plecia spojencov.

Najviditeľnejšie to bude v Iraku. Americká armáda z neho odíde, diskutuje sa už len o čase a spôsobe. Pravdepodobne to však nebude znamenať medzinárodné angažovanie sa v tejto krajine. Ak sa centrálnej vláde podarí udržať aspoň nejakú stabilitu, EÚ bude čeliť politickému tlaku USA, aby zväčšila civilnú pomoc na stabilizáciu a rozvoj. Ak sa však situácia zásadne zhorší a v Iraku prepukne dokonca občianska vojna, môžu sa objaviť volania po medzinárodnej intervencii, ktorá by krajinu opäť zlepila dokopy. V oboch prípadoch bude pre európske krajiny omnoho ťažšie povedať „nie“ a vyzerať, že ide o postoj diktovaný morálnymi princípmi.

V podobnej situácii sa môže EÚ ocitnúť v prípade Afganistanu. Obama niekoľkokrát vyhlásil, že túto vojnu bude považovať za jednu z priorít. Sťahovanie vojsk z Iraku mu uvoľní ruky, a tak bude pravdepodobne schopný zvýšiť počet amerických jednotiek v Afganistane, aj napriek rastúcemu domácemu odporu voči zahraničným vojenským intervenciám. Je otázne, či tak dokáže dlhodobo zvrátiť situáciu a dostať pod kontrolu okrajové provincie a vidiek, kde sa už stihol zakoreniť obnovený Taliban. V každom prípade bude od európskych spojencov vyžadovať väčšiu pomoc. Voči vojne v Afganistane zaznievali predsa v Európe omnoho slabšie „morálne“ výhrady, v krajine dokonca pôsobí misia NATO. V závislosti od vývoja situácie bude Biely dom žiadať viac vojakov (ak sa odpor Talibanu a iných povstalcov ukáže ako silnejší), alebo viac peňazí na civilnú rekonštrukciu, tréning ozbrojených síl a štátnej správy, ekonomický rozvoj a podobne (ak sa bude bezpečnostná situácia aspoň trochu zlepšovať). Pripravenosť európskych krajín poskytnúť väčšiu vojenskú pomoc je otázna, ochota dať viac peňazí tiež.

Hľadanie „európskeho“ postoja

Jednou z obetí Bushovho vládnutia bola Severoatlantická aliancia. Transatlantické spory trhali organizáciu na tábory „ochotných“ a „kritikov“ a obsahová vyprázdnenosť (a rastúca politická irelevantnosť) bola masková prijímaním nových strategických doktrín a rozširovaním. Reštaurácia vnútorne súdržnej a politicky relevantnej Aliancie (v akú veria viac atlantisti v Európe než ktokoľvek v USA) už nie je možná. Organizácia je príliš široká a jej členovia príliš rôznorodí, medzinárodné prostredie iné a rastúce rozdiely medzi brehmi Atlantiku nepramenili len z osoby a politiky bývalého prezidenta. Napriek tomu sa môže stať fórom, na ktorom Washington bude chcieť demonštrovať svoju obnovenú náklonnosť k multilateralizmu a uprednostňovanie stabilných spojenectiev pred „koalíciami ochotných“. Aliancia a jej európski členovia tak budú musieť definitívne vyriešiť vzťah medzi poslaním NATO a bezpečnostno-vojenskými ambíciami Európskej únie.

Až príliš často bol v posledných ôsmich rokoch odpor voči Bushovej administratíve tým jediným, čo v zahraničnej politike spájalo väčšinu európskych politikov. Kritika katastrofálnej politiky Bieleho domu bola určite plne oprávnená. Problémom však je, že sa za ňu skrývala neschopnosť ponúknuť spoločnú, relevantnú alternatívu. Európske krajiny samé už nemajú možnosť stať sa platnými medzinárodnými hráčmi. Tí múdrejší politici to pochopili a energiu investujú do vytvárania spoločných záujmov a spoločných postojov – platným medzinárodným hráčom dokáže byť len jednotná Európska únia. V najbližšom čase však uvidia, že jednota postavená na pozitívnom programe a ochote ho presadzovať je zložitejšia.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       30. 1. 2009
31. 1. 2009 Bursík píše Kuchtové Martin  Bursík
31. 1. 2009 "Demokratická výzva": Ustavena vnitrostranická frakce Strany zelených
1. 2. 2009 Zelení volným pádem Milan  Daniel
1. 2. 2009 Bursík Kuchtové: O vnitrostranický dialog nejde, Zubová a Jakubková už ukázaly, že že umí držet pod krkem i předsedu vlády Štěpán  Kotrba
31. 1. 2009 Černý scénář mediálního trhu se začíná naplňovat Štěpán  Kotrba
31. 1. 2009 O filosofech, manažerech a nenápadném půvabu buržoazie Karel  Dolejší
1. 2. 2009 Resources in English on Czech film, literature and politics
31. 1. 2009 Tony Blair: Je nutno vyjednávat s organizací Hamas
31. 1. 2009 Iluze o hospodářském růstu Jaroslav  Ungerman
30. 1. 2009 Čurdová: Jak české předsednictví sladí Evropu? Anna  Čurdová
30. 1. 2009 Proč je Římanova státní energetická koncepce nepřijatelná? Petr  Petržílek
30. 1. 2009 Obrovské množství lidí se účastnilo stávek ve Francii
30. 1. 2009 Co jsem slyšel a viděl mezi Bastilou a Operou Karel  Košťál
30. 1. 2009 Dobře mi tak
30. 1. 2009 Ke sporu o Radio Wave Václav  Žák
30. 1. 2009 WAVE: Soukromý názor soudu není rozsudek Štěpán  Kotrba
30. 1. 2009 Elektronický způsob vedení zdravotnické dokumentace: ochrana dat především Štěpán  Kotrba
30. 1. 2009 Potrebná zmena Radovan  Geist
30. 1. 2009 Teherán "bude moci spolupracovat s USA"
30. 1. 2009 Nabucco – plynárenský sen, alebo realita? Karol  Palkovič
30. 1. 2009 Soudce odmítl Obamovu žádost suspendovat procesy v Guantánamo
30. 1. 2009 Mluvčí Novy obvinila "elitní" policii, že vynáší informace z vyšetřování - co na to Langer a co na to Vesecká?
30. 1. 2009 Světlo v temnotě permanentní války: rozum ministryně zahraničí
30. 1. 2009 Turecký premiér hněvivě odešel v Davosu z pódia kvůli hádce o Gaze
30. 1. 2009 Obama a raketová obrana, aneb Zkouška odvahy nejen pro české novináře Uwe  Ladwig
30. 1. 2009 Michael  Marčák
30. 1. 2009 Bída behaviorálního vysvětlování bídy Zdeněk  Rous
29. 1. 2009 Za levné léky se v ČR vydaly jen 4 promile z celkových nákladů na léčiva Petr  Wagner
29. 1. 2009 Rada Českého rozhlasu stále lže - a to nejen o Rádiu Wave Štěpán  Kotrba
29. 1. 2009 Přímou volbou ke zvolení dalšího pravicového prezidenta Ivan  David
29. 1. 2009 Existuje v ČR "moderní" a všestranně adekvátní výuka? Miloš  Dokulil
29. 1. 2009 Obamův Bílý dům asi pošle Íránu dopis, jehož cílem je rozmrazit americko-íránské styky
29. 1. 2009 Nejen technické aspekty radaru v Brdech Stanislav  Kaucký, Milan  Hlobil, Petr  Pokorný
29. 1. 2009 Zachrání nový ministr dopravy nádraží v Ústí nad Orlicí? Štěpán  Kotrba
29. 1. 2009 Putin a ruská vláda nabízejí Spojeným státům smířlivý postoj
28. 1. 2009 Vraždy, k nimž Kreml mlčí
28. 1. 2009 Zavádění otrokářského řádu: výsledek arogance zaměstnavatelů vůči zákoníku práce
28. 1. 2009 Slaďme noty s "našimi" cizinci Milan  Daniel
31. 1. 2009 Hospodaření OSBL za leden 2009

USA 2009: Obama a očekávání RSS 2.0      Historie >
30. 1. 2009 Potrebná zmena Radovan  Geist
26. 1. 2009 ICT: Krize, krize, krize kam se podíváš Štěpán  Kotrba
26. 1. 2009 Již první dny Obamova prezidentství ukazují, že bez prolévání krve to nepůjde Daniel  Veselý
22. 1. 2009 Vymítání démonů z americko-ruských vztahů   
22. 1. 2009 Proboha, jsi vůbec "Robert"? A není to fuk?! Miloš  Dokulil
22. 1. 2009 Chce vyjednávat s Íránem bez předchozích podmínek   
21. 1. 2009 Toto je cena a příslib občanství Barack  Obama
21. 1. 2009 Nový tón. Opustil falešný optimismus   
21. 1. 2009 Co Obamův projev znamená   
21. 1. 2009 Komentář deníku Daily Telegraph   
21. 1. 2009 Bloggeři a komentátoři nejednotni ohledně Obamova projevu   
21. 1. 2009 Proč nevydala iDnes Obamův projev celý?   
20. 1. 2009 Obama, radar a globální nula Oskar  Krejčí
20. 1. 2009 Vyšetřování antraxových útoků - konflikt vědecké pravdy s mocí Mojmír  Babáček
20. 1. 2009 Inaugurace Štěpán  Steiger