Až 98 percent plynu dováža Slovensko z Ruskej federácie, zvyšok sa ťaží vo Viedenskej panve a na východe republiky. O našej závislosti od dovozu zemného plynu z jedného zdroja teda niet pochýb.

Ruské prísľuby, samé chyby

V súvislosti s tým, čo sa uplynulé dva týždne dialo, je zaujímavé, že ešte koncom októbra minulého roku v Bratislave na konferencii „Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska“ vedúci oddelenia na prípravu kontraktov spoločnosti Gazprom Export Sergej Komlev odmietol „politické mýty“, podľa ktorých je ruská plynárenská spoločnosť hrozbou pre energetickú bezpečnosť EÚ. „Nie je jediný dôvod vnímať Gazprom ako hrozbu pre Európu. Politické mýty kazia naše meno. Gazprom, naopak, predstavuje základný stavebný kameň energetickej bezpečnosti v EÚ,“ povedal Komlev. Podľa neho neexistujú ani žiadne dôvody, aby krajiny Únie mali obavy z toho, že by im Gazprom prerušil dodávky plynu, či sa dodávkami plynu politicky vyhrážal.

„Nemienime zastaviť dodávky plynu uprostred zimy, ako to tvrdia určité mýty. Správame sa ako tradičný podnikateľský subjekt a nebudeme zneužívať svoje postavenie,“ konštatoval Komlev a vo svojom vystúpení zdôraznil, že ruská plynárenská spoločnosť nie je ani proti diverzifikácií európskych krajín v dodávkach zemného plynu.

Komplikovaná situácia v rusko-ukrajinskom spore o zemný plyn, ktorá spôsobila značné problémy osemnástim európskym krajinám vrátane Slovenska, však potvrdila starú pravdu, že bez vetra sa ani list na strome nepohne.

Ruská federácia sa, napriek svojmu vyhláseniu, že nie je proti úsiliu krajín EÚ o diverzifikáciu zdrojov zemného plynu, usiluje prostredníctvom politických rokovaní zabrániť tomu, aby sa bývalé sovietske republiky, bohaté na energie, podieľali na projektoch plynovodov smerujúcich na západ a obišli pritom Rusko. To sa plne týka aj plynovodu Nabucco, ktorý má viesť z oblastí Kaspického mora, konkrétne z Turkménska, Kazachstanu a Azerbajdžanu cez Irán a Turecko do západnej Európy.

Projekt s problémami

S Turkménskom a Kazachstanom sa už Moskva dohodla na vybudovaní nového plynovodu, ktorý by mal v rokoch 2009 až 2010 prepraviť z kaspického regiónu do Ruska desať miliárd kubických metrov plynu. Tým si chce pokryť narastajúcu domácu spotrebu i záväzky k západnej Európe. Štátny monopol Gazprom by totiž na to, aby sprevádzkoval nové náleziská, potreboval asi 60 miliárd dolárov, ktoré však podľa analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu nemá. Kazašský prezident Nursultan Nazarbajev na margo dohody s Ruskom vyhlásil, že v tom nie je žiadna politika, ide o čisto pragmatický komerčný projekt.

V Turkménsku sa objavili nové ložiská zemného plynu, ktoré pod dohodu s Ruskom nespadajú, a tak aj turkménsky prezident Gurbanduly Berdymuchamedov vyhlásil, že projekt plynovodu Nabucco je naďalej aktuálny. Pokiaľ ide o Azerbajdžan, táto krajina už s EÚ uzatvorila Dohodu o partnerstve a spolupráci. Podľa spoluautora Stratégie energetickej bezpečnosti SR Petra Staněka bude možné diskutovať aj o dodávke iránskeho plynu, ale až v horizonte nasledujúcich 30 rokov.

Projekt plynovodu Nabucco sa od začiatku (zmluva o výstavbe je z 11. októbra 2002) stretával s problémami, ktoré súviseli najmä s nedostatkom financií a politickej podpory. Ed Chow z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá napríklad vo Washington Post napísal, že „Nabucco vždy vyzeral viac ako sen diplomatov o ropovode, než ekonomicky realizovateľný projekt“. Ten istý denník označil tento projekt za akýsi vzdušný zámok. Podľa slov člena Európskej komisie pre energetiku Andrisa Piebalgsa sa však situácia postupne mení.

Šanca pre Slovensko

K piatim energetickým koncernom a spoločnostiam – rakúskemu ÖMV, tureckému Botas, bulharskému Bulgargaz, rumunskému Transgaz a maďarskému Mol, ktoré projekt Nabucca od začiatku podporovali, nedávno pribudol nemecký energetický koncern RWE. Odhaduje sa, že realizácia 3 300 km dlhého plynovodu bude stáť asi 8 miliárd eur a do roku 2020 by mala jeho ročná kapacita dosiahnuť 30 miliárd kubických metrov paliva. Zásoby v Kaspickej oblasti, najmä v Azerbajdžane, Kazachstane, Turkménsku, ale aj v Iráne, Iraku či Egypte, však predstavujú až 79,39 bilióna metrov kubických.

Zapojením do projektu Nabucco by Slovensko i ďalšie európske krajiny značne obmedzili svoju závislosť od dovozu zemného plynu z jediného zdroja. „Nejde o úplnú náhradu za ruské energie, ale o ich nevyhnutný doplnok a rozšírenie, pričom Európa je vo veľmi vhodnej pozícii, pretože všetky tieto rezervy má pred domovými dverami“, myslí si výkonný riaditeľ rakúskeho koncernu ÖMV Wolfgang Ruttenstorfer.

Ak sa podarí úspešne doriešiť projekt plynovodu Nabucco, Slovensko tým môže len získať. Okrem nového zdroja tejto strategickej suroviny nemá transkaspický plynovod prepravovať ruský plyn, takže nebude predstavovať ani priamu konkurenciu pre jeho súčasnú prepravu z Ruskej federácie cez SR do krajín západnej Európy. Približne 20 percent spotreby zemného plynu v krajinách EÚ totiž prechádza cez naše územie a z ekonomického hľadiska je v záujme Slovenska si toto postavenie udržať i v budúcnosti.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO