5. 11. 2008
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
5. 11. 2008

Michail Chazin: USA budú čoskoro čeliť novej Veľkej depresii

Níže uvedený rozhovor publikujeme jako ukázku pozoruhodné paranoiy, údajně populární v Rusku. (pozn red.)

Michaila Chazina niekto považuje za provokátora, iný za veľkého vedca. Jeden môj moskovský známy ho nazval alarmistom. Toto interview s prezidentom konsolidačnej spoločnosti Neokon, expertom RBK Daily malo v Rusku veľký ohlas, a preto ho ponúkame čitateľom v neskrátenej podobe. Sergej Chelemendik


Približne pred piatimi rokmi som mal „na starosti“ kultúru v denníku Komsomolskaja pravda. Vydavateľstva mi posielali knižné novinky v nádeji, že na ne napíšem recenziu. Triediac ďalšiu dávku papiera do zberu som objavil knižku s názvom Úpadok impéria dolára a koniec Pax Americana. Bol som taký šokovaný, až som si pretrel oči. Veď je to hotové šialenstvo – siahať na začiatku 21. storočia na základy svetového poriadku, slobodný trh! Možno sa sem omylom zatúlala nejaká vykopávka z čias Brežneva? Sovietski amerikanisti-propagandisti radi pochovávali túto Americanu. Nie, bola to čerstvá kniha, vydaná v roku 2003. A jej autormi neboli Ziuganov ani Anpilov, ale istý Chazin. Zo zvedavosti som si prelistoval buričský text. Argumenty sa mi zdali presvedčivé. Posunul som knihu nášmu ekonomickému komentátorovi Žeňovi Anisimovi. Žeňa vtedy napísal recenziu, a spravil aj veľký rozhovor s autorom pre „Komsomolku“ (mimochodom prvý v masovej tlači). Odvtedy som si zapamätal, že existuje takýto múdry ekonóm Michail Chazin. Celé tie roky som sledoval jeho vystúpenia. Chazin zostával verný svojim slovám – stále tvrdil: s Amerikou je amen! Teraz, keď sa jeho neuveriteľná prognóza začala napĺňať, som si s ním dohodol interview.

Za prognózu defaultu ho prepustili z Kremľa

Michail Leonidovič, priznajte sa, aká múza Vás to kopla, že Vás osvietilo ohľadne svetovej finančnej krízy?

Žiadne osvietenie nebolo. Prognóza sa sformovala postupne. Na jar 1997 bolo v Kremli vytvorené ekonomické riaditeľstvo prezidenta Ruskej federácie. Menovali ma zástupcom riaditeľa. Moja prvá úloha bola – pripraviť pre Jeľcina správu o ekonomickej situácii v Rusku. Pracujúc na tejto správe sme pochopili: ku koncu leta a začiatku jesene roku 1998 v krajine dôjde k defaultu. Pravdaže, ak súrne nezmeníme ekonomickú politiku.

Dostala sa táto správa hore? Ako bola prijatá?

Vlastne nijako. Tento text nečítal nikto okrem zástupcu hlavy administrácie Livšica a samotného prezidenta Jeľcina. Ale samotný Jeľcin mal k nám dostatočne konštruktívny postoj, takže si myslím, že vtedy to bral dosť vážne.

Do leta roku 1998 nás nakoniec vyštvali z prezidentovej administrácie. Za pokusy zastaviť podnikateľský projekt s názvom GKO – valutový koridor. Bola to najväčšia finančná aféra za celú postsovietsku dobu. Pol druha miliardy dolárov mesačne odchádzalo na Západ. Roky! V auguste, ako sme aj varovali, udrel default. Ale my sme už v to čase boli bez práce. Nikto nás nechcel zamestnať ako nepriateľov ľudu. Liberálneho. A tak sme sa vážne pustili do vedy.

Koho myslíte tým „my“?

Moju maličkosť a Olega Vladimiroviča Grigorjeva, bývalého riaditeľa Ekonomického riaditeľstva. Naďalej sme skúmali príčiny defaultu. Všetky stopy viedli do USA. Keď sme sa poriadne zahĺbili do štúdia toho, ako je usporiadaný americký trh, odhalili sme prekvapivú zhodu. Ako náš trh GKO vyciciaval všetku šťavu z Ruska, tak aj fondový trh vyciciava zdroje celej planéty. A na obzore sa črtalo rovnaké finále.

V lete roku 2000 sa v časopise Expert objavil náš článok s názvom Dosiahnu USA apokalypsu? Záver tohto článku bol taký, že ak už na jar 1998 bolo nemožné sa vyhnúť defaultu v Rusku, tak ani v 2004 sa nedali zastaviť problémy americkej ekonomiky. Podrobnejšie sme spolu s ekonómom Kobiakovom opísali situáciu vo vám už známej knihe Úpadok impéria dolára a koniec Pax Americana.

Ako to celé začalo

Michail Leonidovič, v čom spočíva príčina začínajúceho krachu? Existuje toľko verzií, že sa v tom ani sám čert nevyzná! Skúsme sa však porozprávať bez takých premúdrelých pojmov ako sú napríklad deriváty. Mnohí naši čitatelia rovnako ako ja nevyštudovali žiadne ekonomické akadémie. Tiež však chcú pochopiť, čo sa to deje.

Pokúsim sa. Ekonomický model, kvôli ktorému sa všetko teraz rozpadá, vznikol ako reakcia na príšernú krízu 70-tých rokov. To bola kríza nadbytku kapitálu. Už klasici politickej ekonómie 19. storočia písali: kapitál rastie rýchlejšie, než platy. V dôsledku toho vznikajú problémy s nedostatkom dopytu. V klasickom kapitalizme sa to rieši s pomocou kríz nadvýroby. Za imperializmu - s pomocou vyvážania kapitálov. Do začiatku 70-tých rokov 20. storočia sa obidva spôsoby vyčerpali. Usporiadať krízu nadvýroby nebolo možné kvôli existencii systému socializmu – báli sa to urobiť. A vyvážať kapitály nebolo kam. Nemohli ich predsa vyvážať do socialistického tábora! A India a Čína ešte nepredstavovali kapitálové trhy. Svetová situácia však vyžadovala od USA posúvať ďalej vedecko-technologický pokrok. Inak by Západ prehral vojnu so ZSSR. (Existujú dôvody sa domnievať, že ju aj prehral v rokoch 1973-74. No ZSSR odmietol potvrdiť svoje víťazstvo. Ale neodbočujem teraz k tejto téme. Ak vás to zaujíma, môžeme sa o tom porozprávať nabudúce.)

Administrácia prezidenta Cartera a hlava Federálneho rezervného systému Paul Volcker (predchodca Alana Greenspana) vypracovali prefíkanú koncepciu. Po prvýkrát v dejinách kapitalizmu začali nielen pomáhať kapitalistom, ale stimulovať celkový dopyt.

Čo umožnilo zasponzorovať tento banket?

Emisia peňazí.

Rozhodli sa naštartovať tlačiarenské stroje?

Presne tak.

Teraz mi konečne došlo, Michail Leonidovič, prečo práve vtedy Američania prestali kryť dolár zlatom! Všetky zásoby žltého kovu vo Forte Knox by nestačili na tento banket. Na zelené bankovky.

Skoro. Presnejšie, zlato chýbalo už pred tým, default dolára bol vyhlásený v roku 1971. No a keď bola zrušená viazanosť na zlato, ako to mohli nevyužiť.

Pokračujme ale v našom príbehu. Na začiatku 80-tých rokov bol prevažne stimulovaný dopyt štátu – prostredníctvom programu „Hviezdnych vojen“. Od roku 1983 sa sústredili na domácnosti.

Teda ak to preložíme do hovorovej reči – na meštiakov-konzumentov, radových občanov?

Áno. Celé štvrťstoročie boli domácnostiam vydávané peniaze s pomocou emisie. Čoraz viac a viac.

V podobe úverov?

Prirodzene. S pomocou nadbytočného dopytu Spojené štáty vystúpili na ďalší stupienok vedecko-technologického pokroku. Rozvrátili ZSSR. Dosiahli mnohé ďalšie dobré výsledky.

Ale… K tomuto vzletu dochádzalo s pomocou zdrojov, ktoré mali zabezpečovať rast v budúcnosti. Krajina skonzumovala svoje zdroje určené pre dve ďalšie generácie. USA sa hromadili dlhy. Je to zreteľne vidieť, ak porovnáme grafy rastu dlhov domácností a celkového dlhu USA a amerického HDP. Ekonomika rástla rýchlosťou 2-3, maximálne 4 percenta ročne. Občas klesala do mínusu. Dlhy neprestajne rastú rýchlosťou 8-10 percent.

A nech si rastú. Však doteraz si Američania nažívali celkom spokojne… Lepšie ako my, mimochodom.

Áno, stimulujúc spotrebiteľský dopyt, Američania vytvorili štát s mimoriadne vysokou životnou úrovňou. Vyrástli generácie ľudí, ktorí nie sú zvyknutí žiť v chudobe. Keďže mali stále k dispozícii doplnkové zdroje – úvery. Ale žiť večne na dlh sa nedá. Objem dlhu začal byť príliš veľký, dlhy domácností prevýšili objem ekonomiky krajiny – tvorili viac ako 14 biliónov dolárov. Nastal čas splácať účty. Mimochodom, rovnako sa rúcala pyramída GKO v Rusku v roku 1998. Rozsah rozpočtu krajiny prestal postačovať na to, aby sa splácali dlhy GKO. Skončilo to celé defaultom.

Pravdaže, Wall Street sa pokúšala horúčkovito oddialiť svoj krach. Nebudem podrobne rečniť o derivátoch, ktoré tak nemáte radi, a ďalších fiktívnych finančných aktívach. O tom teraz mnohí podrobne píšu, hádžuc na ne celú vinu za krízu. Ale to bol iba pokus sa nadýchať čerstvého vzduchu pred smrťou. Uvedomte si to hlavné, Jevgenij: fiktívne – to znamená, že na ne nie je reálny konečný dopyt. Dá sa ich koľko chcete si vymieňať medzi dvomi finančnými inštitúciami. Ale predať ich konkrétnemu človeku nedokážete. A hybný motor ekonomiky je konečný dopyt. Či už v podobe konzumenta-občana alebo štátu. To je principiálna vec.

Čo robiť? Existujú dva varianty. Prvý – prestať s emisiou, teda vypnúť tlačiarenský stroj. A ozdraviť ekonomiku. Ale v takom prípade všetky finančné aktíva – bilióny a bilióny dolárov - okamžite stratia hodnotu. Spadne celý finančný systém. To je variant z roku 1929, Veľká americká depresia. Len tentokrát v planetárnom merítku. Lebo dolár je zatiaľ hlavná svetová valuta.

Druhý variant je – usporiadať hyperinfláciu. Aby dlhy zhoreli. Je to vynikajúci nápad. V podstate, to teraz aj robia. Ak to povieme zjednodušene – dlžíte niekomu 100 rubľov, a inflácia v krajine tvorí 100 percent. O rok sa váš dlh premení na 50 rubľov za podmienky fixných cien, o dva roky – na 25. А ešte o niekoľko rokov môžete na tento dlh vôbec zabudnúť.

Tu je konkrétny príklad zo života. Existovalo Gorbačovo rozhodnutie poskytnúť ľudu 12-árové pozemky a úvery v Sberbanke na výstavbu rodinných domov. Moji známi, manželia, si zobrali dva takéto pozemky, úver, kúpili si stavebné materiály. Sami si postavili dom. A v roku 1993 banke úver pokojne vrátili. Nominálne bol rovnaký, ale fakticky v tom čase predstavoval sumu menšiu ako mesačný plat. Zato hodinu jazdy od Moskvy majú dobrý dom, veľký pozemok.

Problém Ameriky je však v tom, že od roku 1981 vďaka umelo vyvolanému nárastu dopytu boli vybudované veľké výrobné kapacity, produkujúce ako tovary, tak služby. A nech si Wall Street teraz vyberie ktorýkoľvek variant, hyperinfláciu alebo nezapínanie tlačiarenského stroja, dopyt nevyhnutne klesne. Čo teraz robiť s týmito kapacitami?

V roku 2000 sme zrátali, aká časť americkej ekonomiky musí zmiznúť. Vtedy to bola štvrtina. Dnes – tretina. Ak nie viac.

To je dosť veľa!

To je nielenže veľa, ale neskutočne veľa! Čo znamená likvidácia aspoň štvrtiny ekonomiky? Šialený nárast nezamestnanosti, príšernú depresiu, prudké zvýšenie sociálneho zaťaženia štátneho rozpočtu a sociálneho napätia v spoločnosti. A tak ďalej. Počas Veľkej depresie výroba v USA klesla o tretinu а spotreba o 50 percent. Teraz môže spotreba klesnúť ešte viac.

Práve preto teraz USA idú vyskočiť z kože - robia všetko pre to, aby nedopustili, aby táto časť ekonomiky zmizla. Podporujú banky, výrobu... Ale aj tak o 2-3 roky, a možno aj skôr, v Amerike nastane kríza rozsahu veľkej depresie.

Takže to, čo vidíme teraz, je ešte len slabý odvar toho čo príde?

Pravdaže, je to len úplný začiatok. Pravdaže, hovoriť o tom nahlas nemôžu. Budú sa teraz tváriť, že všetko je ok. A bude to ešte lepšie. Začnú hľadať príčiny, prečo sa to udialo. Hľadať vinníka. Preto existujú obavy veľkých teroristických aktov. Podobných tomu, čo zorganizovali v roku 2001.

No teda, Michail Leonidovič...

Počas nepokojných časov je treba meniť psychológiu spoločnosti, stmeľovať ju. Najlepší spôsob ako to docieliť je pocit ohrozenia. Pre USA to nie je po prvýkrát. V roku 1898, aby mohli začať vojnu so Španielskom, v dôsledku ktorej mu vzali Filipíny a Kubu, Američania vyhodili do vzduchu svoj vlastný krížnik v prístave v Paname. V roku 1941 zase Pearl Harbor.

Vari tiež sami zbombardovali túto základňu?

Zbombardovali ju Japonci. Ale vláda USA vedela o chystanom útoku. Dopustilo však, aby k nemu došlo. Bolo naliehavo nutné zmeniť náladu v spoločnosti z izolacionizmu (Amerika je ďaleko, nepriateľ na ňu nedočiahne!) na politiku expanzie. Len odpratali vopred z Pearl Harboru všetky lietadlové lode. А vojakov nie je škoda! Tragédia Pearl Harboru skutočne zburcovala Ameriku… Na začiatku 60-tých rokov došlo k slávnemu incidentu v Tonkinskom zálive. Aby mohli vliezť do Vietnamu, Američania vyhodili do vzduchu svoj vlastný krížnik. To je pre nich normálne, sú už raz takí.

10. septembra roku 2001 som na fóre časopisu Expert varoval, že čoskoro Američania usporiadajú sami proti sebe veľké teroristické útoky a hodia to na Usámu bin Ládina. Na internete doteraz visia odkazy na túto správu, hoci približne pred dvomi rokmi Expert reorganizoval svoju stránku a samotná správa sa už nedá nájsť.

A na druhý deň skutočne odpálili dvojičky. Ako ste to dokázali predvídať?

Nemali už čas. Ekonomické ukazovatele USA za august boli veľmi zlé. Museli by to vysvetľovať. Možno sa pamätáte, po teroristickom útoku zavreli burzu na niekoľko dní. Odpútali pozornosť. A to najdôležitejšie, so zámienkou týchto útokov sa definitívne zriekli liberálnych metód riadenia ekonomiky a zahájili prechod k priamemu riadeniu ekonomiky zo strany štátu a Federálneho rezervného systému.

Teda nie nadarmo sa cieľom stalo práve Svetové obchodné centrum?

To bol, pravdaže, symbol.

Ale nie je to príliš jednoduché, Michail Leonidovič? August bol fiasko, tak v septembri usporiadali teroristický útok? Provokácia celosvetového merítka si predsa vyžaduje dlhodobú prípravu.

Príprava aj prebiehala dlho predtým. Ku kríze sa schyľovalo predsa postupne. „Čierny august“ len urýchlil termín realizácie. Krízové javy sa začali objavovať už počas 90-tých rokov. V podstate, dôkladne preskúmanie ekonomických procesov, do podrobného popisovania ktorých sa nebudeme púšťať, pretože to čitateľov nebude zaujímať, ukazuje: „nezvratný bod“, bol najpravdepodobnejšie, prejdený na hranici prvého a druhého Clintonovho obdobia.

Nezvaľujme všetko na chudáka Busha

Ale hovoria, že za všetko môže Bush mladší. Pravdaže, nie za výbuch, аle za to, že priviedol nesmierne bohatú krajinu na mizinu. Julia Latynina, naša vychytená ekonomická analytička dokonca nazvala odchádzajúceho prezidenta USA Leonid Iľjič Bush.

Hlúposti. Pravdaže, Bushovi je treba nadávať, spravil toho veľa zlého. Napríklad, za osem rokov stále nepochopil, čo sa deje. Kríza však mohla udrieť už počas 80-tých rokov. Zázrakom sa udržali v roku 1987. Potom sa vyšvihli hore vďaka rozpadu ZSSR a obsadení trhov, ktoré sme kontrolovali. Pritrafilo sa im veľké šťastie. Ale na konci 90-tých rokov zase začali krušné časy. Ešte pred Bushovym príchodom.

Ak by USA na začiatku 90-tých rokov použili zdroje, získané na územiach bývalých socialistických krajín, na splatenie svojich dlhov, ktoré si narobili počas 80-tých rokov, dalo by sa natiahnuť šťastie tak na 30 rokov. Ale namiesto toho si narobili nové dlhy! A tak urýchlili proces. Z tohto pohľadu, ešte raz opakujem, reálnym vinníkom súčasnej krízy, posledným človekom, ktorý sa jej ešte mohol vyhnúť, presnejšie oddialiť ju, bol Clinton. Bush prišiel už do situácie hotovej krízy. Pokúšal sa niečo spraviť. Menil zostávajúce monetárne metódy na priame riadenie, sprísňoval regulovanie atď. Ale už bolo príliš neskoro. Vlak sa rútil plnou rýchlosťou. Takže za všetko môže Clinton a jeho kleptomanská administrácia - Rubin, Summers a ďalší.

Kríza začala v Amerike. Za oceánom. Prečo sa však zachvel celý svet?

Dolár – to nie je len svetová rezervná a obchodná (v súčasnosti približne 70% medzinárodných transakcií prebieha v dolároch) valuta, ale po roku 1971 aj jediná miera hodnoty.

Musíte brať do úvahy ešte jednu dôležitú vec. Súčasný model hospodárenia, postavený na dolári ako hlavnej svetovej valute, priviedol k tomu, že Amerika zohráva unikátnu rolu v svetovej ekonomike. Vyrába približne 20 percent svetového HDP. (Celkový HDP tvorí približne 60 biliónov dolárov. Reálny podiel USA je 12 biliónov, teda jeho pätina. Hoci samotné USA píšu, že je to 14 biliónov, ale tomuto číslu netreba veriť.) A pritom Amerika konzumuje približne 40 percent svetového HDP. Takmer dvakrát viac. Podľa parity kúpnej sily, samozrejme. Pretože kupujú lacno a predávajú za svoje ceny, draho. V dôsledku toho ako vysávačom vysávajú zdroje z celého sveta.

Za všetko sa bude zodpovedať černoch Obama!

Rozklad tohto systému povedie k tomu, že životná úroveň v USA klesne. Minimálne dva razy. V dejinách ešte nikdy neboli také prípady, aby takýto rozsiahly pád životnej úrovne neviedol k rozkladu sociálno-politického systému štátu. Je jasné, že terajšia politická elita USA robí všetko pre to, aby nestratila moc. Čo teraz aj vidíme.

Poviem úprimne, ja osobne to nevidím. Prebieha normálna predvolebná kampaň.

A vám sa nezdá podozrivé, že sa objavila z hľadiska celých predchádzajúcich dejín USA taká zvláštna postava ako Obama? Čudné ani nie je to, že je černoch. Černoch ako černoch, no a čo...

Chcete povedať, Afroameričan, Michail Leonidovič?

Nie, prepáčte! Afro, to je čisto po americky, politicky korektne. Ale po rusky – černoch. V ruštine slovo „černoch“ nie je emocionálne zafarbené a nie je to nadávka. Už som to veľa razy vysvetľoval. Aj vo Washingtone na uliciach. Lebo som hovoril po rusky. A teraz dávam interview pre ruské noviny.

Zvláštnosť Obamu je v tom, že vôbec nie je zakorenený v americkom establishmente. Má zvláštnu matku, zvláštneho otca... V istom zmysle je to vyrobená postava. Niekto ho vytiahol a hýbe ním.

Kto?

To keby som vedel! Hoci by bolo veľmi zaujímavé vedieť to. Aj Obamov súper McCain je špecifická postava, hoci predstavuje najvyšší americký establishment v štvrtej generácii. Po prvé, McCain je dosť starý. Po druhé, je psychicky silne nalomený. Na zajatie vo Vietname sa nedá len tak ľahko zabudnúť. Krutá nenávisť v ňom nemohla nezostať. A v politike krutá nenávisť a celkovo emócie sú veľkou prekážkou. Politik musí byť chladný a cynický.

Kam tým mierite?

Americká elita si veľmi dobre uvedomuje, že nasledujúca administratíva, podľa všetkého, nevydrží do konca obdobia. Bude totiž musieť pristúpiť k veľmi tvrdým a nepopulárnym opatreniam v ekonomike. Posadiť do Bieleho domu rozumného prezidenta zo svojho okruhu je nezmyselné. Potrebná je postava, ktorej nie je ľúto, na ktorú sa bude dať neskôr všetko zvaliť.

A čo potom demokratické voľby?

Demokracia je mechanizmus predaja akéhokoľvek veľkého riešenia národu. Elita bude musieť v podmienkach krízy predávať krajne nepopulárne riešenia. Jediný spôsob je vytiahnuť charizmatika. V Amerike, aby ste vedeli, nevolí národ. Charizmatický Obama urobí nejaké hrozné veci, ktoré elita potrebuje. A hneď potom ho nahnevané davy ľudí zmetú. A politici naňho všetko zvalia. Skrátka, je to politický kamikadze.

Alebo obetný baránok.

Aj tak sa to dá povedať.

Uvedomuje si Obama svoju úlohu?

To je jeho osobný problém. V najbližšej budúcnosti máme dosť čo robiť so svojimi vlastnými problémami.

Šíria sa však prognózy politológov o „októbrovom prekvapení“ toho istého bin Ládina v završujúcej fáze predvolebných pretekov, ktoré, vraj, zmení rozloženie síl a pomôže republikánom zostať pri moci. Toto zapadá do vašej koncepcie provokácií.

Ak by bol rozdiel medzi Obamom a McCainom malý, republikáni by tesne pred voľbami mohli pristúpiť k rozhodným krokom typu...

... vojny v Iráne?

Nie, Irán sa definitívne ruší. Ale, dajme tomu, výbuch atómovej elektrárne a'la Černobyľ. Už je ale jasné, že zvíťazí Obama a výbuchy nič nezmenia.

Teraz je teda jasná kuriózna situácia s McCainovým štábom, ktorý žiadal peniaze na voľby od ruského veľvyslanectva. McCain bol vedome nastrčený. Teraz ho jednoducho odstavujú. Zdá sa, že republikáni zatvárajú krám, opúšťajú hru. Napokon bývalý generálny tajomník Bushovho kabinetu veľmi autoritatívny Colin Powell, nie náhodou bodol republikánom nôž do chrbta, keď prednedávnom vyhlásil, že bude voliť Obamu. A nazval ho dôležitou prechodnou postavou.

Ja už dávno tvrdím, že je to prechodná postava. Aspoň jedno je dobré – do volieb nebudú žiadne provokácie.

A čo bude potom, Michail Leonidovič? Ako sa bude rozvíjať svetová kríza?

Opakujem, ostré štádium svetovej krízy sa už začalo. Ak Spojené štáty zastavia emisiu, úplne prestanú tlačiť doláre, všetko krachne v priebehu 2-3 mesiacov. Dostaneme variant z roku 1929. Ak budú tlačiť peniaze, ale iba minimálne, potom pád potrvá 2,5 až 3 roky. Ak urobia hyperinfláciu, zapnú naplno tlačiareň na peniaze – potom sa všetko skončí za rok až rok a pol.

Aký variant si, podľa vás, vyberú Spojené štáty? Alebo si už vybrali?

Tretí – hyperinfláciu. Ale po voľbách 4. novembra (presnejšie po výmene prezidenta) sú možné zmeny v politike.

Mimochodom, nech by si už zvolili ktorýkoľvek variant, americká ekonomika klesne minimálne o tretinu. Svetová ekonomika klesne o dvadsať percent. Našu planétu po tomto čaká 10-12 rokov ťažkej krízy. Myslím, že v USA a v Európe bude veľa ľudí žiť z ruky do úst a auto sa bude považovať za prepych.

Dosť pochmúrny obraz...

Prízrak sa vrátil do Ruska. Prízrak socializmu.

Netajím, že v Rusku by tento obraz mohol vyzerať trochu optimistickejšie. Máme lacné suroviny, vlastnú ropu, plyn, atď. Ale, žiaľbohu, idiotská politika našich finančných úradov, ktorá neumožňuje domácim podnikom získavať lacné úvery, viedla k tomu, že výroba u nás sa v mnohých oblastiach zastavila. V roku 1998 sme veľmi rýchlo dokázali vyviaznuť z defaultu. Prečo? Lebo sme spustili do činnosti podniky zakonzervované z čias ZSSR. Navyše veľmi rýchlo sa zlepšila zahranično-ekonomická konjunktúra.

Ceny za ropu vyleteli nahor. Teraz však zahranično-ekonomická konjunktúra nebude, lebo je kríza. A nie sú ani vlastné podniky. Nedajú sa budovať. Dopyt bude nízky. A nás sa pokúsia zavaliť lacným importným tovarom. Budeme musieť uzavrieť hranice a zhoršiť štruktúru spotreby. Alebo odniekiaľ dolovať peniaze. Import stojí peniaze a občania ich nebudú mať. Iba v Moskve bude nezamestnanosť dosahovať 2,5-3 milióny ľudí. Časť z nich sú málo platení robotníci, najmä gastarbeiteri. Zvýši to kriminalitu, vyvolá kopu iných nepríjemností. Predstavte si milión, alebo aspoň pol milióna Tadžikov, Uzbekov bez stálej strechy nad hlavou, ktorí prišli o stály zdroj príjmu. Budú behať po meste a brať, čo sa dá. Budú potrebné konkrétne, veľmi prísne opatrenia.

Aspoň pokiaľ ide o odsun. My však vieme, že naše úrady nie sú schopné sa tým zaoberať. Z tých nejbezcitnejších jednotlivcov sa sformujú gangy. Budú cielene kradnúť a za úplatky akejkoľvek polícii sa vykúpia. A k tomu si pripočítajte približne dva milióny nezamestnaných takzvaného „office planktónu“. To už je úplne ťažký prípad. Mladí ľudia, ktorí si zvykli dostávať tisíce dolárov iba za to, že existujú. A teraz ich povyháňajú. Všetci majú dlhy na hypotéke, lízingy na autá a iné veci. Ako oni vrátia dlhy? Bankám vzniknú problémy. Budú odoberať byty výmenou za dlhy? Veď roznesú celú Moskvu! A prepúšťať sa už začalo.

Prestaňte už tak strašiť, Michail Leonidovič! Vedenie krajiny už prijíma vážne opatrenia na minimalizáciu dôsledkov svetovej krízy. Vydeľuje miliardy. V televízii o tom počúvame každý deň.

Ak všetky peniaze prídu, kam majú, do jari vydržíme. Ak však všetko rozkradnú, ako je, žiaľ, u nás zvykom, potom sa problémy začnú už v zime. A vážne. Pokiaľ ide o moc... Podľa všetkého, za posledné týždne nastala radikálna zmena v psychológii lídrov krajiny. Veľa rokov žili v ilúzii, že peniaze vystačia pre všetkých. Veď čo stoja len ropné doláre! Zrazu sa však ukázalo, že peniaze nielenže nestačia, ale že je ich neuveriteľne málo! Dokonca sa ani nevie, ako zapchať diery, ktoré už vznikli. Všetci kráčajú k moci s natiahnutou rukou. Všimnite si oficiálne oznámenia. Veľké obchodné siete žiadajú 50 miliárd, inak neprežijú. Ropný priemysel chce tiež 50 miliárd. Banky – 50 miliárd do nového roka. A ešte tam treba. Poľnohospodárstvo žiada už 100 miliárd, inak vraj ani nezasejú. Pravda, automobilový priemysel chce len zanedbateľnú čiastku – miliardu. Ale chce. Ľudia vraj nekupujú naše autá, pre nedostatok peňazí. Máme preplnené sklady, výrobu zastaviť nemôžeme, ľudia to nepochopia... A oligarchovia sú v panike. Pritom to najstrašnejšie je, že ich účty na Západe tiež začínajú miznúť. Oligarchovia už pochopili, že zachrániť ich môže iba štát. A tiež žobronia o miliardy.

Nedávno mi hovorili, ako skupina oligarchov prišla za vládou žiadať peniaze ako zálohu za ich podniky. Tie isté podniky, ktoré v deväťdesiatych rokoch zobrali štátu za almužnu na dražbe.

S oligarchami je všetko jasné. Nie som presvedčený, že väčšina z nich o tri-štyri roky zostane.

Zavrú ich?

Skrachujú.

Pravda, niektorí naši analytici vidia v pomoci štátu blížiace sa znárodňovanie týchto podnikov a bánk. Prízrak socializmu sa zjavuje.

Keď sa zjavuje, treba sa pomodliť! Socializmus v prvom rade nie je znárodňovanie, ale socialistická metóda riadenia národného hospodárstva. U nás sa pokúšajú znárodňovať kapitalistickými metódami riadenia. Okrem totálneho zlodejstva, z toho nič nevyjde.

Keďže, ako vidím, ste zástancom teórií sprisahaní, skúste okomentovať narážky televíznej hviezdy Vladimíra Solovjova o tom, že terajšia kríza je špeciálne zorganizovaná pre to, aby bola uštedrená lekcia Rusku, ktoré sa dvihlo z kolien. Preto sa aj znížili ceny na ropu ako v roku 1989.

Som zásadným protivníkom teórií sprisahaní. Akurát sa trochu orientujem, ako to u nás chodí. A pokiaľ ide o Solovjova, to sú jednoducho hlúposti. Už len preto, že o príčinách súčasnej krízy sa už hovorilo pred niekoľkými rokmi. Akurát vláda tieto úvahy ignorovala.

Island – veľká pyramída „MMM“

Vysvetlite kauzu s Islandom. Veď ešte nedávno bol považovaný za jednu z najbohatších krajín sveta, krajinu, kde sa dá príjemne žiť. A odrazu pred svetom vystupuje s natiahnutou rukou. Vraj, zle to vypálilo. Usilovná krajina horúcich gejzírov sa stala prvou obeťou globálnej krízy. Našiel som však jednu zaujímavú informáciu. Ukazuje sa, že nemecký Schillerov inštitút pre vedu a kultúru, ktorý pozorne sledoval šírenie krízy vo svete, ešte v lete zafixoval jeden veľmi dôležitý, presnejšie, veľmi znepokojujúci ukazovateľ – „práčka špinavých peňazí Island zavrela svoj obchod“.

Keďže sa rozkladá svetový finančný systém, postupne prestávajú fungovať jej základné mechanizmy. Najskôr – systém investičných bánk USA. Ratingový systém (teda hodnotenia) finančných rizík nefunguje. Na hranici rozkladu je systém poisťovníctva. Prišiel rad na daňové raje, teda systém „prania kapitálov“. Island nie je krajina s obyčajnou ekonomikou, ale banka s názvom krajiny. Objem bankových aktív tu desaťkrát prevyšoval HDP. Pardon, nešlo o obyčajnú banku. Pamätáte sa ako v deväťdesiatych rokoch niektoré naše banky sľubovali 20-30 percent ročných úrokov. Kde sú teraz? Na Islande bola najvyššia úroková sadzba – 15 percent. Čistá pyramída. Všetci tam odnášali svoje peniaze. Skôr či neskôr finančné pyramídy začínajú padať. Vedzte, že Island bol pyramída „MMM.

Island je prvou lastovičkou v systéme daňových rajov vo svete, ktoré tak milujú noví ruskí zbohatlíci. Alebo sa obmedzuje len na ňom?

Myslím, že problémy začnú mať všetky daňové raje.

Prečo sa potom Rusko chystá pomáhať skrachovanej islandskej pyramíde úverom vo výške 4 miliárd dolárov? Má ich samé toľko, že nevie, čo s nimi? Alebo ide o prestíž, typu pozrite, ako pevne stojíme na nohách? Chce vytrieť zrak Západu? Alebo dúfa, že Island nám odovzdá bývalú vojenskú základňu NATO a bude hlasovať proti vstupu Gruzínska a Ukrajiny do NATO?

Môžem odpovedať nie pre noviny?

Iba pre ne, Michail Leonidovič.

Potom to poviem takto. Existuje podozrenie, že nepomáhame iba tak. Niekto z našich veľkých ľudí sa rozhodol, že tam zarobí peniaze a nezobral do úvahy, že sa začala kríza. Teraz ho treba vytiahnuť z kaše. Aby sa neprišlo o veľký blokujúci balík veľkej štátnej ruskej spoločnosti. Na mená sa nepýtajte, záver si urobte sami. A ak by ani táto verzia nezodpovedala skutočnosti, sám fakt, že existuje a šíri sa, hovorí sám za seba.

Čína je ako Čapajev. Nevie jazyky.

Soros nedávno vyhlásil, že víťazom v svetovej finančnej kríze bude Čína.

Netvrdil by som to. Poviem aj prečo. Západ, podobne ako ZSSR v minulosti je nositeľom globálneho projektu. Existuje koncepcia riadenia svetovej ekonomiky.

Stručne povedané, svetového panstva?

Áno. Čína takúto koncepciu nemá. Je to čisto národný projekt. Z tohto dôvodu sa Číňania v skutočnosti vyhýbajú pokusom vziať zodpovednosť za situáciu vo svete do svojich rúk. Práve preto, že nemajú model riadenia sveta. Filozofický model. Môžu riadiť Čínu, zvyšovať jeho silu, sféry vplyvu. A to je všetko. To je rozdiel v psychológii Číňanov v porovnaní s Rusmi a predstaviteľmi Západu. Je to zásadná vec. Pamätáte sa, ako sa raz Peťka pýtal Čapajeva, či môže veliť celému svetu? Čapajev mu odpovedal: „Nie, Peťka, lebo neviem jazyky.“ Presne tak aj Čína, obrazne povedané, nepozná jazyky. Môže veliť celému pluku, divízii, armáde... Ale nič viac.

Na záver mi dovoľte jednu osobnú otázku, Aké opatrenia robíte vy sami, povedané oficiálnym jazykom, aby ste minimalizovali dôsledky krízy, ktorú ste predpovedali?

Nemám takéto problémy. Môj plat iba rastie, keďže som uznávaným odborníkom na krízu. A veľký kapitál, ktorý by bolo treba zachraňovať nemám a nikdy som ani nemal. Čitateľom Komsomolky však môžem dať jednu všeobecnú radu: uvedomte si, že zlé časy prišli nadlho. A žite ďalej, vychádzajúc z tohto vedomia.

Post skriptum autora: Uvedomujem si, že mnohé myšlienky Michaila Chazina budú znieť ako čistá fantázia, konšpirológia či blud. Tak veľmi sa žiada - neuveriť mu. Najmä pokiaľ ide o zlé časy, ktoré sú vážne a nadlho. Priznám sa, že aj mne. Ale... jeho knihu o finančnom krachu Ameriky som konkrétne držal v ruke pred piatimi rokmi. Teraz sa táto fantázia stáva realitou. O americkej provokácii 11. septembra 2001 boli na Západe napísané knihy, nakrútené filmy. Pravda, až po výbuchu. Vysvetlenia sú primitívne. Bola nutná teroristická akcia, aby mohlo dôjsť k obsadeniu Iraku.

Počas nášho dvojhodinového rozhovoru som si však všimol to hlavné. Napriek pochmúrnym víziám o dlhých ťažkých časoch, sám Chazin je optimista. Veľa sa usmieva a žartuje. Buďme teda aj my optimisti! Pomáha to prežiť v akýchkoľvek časoch. A byť upozornený, znamená byť ozbrojený.

autor rozhovoru je poslancem slovenského parlamentu za SNS

zdroj ZDE

                 
Obsah vydání       5. 11. 2008
5. 11. 2008 Barack Obama zvítězil v amerických prezidentských volbách
5. 11. 2008 Kdy se stane prezidentem v ČR Romka? Uwe  Ladwig
5. 11. 2008 Topolánek: Prezidentem USA by měl být Američan
5. 11. 2008 Jsou to Obamovy, nebo McCainovy bomby?
5. 11. 2008 Mladí Češi nejsou motorem demokracie Jan  Smolák
5. 11. 2008 Svobodné cestování do Spojených států amerických pro Kanaďany končí Miloš  Kaláb
5. 11. 2008 Saakašvili odvolal šéfa gruzínské armády
5. 11. 2008 Imigrace z řetězu utržená Milan  Daniel
5. 11. 2008 Český rozhlas: Jaklová se pokusila těsně před volbami o další cenzurní zásahy do vysílání Štěpán  Kotrba
5. 11. 2008 Židle pod íránským prezidentem Ahmadinežádem se houpe
5. 11. 2008 Dvě záhady v Národním muzeu Jan  Čulík
5. 11. 2008 Kde se bere japonská preciznost Michal  Giboda
5. 11. 2008 Po milování Jaroslav  Čejka
5. 11. 2008 Vítězství, nebo výstřelek vědy? aneb hledá se zápůjční matka Uwe  Ladwig
4. 11. 2008 Terra Daily: Zničila finanční krize kapitalismus?
4. 11. 2008 Povede finanční krize v Evropě k vzestupu extremní pravice?
4. 11. 2008 Protiraketová obrana USA v Evropě – mezinárodní konference o zajíci v pytli Ivan  Větvička
2. 11. 2008 Americké volby ve stínu změny Miroslav  Polreich
4. 11. 2008 Jak se v ČR vyrábějí otroci
4. 11. 2008 Naše Dílny skutečně nejsou workshopy, ale v této formě jsou důležité
4. 11. 2008 Skutečné dílny by bývaly velmi užitečné. Proč to tak nedělat? Dominika  Švecová
5. 11. 2008 Ivan Veselý: Jánu Cibulovi se zatím žádný prezident IRU nevyrovnal Pavel  Pečínka
5. 11. 2008 Michail Chazin: USA budú čoskoro čeliť novej Veľkej depresii
4. 11. 2008 Kritika čisté (r)evoluce Jiří  Beránek
5. 11. 2008 Janečkové Pravztahy se budou promítat v Praze
3. 11. 2008 Může být mučení uměním? Jan  Čulík
3. 11. 2008 Umění má zřejmě pořád, kromě poznávací a estetické i etickou funkci Jan  Čulík
4. 11. 2008 Devianti Jiří  Drašnar
3. 11. 2008 Kdo četl Zločin a trest, byl aspoň na chvíli Raskolnikovem Martin  Škabraha
4. 11. 2008 Číst Hitlera Milan  Valach
4. 11. 2008 Krve jako na jatkách je plný Louvre Miloslav  Štěrba
3. 11. 2008 De Sade do čítanek?
3. 11. 2008 Společensky nebezpečné postoje Martin  Škabraha
3. 11. 2008 Naši darmodějové Martin  Škabraha
3. 11. 2008 Hřebejkův a Vieweghův Nestyda: Zajímavý nový začátek Jan  Čulík
1. 11. 2008 Vanity fair: Osudový zvrat
17. 10. 2008 Hospodaření OSBL za září 2008

Ruská zahraniční politika RSS 2.0      Historie >
5. 11. 2008 Michail Chazin: USA budú čoskoro čeliť novej Veľkej depresii   
31. 10. 2008 A už je to tady: Rusko staví ropovod do Číny   
7. 10. 2008 Co by se stalo, kdyby Západ rozpoutal válku s Východem   
3. 10. 2008 Prezident Juščenko prodával zbraně do Gruzie   
27. 9. 2008 Moskovské rošády Milan  Šebo
22. 9. 2008 Nord Stream: Putin zve po tvrdém vyjednávání Evropu k spoluúčasti   
18. 9. 2008 Kterak se Rusko, USA i Kanada hodlají podělit o Arktidu   
16. 9. 2008 Immanuel Wallerstein: Nový světový geopolitický řád: konec prvního dějství Immanuel  Wallerstein
13. 9. 2008 Gazprom získal klíčový srbský petrokomplex   
8. 9. 2008 Mediální válka: Když pro slzy nevidí písmena Irena  Ryšánková
8. 9. 2008 Bank Rossiji začal prodávat dolary. Kupuje eura   
8. 9. 2008 Pracuje Tymošenková pro Moskvu, nebo půjde Juščenko sedět za obchod se zbraněmi?   
5. 9. 2008 Putin v Uzbekistánu plánuje plynovod, Cheney se snažil v Ázerbájdžánu, Krol u Turkmenů Štěpán  Kotrba
5. 9. 2008 Moskva vyměnila atomovou spolupráci s USA za rozvoj íránského jaderného programu   
1. 9. 2008 Sui generis – nateraz Južné Osetsko Peter  Stupavský

Ruská varování před studenou válkou a asymetrické odpovědi RSS 2.0      Historie >
5. 11. 2008 Michail Chazin: USA budú čoskoro čeliť novej Veľkej depresii   
31. 10. 2008 A už je to tady: Rusko staví ropovod do Číny   
14. 10. 2008 Ohňostroj nad Ruskem   
10. 10. 2008 Operace Lepra: Ukrajina dodávala tanky Keni, platila je vláda Jižního Sudánu Štěpán  Kotrba
7. 10. 2008 Co by se stalo, kdyby Západ rozpoutal válku s Východem   
27. 9. 2008 Gamardžobat! Gagimardžot! Štěpán  Kotrba
16. 9. 2008 Immanuel Wallerstein: Nový světový geopolitický řád: konec prvního dějství Immanuel  Wallerstein
13. 9. 2008 Gazprom získal klíčový srbský petrokomplex   
12. 9. 2008 9/11 a bilance sedmileté asymetrické války proti terorismu Štěpán  Kotrba
12. 9. 2008 9/11 a naše neodpovědná odpovědnost Miroslav  Polreich
12. 9. 2008 Mráz neprišiel z Dušanbe Peter  Stupavský
12. 9. 2008 CSTO: Asie dostane společné jednotky rychlé reakce   
8. 9. 2008 Mediální válka: Když pro slzy nevidí písmena Irena  Ryšánková
8. 9. 2008 Bank Rossiji začal prodávat dolary. Kupuje eura   
8. 9. 2008 Pracuje Tymošenková pro Moskvu, nebo půjde Juščenko sedět za obchod se zbraněmi?   

Hypoteční, finanční ... ekonomická krize RSS 2.0      Historie >
5. 11. 2008 Michail Chazin: USA budú čoskoro čeliť novej Veľkej depresii   
4. 11. 2008 Terra Daily: Zničila finanční krize kapitalismus?   
4. 11. 2008 Povede finanční krize v Evropě k vzestupu extremní pravice?   
3. 11. 2008 Finanční krize – systémový pohled Ilona  Švihlíková
2. 11. 2008 Exotický Klaus Robert  Bartoš
1. 11. 2008 Spiegel: Světovému hospodářství hrozí hluboká, chronická recese   
1. 11. 2008 Oheň a kapitál Tibor  Vaško
31. 10. 2008 Vláda nehodlá dát garance na důchodové a životní pojištění, pouze na vklady Petr  Braný
31. 10. 2008 Špatné časy pro dobrý byznys   
31. 10. 2008 Vrchol drzosti, neboli Když stát vyplácí dividenty akcionářům krachujících bank Uwe  Ladwig
31. 10. 2008 Občané, růstu bude dost…, ale ne pro všechny Ladislav  Žák
30. 10. 2008 Zestátnění průmyslu preferováno, aneb Paradigmatická změna názorů v době finanční krize Uwe  Ladwig
29. 10. 2008 Ztrátová spekulace, neboli zisky, které zmátly burziány Uwe  Ladwig
28. 10. 2008 Evropa je na pokraji naprostého měnového rozkladu   
27. 10. 2008 Burzy dál padají