26. 9. 2008
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
27. 9. 2008

Finančná kríza: Privatizácia ziskov a kolektivizácia strát

Tvrdiť, že kapitalizmus minulý týždeň skrachoval, nie je len prismelé, ale je to priamo v rozpore s tým, čo sa skutočne stalo. Ak sa niečo vo vzťahu ku kapitalizmu stalo, tak to, že aj ľudia, ktorí mu pod tlakom všadeprítomnej propagandy veria, mohli spoznať jeho pravú tvár. Lebo by bolo naivné domnievať sa, že sa to naozaj stalo, takže nič zásadné sa ani v blízkej budúcnosti meniť nebude. To však neznamená, že by sme nemali poukázať na príčiny, ale najmä na spôsoby riešenia globálnej krízy na finančných trhoch. Práve tie totiž ukazujú, že kapitalizmus sa lieči výsostne socialistickými metódami.

Opakovane opisovať, čo sa stalo začiatkom minulého týždňa v USA nemá zmysel. Napokon, nebol to začiatok novej krízy, ale pokračovanie starej, ktorá trvá už asi rok. Rozdiel je v tom, že až doteraz sa jej dôsledky neprejavili takým razantným spôsobom. A nebol by sa ani teraz, keby konzervatívna pravicová vláda na chvíľu nebola uverila, že neviditeľná ruka trhu naozaj existuje.

Finančné trhy – virtuálna realita

Jedna z najväčších investičných bánk na svete skrachovala vo chvíli, keď jej americká vláda odmietla hodiť záchranné koleso v podobe miliárd dolárov, ktoré by pomohli zakryť jej katastrofálne investičné aktivity. Minister financií Henry Paulson predminulý víkend sebavedome odkázal, že po pomoci pre hypotekárne firmy Fannie Mae a Freddie Mac je už koniec federálnej záchrane finančných spoločností a ubezpečil verejnosť o „spoľahlivosti a odolnosti amerického finančného systému“. Banka preto vyhlásila bankrot, čo vzhľadom na jej veľkosť nevyhnutne muselo vyvolať reťazovú reakciu. Dôležitý je fakt, že naraz sa ukázalo, že v podobnej situácii sú aj ďalšie veľké banky a poisťovne – ich investície sú v skutočnosti len prázdne bubliny; obchodujú s cudzími peniazmi a nakupujú za ne prísľuby, predpoklady, prognózy a očakávania. Nejde teda o investície do skutočného majetku či reálneho podnikania, ktorého výsledkom je reálny produkt, ktorý sa dá reálne predať za reálne peniaze.

Pád Lehman Brothers na chvíľu poodhalil tajné zákutia svetového finančného trhu, do ktorých občania nevidia. Keby totiž videli, nikdy by investičným bankám a možno ani poisťovniam nezverili svoje úspory. A ak by to aj spravili, vedeli by, že nemôžu očakávať reálne výnosy, respektíve o ne môžu kedykoľvek – aj keď sa na prvý pohľad nič nedeje – prísť. Jasne sa ukázalo, že finanční obchodníci pracujú vo svete virtuálnej reality, ktorú sami do značnej miery vytvárajú a tzv. deriváty sú len nástroje, ktoré komplikujú systém, aby bolo čo najproblematickejšie sa v ňom vyznať. Lenže so skutočným svetom to má spoločné len peniaze, ktoré nepatria samotným obchodníkom.

Príkladom je „obchodovanie“ hedgeových fondov, ktoré americká Komisia pre cenné papiere obviňuje z toho, že prispeli k terajšiemu zlému stavu na akciových trhoch. Hedgeové fondy totiž zarábajú práve na tom, že klesajú ceny akcií. Robia to tak, že si akcie na istý čas od makléra iba požičajú a vzápätí ich predajú. Ak zakrátko cena takýchto akcií klesne, odkúpia ich naspäť, ale už za aktuálnu, teda nižšiu cenu. Akcie potom vrátia maklérovi a rozdiel medzi vyššou cenou, za ktorú akcie predali a nižšou, za ktorú ich spätne odkúpili, tvorí ich čistý zisk. S akciami sa pritom v skutočnosti nehýbe, všetko je len „akože“, až na zisk hedgeového fondu. Ten je skutočný.

Vymyslené zdražovanie

Takéto obchodovanie má pritom v iných oblastiach ďalekosiahle dopady na obyčajných ľudí po celom svete. Svetové nakupovanie a predávanie komodít sa neriadi ich reálnou produkciou. Ceny ovplyvňujú iné faktory. Spomeňte si na zdražovanie potravín, ktoré bolo v poslednom období celosvetovým trendom. Väčšina analytikov a niektoré svetové organizácie dokola opakovali, že dôvodom je nárast spotreby v ekonomicky rýchlo rastúcich krajinách (najmä Ázia so zvyšujúcim sa počtom obyvateľov), zvýšenie dopytu po potravinách lepšej kvality, prípadne neúroda, alebo slabá úroda v producentských štátoch. Avšak už pred časom sa objavili varovania niektorých odborníkov, že v skutočnosti ide len o špekulácie a rast cien iba zvyšuje príjmy komoditných obchodníkov.

V praxi to totiž na komoditných trhoch vyzerá inak než v obchodoch s potravinami. Keď prídete na nákup, platíte za reálny tovar, ale na burzách sa kupuje a predáva niečo, čo ešte ani neexistuje. Obchodníci na nich dohadujú ceny napríklad budúcej úrody, niekedy dokonca i dva roky dopredu. Vychádzajú pritom z nejakých očakávaní a predpovedí, ale nie zo skutočnej produkcie a zo skutočnej spotreby. Lenže ceny, ktoré si s takým predstihom dohodnú, ovplyvňujú ceny neskôr už existujúcej produkcie, ktorá sa expeduje na pulty predajní. A tak na základe toho, že si niekto myslí, že o dva roky bude nízka úroda pšenice, a preto za ňu ponúkne vyššiu cenu, platíme za chlieb a pečivo viac už teraz, hoci nedostatok obilia zatiaľ nehrozí. Podľa niektorých zahraničných odborníkov nevyvolali ani súčasný rast cien potravín skutočné problémy – nízka produkcia a vysoký dopyt, ale iba špekulácie obchodníkov na komoditných trhoch.

Tí sa do komodít pustili preto, lebo kríza na trhu s akciami im ohrozila zisky. Stiahli teda peniaze z akciových trhov a presunuli ich na nákup komodít, napríklad potravín. Keďže „voľných peňazí“ mali zrazu relatívne veľa, pokojne za pšenicu či ryžu ponúkli vyššie ceny. Tým vyvolali zdraženie na celom svete aj bez logického dôvodu. A neprekáža im to, lebo tak majú istotu, že budúcu úrodu im už nikto „nevyfúkne“. Teoreticky síce môžu aj na tejto investícii prerobiť, ale súčasný dopad na koncových spotrebiteľov to neovplyvní – potraviny dražejú a ľudia majú väčšie problémy sa k nim dostať. Drasticky to dokazujú najmä obrázky z niektorých afrických krajín.

Na svetových trhoch sa teda miliardy hýbu bez toho, aby sa pritom hýbal aj nejaký reálny tovar. Spomínané hedgeové fondy vytvárajú svoje nemalé zisky bez toho, aby sa hodnota akcií – hodnota firmy, ktorá ich vydala – naozaj menila: k horšiemu, či k lepšiemu. Hodnota, krytá napríklad reálnou produkciou alebo dlhodobou pozíciou firmy na trhu, sa v skutočnosti vôbec nemusí zmeniť.

Zisky z podvodov a lží

Hedgeové fondy už dlho obviňujú z toho, že zámerne a cielene prispievajú k poklesu cien akcií, keďže inak by na nich nezarobili. Situáciu na akciových trhoch môžu ovplyvňovať napríklad tým, že „vypúšťajú“ do sveta negatívne informácie o konkrétnej firme alebo používajú rôzne iné nečestné praktiky.

V súčasnom svete vrituálnej mediokracie to nie je nijaký problém – novinárov nezaujíma pravda – radi napíšu o všetkom, čo zaváňa škandálom. A neraz aj o tom, čo si nemôžu overiť, lebo tomu jednoducho nerozumejú. A tak je poľahky možné narobiť problémy aj veľkej a zároveň zdravej firme, ktorá prosperuje; treba len v správnej chvíli „vypustiť“ ten pravý „balónik“, ktorý medzi investorov zaseje nedôveru a výsledok sa dostaví. Ceny akcií klesnú a hedgeový fond môže urobiť svoj špinavý obchod.

Niekto zarobí aj na takomto „obchode“, ale je zrejmé, že ani glorifikovaný trh nie je perpetum mobile na peniaze – ak ich na jednej strane niekto zarobí, musí byť na strane druhej zasa niekto, kto ich stratí. A v takej situácii sa môžete pokojne ocitnúť aj vy, resp. niekto, kto by mal obchodovaním s vašimi peniazmi zvýšiť výnos z nich. Nehovoriac o tom, že takýto pokles cien akcií môže spôsobiť firme aj hlbšie problémy, napríklad v podobe prepúšťania zamestnancov či znižovanie výdavkov na nich. A to všetko len preto, že zverejnenie vymyslenej negatívnej správy „zamáva“ dôverou investorov a ich očakávaniami.

Kľúčové faktory: psychológia

Tieto príklady poukazujú na to, čo skutočne hýbe svetovým obchodom, nech už ide o obchodovanie s peniazmi, akciami alebo komoditami. Najlepšie to bolo minulý týždeň vidieť na používaní pojmov, ktoré priam kričali so všetkých „analýz“ vzniknuvšej situácie – či už to bolo v novinách, v televíziách alebo na internete. Všade dominovali slová strach, obavy, neistota, panika, zúfalstvo. Ekonomickí odborníci nás pritom roky presviedčajú, že ekonómia je exaktná veda a preto sa možné deje v oblasti hospodárstva dajú pomerne presne prognózovať. Stačí poznať nejaké premenné, ktoré potom treba ich dosadzovať do správnych rovníc a výsledky sú jasné. Napokon, práve takéto poznanie nám vraj umožňuje investovať tak, aby sme na tom zarobili a vraj práve preto sa do takéhoto investovania môže pustiť takmer každý.

Lenže teraz sa ukazuje, že to jednoducho nie je pravda. Strach, obavy, či panika nie sú matematické ani fyzikálne pojmy, patria skôr do oblasti sociológie, politológie a predovšetkým psychológie. Pritom sa všetci analytici v týchto dňoch zhodujú na tom, že práve toto sú rozhodujúce faktory ovplyvňujúce svetovú ekonomiku. Akéže tam hlboké ekonomické procesy? Obyčajné ľudské pocity, od ktorých závisí, čo sa na finančných trhoch bude diať, takže šikovný sociológ či psychológ dokáže trhy ovplyvniť viac, než stoka „ekonomických analytikov“.

Ale ak je to tak, vzniká zásadná otázka, nakoľko možno veriť ekonomickým prognózam, od ktorých sa odvíja úspech a neúspech investovania. Povinná poznámka pri reklamách DSS, že „minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov“, má kľúčový význam. Minulé výnosy totiž nielenže nie sú „zárukou“, ony nemajú pre budúce výnosy nijakú referenčnú hodnotu. Nevznikli totiž na základe nejakých pevných a exaktne platných pravidiel (napr. matematických výpočtoch či prírodných zákonov), ale iba preto, lebo namiesto strachu, obáv a paniky vládol pokoj, dôvera a istota. „Obyčajné“ ľudské faktory, ktoré dobrý manipulátor zmení, kedy sa mu zachce.

Opäť zachraňuje štát

Globálna zmena spoločnosti prináša aj zmeny v myslení a konaní jednotlivcov. Predpovedať ich správanie a reakcie na rôzne udalosti je oveľa ťažšie ako v minulosti. Spolu so schopnosťou presúvať kapitál z jedného konca sveta na druhý v priebehu sekúnd sa finančné obchody stali riskantnejšie a hospodárstva nestabilnejšie ako kedykoľvek predtým. Bežnou súčasťou „moderného“ životného štýlu sa stávajú neistota a z nej vyplývajúca nervozita, strach a obavy. Predpovede majú v takej situácii hodnotu veštby.

A hoci kapitalistických manipulátorov z toho môže trafiť aj šľak, jedinou akou-takou istotou pre tento chaotický trh je zásah štátu. George Bush chce požiadať Kongres o 700 miliárd dolárov, aby od súkromných spoločností odkúpil zlé hypotekárne úvery. Centrálne banky USA, Kanady, Japonska , Veľkej Británie, Švajčiarska a eurozóny sa dohodli, že na finančný trh dodajú 240 miliárd dolárov. AIG dostala od vlády výpomoc vyše 80 miliárd dolárov. A Británia znárodnila veľkú investičnú banku, aby jej pomohla pred úplným krachom.

Bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky Joseph Stiglitz, ktorý na tomto poste skončil z vlastnej vôle, varuje, že „neviditeľná ruka trhu je poriadne ochromená“. Slovenský premiér Robert Fico vyhlasuje, že v jej existenciu ani neverí. A nie je sám. Aj keby bola len ochromená, čo už môžete dokázať s chromou rukou? Kapitalizmus ukazuje opäť svoju pravú tvár: potvrdzuje, že základnou filozofiou jeho úspechu je privatizáciou ziskov a zároveň kolektivizácia strát. Inak povedané, zisky idú do súkromných vreciek, ale straty musia hradiť všetci – zo svojich daní.

Ak niečo môžeme na základe doterajších skúseností s istotou predpovedať aj do budúcnosti, tak to, že kapitalizmus potrebuje na svoje prežitie socialistickú solidaritu. Ale v obrátenom garde.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       26. 9. 2008
26. 9. 2008 "Byla to významná změna". A bude hůř... Petr  Bílek
26. 9. 2008 To Rusové donutili ministryni obrany zpívat... Bohumil  Kartous
25. 9. 2008 Kauza Bernard: Napsali jsme, že je politický turista, soud pravdivost tohoto názoru nepopřel Štěpán  Kotrba
28. 9. 2008 Taliban vyjednává se Západem o ukončení konfliktu v Afghánistánu
28. 9. 2008 Britská vláda se připravuje znárodnit další krachující banku
27. 9. 2008 Havlovo Odcházení v Londýně: Nic moc
27. 9. 2008 The Times: To se středovýchodní Evropa osvobodila pro tohle?
27. 9. 2008 Guardian: Jako když pejsek a kočička vařili dort
27. 9. 2008 Daily Telegraph: Povrchní hra, kterou herci přehrávají
28. 1. 2008 Odcházení od Václava Havla: Stará hra, která nevědomky nastoluje důležitý problém současnosti Jan  Čulík
26. 9. 2008 Izrael požádal Spojené státy o svolení vybombardovat jaderné instalace v Íránu
27. 9. 2008 Indické rakety Agni: Od regionálního odstrašení ke globální výzvě Štěpán  Kotrba, Lukáš  Visingr
26. 9. 2008 Na schůzce v Bílém domě se účastníci nedohodli o balíku na záchranu finančního systému
26. 9. 2008 Chudák prezident Bush, aneb Oblékněte se tepleji, jde do tuhého Uwe  Ladwig
26. 9. 2008 Ruská rozvědka je mocná Mojmír  Babáček
26. 9. 2008 Co zbude za 40 let z Gruzie, Ukrajiny a z plen Michal  Vimmer
26. 9. 2008 USA: Pokus o předpověď Ladislav  Žák
27. 9. 2008 SOFA jako pohovka pro americkou armádu v Česku
27. 9. 2008 Afričtí piráti získali tanky T-72, Rusko plánuje vojenskou akci u břehů Afriky
24. 9. 2008 Konzervativní starosta chce v Londýně vytvořit wifi zónu zadarmo pro všechny
25. 9. 2008 Vzácná shoda ve všech partajích: Občané nesmějí vidět do zákulisí politiků Milan  Sova
27. 9. 2008 Gamardžobat! Gagimardžot! Štěpán  Kotrba
27. 9. 2008 Harkonneni a Čunkové aneb target spotted Ivan  Veselý
27. 9. 2008 Neonacista Erik Sedláček z Dělnické strany odsouzen k nepodmíněnému trestu
27. 9. 2008 Licence Creative Commons v češtině
27. 9. 2008 Další incident mezi USA a Pákistánem skončil na Valném sromáždění OSN
26. 9. 2008 Bdělá a nestranná BIS
27. 9. 2008 Potvrzené dodávky vojenské techniky do Gruzie v letech 2000-2008
27. 9. 2008 Začíná nové kolo finanční krize: zkrachovala největší americká spořitelna
27. 9. 2008 Ve čtvrtek byly vypuštěny další tři družice GLONASS
27. 9. 2008 Moskovské rošády Milan  Šebo
27. 9. 2008 Integračná nádej pre Latinskú Ameriku Radovan  Geist
26. 9. 2008 Švejk znovu v ruské uniformě Milan  Daniel
27. 9. 2008 Finančná kríza: Privatizácia ziskov a kolektivizácia strát Kamil  Márovský
25. 9. 2008 Kontrarozvědka: "Ruští špioni se snaží v ČR vyvolat odpor proti americkému radaru"
25. 9. 2008 Iniciativa Ne základnám odmítá spojení se zpravodajskou činností Ruské federace
25. 9. 2008 Kdo za to může? Ladislav  Žák
26. 9. 2008 Diplomatická odpověď půlstoletí po kubánské krizi
26. 9. 2008 Referendum k radaru odmítla ČSSD!
25. 9. 2008 "A co jsi obětoval ty, ty jeden grázle?"
25. 9. 2008 O údajné hrabivosti lékařů Petr  Wagner
25. 9. 2008 Antiamerikanismus Jiří  Jírovec
25. 9. 2008 USA: Na rakety a radar o čtvrt miliardy dolarů méně
25. 9. 2008 Skotsko i Anglie zahájily zdarma celostátní očkování dívek proti rakovině děložního čípku
25. 9. 2008 Francouzi dávají sbohem dlouhým obědům v restauracích
25. 9. 2008 Pach socialismu Michal  Kuklík
25. 9. 2008 Referendum k radaru koalice odmítla
24. 9. 2008 Prezidentské volby v USA Jiří  Jírovec
24. 9. 2008 Potrat politické kultury Bohumil  Kartous
26. 9. 2008 Ateliér Alf před bankrotem, jako i jiné neziskové organizace
11. 9. 2008 Hospodaření OSBL za srpen 2008