25. 3. 2008
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Kosovo
25. 3. 2008

Podstata medzinárodnoprávnych výhrad voči nezávislému Kosovu

Deklarovanie nezávislosti Kosova 17. februára 2008 vyvolalo protirečivé reakcie. Medzinárodnoprávne námietky proti takémuto aktu je možné zhrnúť do niekoľkých bodov.

Predovšetkým s takýmto riešením nepočítala rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244 z 10. júna 1999, ktorá bola po vojne v roku 1999 právnym základom medzinárodnej prítomnosti a medzinárodnej správy v tejto juhosrbskej provincii. Nespochybňovala právnu príslušnosť Kosova k srbskému štátu. V dodatku 2, bode 8 sa potvrdzovala územná celistvosť Federálnej republiky Juhoslávie (rozumej aj jej nástupníckych štátov v zmysle pravidiel medzinárodného práva o sukcesii) a v bode 5 sa za riešenie danej situácie vyhlasovala rozsiahla autonómia provincie, a nie jej nezávislosť. Medzinárodná správa, ktorú reprezentoval UNMIK a KFOR, sa deklarovala ako dočasné riešenie slúžiace zastaveniu násilia a nastoleniu lepších vzťahov medzi kosovskými etnikami. Jednostranné vyhlásenie nezávislosti je porušením tejto rezolúcie BR OSN.

Z hľadiska medzinárodného práva je navyše každá vojenská okupácia cudzieho územia (k čomu túto medzinárodnú správu môžeme asi najskôr prirovnať) vnímaná ako prechodný jav, počas ktorého okupujúca mocnosť nesmie zásadným spôsobom meniť pomery na okupovanom území a je povinná rešpektovať doterajší právny poriadok. Normy vydané okupačnou mocnosťou nesmú zasahovať do existujúcich pomerov viac, ako je nevyhnutné na účely okupácie (č. 42- 56 dodatku Haagskeho dohovoru o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny z roku 1907). Zmena štátoprávneho charakteru okupovaného územia proti vôli nominálneho suveréna je preto v nesúlade s medzinárodným vojnovým právom.

Nejasné právo na sebaurčenie

Predstavitelia kosovských Albáncov sa odvolávajú na právo národov na sebaurčenie. Tento právny princíp je však pomerne vágny. A čo je dôležité, akosi sa pozabudlo, že v rámci európskeho regionálneho systému medzinárodného práva je ako princíp č. VIII v Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 presnejšie definovaný nasledovným spôsobom: „Účastnícke štáty uznávajú rovnoprávnosť národov a ich právo na sebaurčenie, ktoré sa však vždy uplatňuje v súlade s cieľmi a zásadami Charty OSN a s ostatnými príslušnými normami medzinárodného práva vrátane noriem týkajúcich sa územnej celistvosti štátov.“ Niet žiadneho všeobecne uznaného práva na vlastný štát pre každú etnickú skupinu! V európskom regionálnom systéme medzinárodného práva tomu bránia aj ďalšie princípy záverečného aktu: princíp neporušiteľnosti hraníc (III) a územnej celistvosti štátov (IV).

Princíp sebaurčenia národov je síce deklarovaný aj v charte OSN, ale Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie v odporúčaní XXI o sebaurčení zo dňa 8. 3. 1996 v paragrafe 6 k nemu podal interpretáciu, podľa ktorej „...medzinárodné právo neuznáva všeobecné právo národov na jednostranné oddelenie od existujúceho štátu.“ Podľa paragrafu 2 realizácia práva národov na sebaurčenie môže byť zabezpečená aj slobodným rešpektovaním národnostných, kultúrnych, jazykových a náboženských práv menšín. Oddelenie má byť až krajnou formou, ak tieto práva nie je možné zabezpečiť v normálnych demokratických podmienkach vo vnútri existujúcich hraníc.

V kosovskom prípade to znamená, že kosovskí Albánci mohli žiadať rešpektovanie svojich menšinových práv i autonómie oprávnene, na základe medzinárodného práva. Pričom Belehrad bol po roku 1999 i v súčasnosti ochotný súhlasiť s veľmi vysokou mierou autonómie Kosova.

Medzinárodné právo zaväzuje štáty poskytovať pomerne vysoký štandard dôstojného života príslušníkov národnostných menšín, neponúka však akési automatické právo na vlastný štát proti vôli existujúceho štátu vlastniaceho dané územie. Na svete sú stovky etník, ktoré nemajú vlastný štát. Kosovskí Albánci by jednoducho patrili medzi ne, podobne, ako napríklad početnejší Katalánci, Škóti, či Kurdi.

Prach v súkolí dejín

Napriek podpore USA a niektorých ďalších veľmocí sa vyhlásením nezávislosti kosovskí Albánci vlastne paradoxne dostali do situácie, ktorá pre nich môže byť v konečnom dôsledku veľmi nebezpečná. Pre každý malý národ je totiž vždy veľmi problematické, ak sa jeho záujmy dostávajú do súkolia veľkej hry o vznešené právne a politické princípy. Môže z toho samozrejme aj vyťažiť, ako sa podarilo Československu v roku 1918, keď Tomáš Garrigue Masaryk dokázal zosúladiť český a slovenský národný záujem so zámermi a zásadami víťazných mocností. Často však aj nie. Dnes v kosovskom prípade platí, že keďže sa z otázky uznania, alebo neuznania samostatného Kosova stala zásadná záležitosť týkajúca sa uplatnenia a interpretácie niektorých základných noriem medzinárodného práva, začnú zrazu do riešenia otázky statusu Kosova a jeho obyvateľov zasahovať aj tí, ktorým by normálne bolo jedno, či Kosovo patrí Srbsku, alebo nie. A vo veľkej hre na presadenie vlastných interpretácií noriem medzinárodného práva môžu ísť reálne záujmy a kvalita života obyvateľov Kosova niekam úplne bokom... Zaklínať sa tým, že Kosovo musí zostať srbské, nech to stojí, čo to stojí, bez ohľadu na to, čo sa stane s kosovskými Albáncami, sa môžu začať aj takí, od koho by to Srbi vlastne ani vôbec nečakali.

Autor je právnik a politológ

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       25. 3. 2008
25. 3. 2008 Radar - Bursíkova zhouba Ivan  Větvička
25. 3. 2008 Mise dosud nedokončená: New York Times a svoboda českého tisku Mojmír  Babáček
25. 3. 2008 Zájem o bezvýchodnou válku v Iráku klesá, The New York Times "zkoumají" proč Karel  Dolejší
25. 3. 2008 Lidé v ČR jsou otupělí chudobou
25. 3. 2008 Volání po státní pomoci, neboli Když bankéři už nevědí, co dělat Uwe  Ladwig
25. 3. 2008 Prohlášení českých občanských sdružení k situaci v Tibetu
25. 3. 2008 M.O.S.T.: Nemyslíme si, že je naše prohlášení o Tibetu věcně špatně
25. 3. 2008 Tibet -- konečně vyvážený přístup Miroslav  Polreich
25. 3. 2008 Koordinace tibetských protestů proti olympiádě Štěpán  Kotrba
24. 3. 2008 Od malička předpokládám, že v Americe žijí muži i ženy Hana  Tomšů
25. 3. 2008 Kořeny terorismu -- psychologický aspekt Oskar  Krejčí
25. 3. 2008 Ptákoviny jako fundament civilizace
25. 3. 2008 Že si lidé neumějí něco posvátného vysvětlit, neznamená, že to neexistuje
25. 3. 2008 Trhy s dětmi v osvobozeném Iráku Lukáš  Lhoťan
25. 3. 2008 Exprezident Havel se opravdu zbláznil Petr  Wagner
25. 3. 2008 Dosah radaru Jince Boris  Valníček
25. 3. 2008 Lidová
25. 3. 2008 Evropou s Markem Twainem Irena  Zítková
22. 3. 2008 Topolánkův trapas ve Vietnamu
23. 3. 2008 S kým se (ne)baví Topolánek Milan  Daniel
25. 3. 2008 Sněmovna odmítla projednat rezoluci k Tibetu Andrea  Cerqueirová
25. 3. 2008 Sudoměř - 25. března 1420 Petr  Kužvart
25. 3. 2008 Nepálske královstvo: Policajti tvrdo zasiahli proti tibetským demonštrantom
21. 3. 2008 Tibet: Jak zdemolovali Pekingskou třídu
23. 3. 2008 Postscriptum velikonoční Karel  Dolejší
22. 3. 2008 "Zákaz" Komunistického svazu mládeže neznamená, že ti lidé přestanou existovat Štěpán  Kotrba
25. 3. 2008 Hyeny v bielych lekárskych plášťoch Milan  Šupa
23. 3. 2008 Amerika vydírala své spojence
25. 3. 2008 Landsmanšaft chce dnes omluvu? Za co? Štěpán  Kotrba
25. 3. 2008 Podstata medzinárodnoprávnych výhrad voči nezávislému Kosovu Daniel  Šmihula
25. 3. 2008 Schwarzenberg chce uznat Kosovo 2. dubna Rajko  Doleček
25. 3. 2008 Blu-Ray ochrana BD+ byla prolomena
25. 3. 2008 Sestaví Fico po příštích volbách většinovou vládu?
25. 3. 2008 Čínská velvyslankyně: Kdyby čeští poslanci měli nezávislé informace, rozhodovali by se jinak
25. 3. 2008 Německo: vatikánská Velkopáteční modlitba vyvolala protesty Richard  Seemann
25. 3. 2008 Ani deset tisíc městských soudů Karel  Košťál
24. 3. 2008 Srbsko ako štát NATO
23. 3. 2008 Česko-americké vztahy a výročí velikonočního "humanitárního" bombardování Jugoslávie Štěpán  Kotrba
25. 3. 2008 Lisabonská smlouva v Parlamentu - upřesnění
21. 3. 2008 Mladá fronta Dnes si najala na diskreditaci hnutí Ne základnám specialisty z řad pravicových extremistů Štěpán  Kotrba
21. 3. 2008 Hospodaření OSBL za únor 2008

Slobodan Miloševič, Srbsko a válka v Kosovu RSS 2.0      Historie >
25. 3. 2008 Podstata medzinárodnoprávnych výhrad voči nezávislému Kosovu Daniel  Šmihula
23. 3. 2008 Česko-americké vztahy a výročí velikonočního "humanitárního" bombardování Jugoslávie Štěpán  Kotrba
17. 3. 2008 Radar, Irák, Kosovo a petice Jan  Kavan
5. 3. 2008 Zpráva o stavu demokracie v Evropě a okolí Egon T. Lánský
22. 2. 2008 Kosovo: Země Dohody i země Osy podepisují nový Mnichov Štěpán  Kotrba
19. 2. 2008 Kosovo: Evropská unie porušuje svá vlastní pravidla i mezinárodní právo Jiří  Maštálka
18. 2. 2008 Kosovo -- po svém kdosi tu snadno figurkami tahá, v našem lhostejném světě Michal  Rusek
18. 2. 2008 Na obranu Schwarzenbergů a české politiky Miroslav  Polreich
18. 2. 2008 Problém Kosova a právo na sebeurčení Jiří  Glonek
17. 2. 2008 Hanba nám! Milan  Daniel
16. 2. 2008 Stále neklidná Gruzie   
15. 2. 2008 Proč by měli Srbové vůbec něco dělat se samostatností Kosova?   
14. 2. 2008 Komunista Maštálka: Pouze politik, který si "zašpinil" ruce pravicovou politikou minulých let, dokáže něco změnit Jiří  Maštálka
4. 2. 2008 Vojáci proti válce: Svět musí respektovat legitimní nároky Republiky Srbsko   
30. 1. 2008 Srbsko nesmí být naše prohra Kateřina  Konečná